Boľševik

(Presmerované z Boľševici)
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Boľševik pozri Boľševik (rozlišovacia stránka).

Boľševik je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp. frakcie Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany[1][2][3][2]. Neskôr sa ako boľševik označoval aj všeobecne prívrženec podobného myšlienkového prúdu v sociálnodemokratických, resp. komunistických stranách, príp. sa takto označoval stúpenec marxizmu-leninizmu.

Slovo boľševik sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla pejoratívne označenie komunistu alebo socialistu.

Etymológia upraviť

Z vývojového hľadiska ruské slovo boľševik (большевик) vzniklo z pôvodného tvaru boľševist (большевист), ktoré vzniklo zo slova boľšinstvo (большинство), ktoré znamená väčšina. Slovo boľševik teda doslova znamená "väčšinár", čiže predstaviteľ väčšiny. Pri mechanickom rozklade sa slovo boľševik skladá z časti boľše (больше; v preklade: väčší/ viac/ väčšinou) a všeobecnej prípony -evik (-евик).[4][5][6][7]

Dejiny upraviť

Výraz „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska v roku 1903, na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. menševikov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na Leninovom učení o diktatúre proletariátu, imperializme a socialistickej revolúcii, ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám Lenin.

Naopak menševici boli zástancami klasického marxizmu, a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „buržoázna revolúcia“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od západnej Európy - napr. Francúzskej revolúcie - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo Rusko ešte stále „feudálny štát“).

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku 1917 však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. VOSR v novembri 1917 sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v Rusku k moci a získali absolútnu moc. V roku 1918 sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku 1925 „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku 1952 Komunistická strana Sovietskeho zväzu. V roku 1921 boľševici zakázali v Rusku (neskoršom Sovietskom zväze) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj menševikov.

Boľševizácia upraviť

Okolo roku 1930 prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V Česko-Slovensku boľševické krídlo vedené Klementom Gottwaldom zvíťazilo v roku 1929 na 5. zjazde KSČ.

Iné projekty upraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Boľševik
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boľševik

Zdroje upraviť

  1. boľševizmus. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 203.
  2. a b boľševizmus. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  3. ŽALOUDEK, Karel. Encyklopedie politiky. 1. vyd. Praha : Libri, 1996. 511 s. ISBN 80-85983-11-7. S. 35.
  4. АНИКИН, Александр. Русский этимологический словарь. Вып. 4 (боле – бтарь). [s.l.] : Litres, 2022. 329 s. Dostupné online. ISBN 978-5-04067012-3.
  5. Bolschweik. In: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer überarbeitete Version im Digitalen Wörterbuch der deutschen Sprache [1]
  6. boľševik. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 76.
  7. DOROTJAKOVÁ, Viktória; FILKUSOVÁ, Mária; KOLLÁR, Dezider; KUČEROVÁ, Eleonóra; MALÍKOVÁ, Mária Oľga, MASÁROVÁ, Margita; SEKANINOVÁ, Ella Rusko-slovenský slovník ; Viktória Dorotjaková, Mária Filkusová, Dezider Kollár, Eleonóra Kučerová, Mária Oľga Malíková, Margita Masárová, Ella Sekaninová, Štefan Pavelka. 1. vyd. Moskva : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1989. 752 s. ISBN 80-08-00909-8. S. 39-40.