Club Atlético Boca Juniors

Argentínsky športový klub
(Presmerované z Boca Juniors)

Club Atlético Boca Juniors, skrátene Boca Juniors, je argentínsky športový klub so sídlom v štvrti La Boca v Buenos Aires. Klub je známy predovšetkým pre svoj futbalový tím. Boca Juniors patrí medzi najúspešnejšie futbalové kluby v Argentíne, keď vyhral spolu 66 trofejí vo rôznych súťažiach. Z toho klub vyhral 32 titulov v argentínskej najvyššej súťaži Primera División. Na medzinárodnej úrovni vyhrala Boca Juniors 22 trofejí, z toho 18 uznaných aj FIFA. Domáce zápasy hráva klub na štadióne La Bombonera. V súčasnosti hráva najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž Primera División.

Boca Juniors
Celý názovClub Atlético Boca Juniors
PrezývkaXeneizes (Janovčania)
Azul y Oro (Modrá a zlatá)
La Mitad Más Uno
Založený3. apríla 1905
ŠtadiónLa Bombonera, Buenos Aires, Argentína
Kapacita49 000
PredsedaArgentína Daniel Angelici
TrénerArgentína Guillermo Barros Schelotto
LigaPrimera División
2016/17Primera División, 1. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby

História upraviť

 
Tím z roku 1911.

Na začiatku 20. storočia žilo v Buenos Aires veľké množstvo imigrantov z Talianska, ktorí do Argentíny prišli v priebehu druhej polovice 19. storočia. Veľké množstvo ich žilo aj v štvrti Buenos Aires menom La Boca[1]. 3. apríla 1905 sa skupina talianskych mladíkov pôvodom z mesta Janov rozhodla založiť športový klub. Na zakladateľskom stretnutí sa zúčastnili Esteban Baglietto, Alfredo Scarpatti, Santiago Sana a bratia Juan a Teodoro Farenga. Po mnohých hodinách diskusií na námestí Plaza Solís došlo k zhode. Práve miesto Plaza Solís sa do súčasnosti uznáva ako miesto založenia klubu[2].

Začiatky upraviť

Na začiatku svojej existencie vyskúšala Boca viacero variantov dresov, až kým sa postupne dopracovala k svojej tradičnej modro-zlatej farebnej kombinácií. Prvé dresy však boli biele s úzkymi čiernymi pruhmi, tieto vyrobila sestra bratov Farengaovcov, ktorí boli pri založení klubu[3]. Prvý zápas odohral nový tím 21. apríla 1905 proti družstvu Club Mariano Moreno[4]. Po viacerých priateľských zápasoch sa Boca zapojila do miestnych malých líg, ktoré sa nazývali Villa Lobos Liga. Už v roku 1906 vyhrala Boca svoju prvú trofej nazvanú Copa Reformista. O rok neskôr sa Boca zapojila do súťaže Liga Albión. V roku 1907 prestal klub používať biele dresy s čiernymi pruhmi. Prezident klubu Juan Brichetto, ktorý pracoval ako prístavný robotník, sa rozhodol, že klub príjme farby vlajky prvej lodi, ktorá nasledujúce ráno vstúpi do miestneho prístavu. Prvá loď, ktorá nasledujúci deň podplávala most v smere do prístavu bola švédska loď. Následne Boca Juniors prijala modrú a žltú (zlatú) farbu za svoje[5]. V roku 1908 debutovala Boca Juniors v oficiálnej súťaži organizovanej argentínskou futbalovou federáciou a to v divízií Segunda de Ascenso, hneď prvý zápas vyhrala 3:1, celkovo zvíťazila aj v celej sezóne a kvalifikovala sa do semifinále, kde prehrala s klubom Racing Club. Semifinálovú účasť si Boca zopakovala aj o dva roky neskôr, keď opäť prehrala s rovnakým súperom[6].

Postup do Primera División a prvé úspechy upraviť

 
Majstrovský tím z roku 1919.

