Boľševik

(Presmerované z Boľševici)
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Boľševik pozri Boľševik (rozlišovacia stránka).

Boľševik (rus. большевик boľševik, plurál большевики boľševiki) je v pôvodnom význame označenie stúpenca revolučnej (radikálnej, ľavej) frakcie Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany, ktorá na druhom zjazde strany (1903) pod vedením Vladimira Iľjiča Lenina získala prevahu nad reformisticky orientovanými menševikmi. Hnutie, resp. myšlienkový prúd boľševikov sa označuje ako boľševizmus, zriedkavo aj ako boľševictvo, pričom jeho základ tvorí politická ideológia marxizmu-leninizmu spájajúca učenie Karla MarxaFriedricha Engelsa (marxizmus) s revolučnými myšlienkami a politickou praxou vodcu hnutia V. I. Lenina (leninizmus).

Najvýznamnejším úspechom boľševikov bolo uchopenie štátnej moci v Ruskuoktóbrovej revolúcii (7. november 1917), vojenské víťazstvo nad Bielym hnutím v následnej občianskej vojne (1917 – 1923) a ustanovenie tzv. sovietskeho Ruska (1917 – 1922), ktoré sa rozšírilo do podoby Sovietskeho zväzu (1922 – 1991).

Neskôr sa začal pojmom boľševizmus označovať aj všeobecne podobný myšlienkový prúd v sociálnodemokratických, resp. komunistických strán, príp. sa takto nesprávne pomenúval marxizmus-leninizmus. Slovo boľševik sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla pejoratívne na označenie člena komunistickej strany, komunistu alebo socialistu.

DejinyUpraviť

Pojem „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska v roku 1903, na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. menševikov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na Leninovom učení o diktatúre proletariátu, imperializme a socialistickej revolúcii, ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám Lenin.

Naopak menševici boli zástancami klasického marxizmu, a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „buržoázna revolúcia“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od západnej Európy - napr. Francúzskej revolúcie - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo Rusko ešte stále „feudálny štát“).

Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku 1917 však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. VOSR v novembri 1917 sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v Rusku k moci a získali absolútnu moc. V roku 1918 sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku 1925 „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku 1952 Komunistická strana Sovietskeho zväzu. V roku 1921 boľševici zakázali v Rusku (neskoršom Sovietskom zväze) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj menševikov.

BoľševizáciaUpraviť

Okolo roku 1930 prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V Česko-Slovensku boľševické krídlo vedené Klementom Gottwaldom zvíťazilo v roku 1929 na 5. zjazde KSČ.

Iné projektyUpraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Boľševik
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boľševik