V roku 1913 sa Boca Juniors podarilo postúpiť do najvyššej argentínskej futbalovej súťaže Primera División. Nebolo to však vďaka športovému výsledku, ale z dôvodu rozšírenia počtu tímov, ktoré ligu hrali[7]. V prvej sezóne skončila Boca na výbornom piatom mieste[8]. V roku 1913 sa zároveň hral aj prvý oficiálny zápas derby Superclásico, kde Boca prehrala s klubom River Plate. V nasledujúcej sezóne 1914 skončila Boca dokonca tretia[9]. V sezóne 1915 však klub skončil až na 14. mieste[10]. V roku 1919 vyhrala Boca Juniors svoj prvý majstrovský titul[11]. K tomu pridala ďalšie tri trofeje z iných turnajov, vrátane národného pohára. Hneď v nasledujúcej sezóne Boca obhájila majstrovský titul. Tretí titul vyhral klub v sezóne 1923, k tomu pridal aj výhru v národnom pohári. V sezóne 1924 neprehrala Boca Juniors ani jeden zápas a získala štvrtý titul[12]. Súčasne opäť vyhrala aj v národnom pohári. V roku 1925 absolvovala Boca Juniors svoju prvú návštevu Európy, tím tam odohral celkom 19 zápasov, z ktorých vyhral 15. Na turné porazila okrem iných aj Real Madrid[13]. V sezóne 1926 najvyššej argentínskej ligy bola Boca opäť neporazená a získala tak piaty majstrovský titul, v tejto sezóne vyhrala opäť aj národný pohár[14]. V sezóne 1929 prehrala Boca Juniors vo finále prvej ligy a skončila tak na druhom mieste[15]. Napriek tomu sa považuje za najúspešnejší argentínsky klub tejto dekády. 30. roky však klub začal výborne, keď vyhral znova majstrovský titul[16]. V sezóne 1931 sa argentínska liga profesionalizovala. Boca zároveň získala svoj siedmy titul[17]. Nasledujúci titul pridala Boca v sezóne 1934[18] a tento zároveň obhájila v nasledujúcom ročníku 1935[19]. V 30. rokoch hrávali za klub viaceré prvé hviezdy argentínskeho futbalu ako Juan Yustrich, Pedro Arico Suárez, Delfín Benítez Cáceres, Domingo Tarasconi, Roberto Cherro či Francisco Varallo. Aj 40. roky začala Boca výborne, keď vyhrala hneď sezónu 1940 a vyhrala aj v národnom pohári[20]. Ďalší titul vyhrala Boca v sezóne 1943[21]. Tento obhájila v nasledujúcej sezóne a pridala aj triumf v národnom pohári[22]. Týmto víťazstvom zároveň skončilo na určitý čas úspešné obdobie klubu, dokonca v sezóne 1949 bola Boca blízko zostupu do druhej ligy.

Stagnácia a druhé zlaté obdobie upraviť

 
Majstrovský tím z roku 1969.

V 50. rokoch získala Boca Juniors iba jeden titul, konkrétne v sezóne 1954[23]. Okrem tejto sezóny sa však Boca umiestňovala zväčšia v strede ligovej tabuľky. Za klub však v tejto dobe hrala argentínska brankárska legenda Julio Musimessi, ktorého následne nahradil iný slávny brakár Antonio Roma. Na titul čakala Boca až do sezóny 1962[24]. Ďalší titul získal klub v sezóne 1964, keď brankár Antonio Roma nedostal gól 742 minút[25]. V sezóne 1965 klub obhájil titul[26]. V roku 1968 poznamenala Superclásico tragédia, pri ktorej zahynul fanúšik klubu pri tlačenici na štadióne tímu River Plate El Monumental. V sezóne 1969 vyhrala Boca ďalší titul[27]. V sezóne 1970 znova Boca vyhrala titul, keď vo finále porazila klub Rosario Central[28]. Týmto triumfom zakončil klub úspešné obdobie, kedy vyhral 5 majstrovských titulov.

Prvé medzinárodné úspechy upraviť

 
Tréner Juan Carlos Lorenzo vyhral s klubom 5 trofejí.

V roku 1976 sa trénerom klubu stal Juan Carlos Lorenzo, pod vedením ktorého vyhrala Boca celkom päť trofejí. V prvej časti sezóny 1976 vyhrala Boca majstrovský titul. Tento obhájila aj v druhej časti daného ročníka, ktorý taktiež vyhrala[29]. Vďaka týmto víťazstvám mohla hrať Boca juhoamerickú obdobu európskej Ligy Majstrov Copa Libertadores. Pod vedením trénera Lorenza zvíťazila v Copa Libertadores hneď v ročníku 1977, keď vo finále porazila na penalty brazílsky klub Cruzeiro. V roku 1977 zaznamenala Boca svoje prvé oficiálne víťazstvo nad európskym klubom, keď vyhrala Interkontinentálny pohár nad nemeckým klubom Borussia Mönchengladbach, ktorý bol sezónu pred tým vo finále Pohára majstrov európskych krajín[30]. Triumf v Copa Libertadores sa klubu podarilo obhájiť hneď v nasledujúcom ročníku, keď vo finále vyhral na kolumbijským klubom Deportivo Cali. 80. roky neboli pre Bocu Juniors veľmi úspešné, keď vyhral titul iba v sezóne 1981[31]. V roku 1982 sa však ku klubu pripojil najslávnejší argentínsky futbalista histórie Diego Maradona, ktorý ale v Boce strávil iba jednu sezónu, v ktorej strelil 28 gólov a prestúpil do FC Barcelona. V roku 1984 sa Boca dostala do veľkých finančných problémov a bola na pokraji bankrotu. V roku 1985 sa novým prezidentom klubu stal Antonio Alegre, pod ktorého vedením sa Boca Juniors postupne dostala z problémov. Zložité obdobie ukončil triumf v ročníku 1989 kontinentálnej súťaže Supercopa Sudamericana, nasledovalo víťazstvo v ďalšom kontinentálnom pohári Recopa Sudamericana v sezóne 1990.

Ďalšie zlaté obdobie upraviť

 
Diego Maradona v drese klubu ukončil v roku 1997 kariéru.

Zo zložitej finančnej situácie sa klubu darilo dostávať iba postupne. V sezóne 1992 vyhrala Boca časť prvej ligy Apertura a zaznamenala tak po viac ako desiatich rokoch výhru titulu v prvej lige[32]. V rokoch 1995 až 1997 v klube ukončil svoju kariéru legendárny Diego Maradona. V roku 1996 sa ku klubu pripojila neskoršia legenda Juan Román Riquelme a o rok neskôr Martín Palermo. V roku 1998 prišiel tréner Carlos Bianchi. Týmto začalo ďalšie veľmi úspešné obdobie v histórií klubu. Hneď v sezóne 1998 vyhrala Boca časť ligy Apertura, v sezóne 1999 časť Clausura a v sezóne 2000 opäť časť Apertura. V roku 2000 vyhrala Boca tretíkrát Copa Libertadores, keď vo finále porazila brazílsky klub Palmeiras. Vďaka tomu mohol klub hrať opäť Interkontinentálny pohár, kde vyhral nad španielskym Realom Madrid. Triumf v Copa Libertadores Boca obhájila a vyhrala ročník 2001, kedy porazila mexický klub Cruz Azul. Úspešné obdobie pokračovalo v sezóne 2003, kedy Boca Juniors vyhrala časť prvej ligy Apertura. Vďaka tomu mohol klub opäť hrať Copa Libertadores, ktorý v danom roku opätovne vyhral, keď porazil brazílsky klub Santos. Nasledovala ďalšia účasť v Interkontinentálnom pohári, kde Boca zvíťazila nad talianskym AC Miláno. V ročníku 2005 zvíťazila Boca v ligovej časti Apertura, v ročníku 2006 výhru v tejto časti prvej ligy obhájila. V rokoch 2004 a 2005 vyhrala Boca kontinentálnu súťaž Copa Sudamericana. V ročníkoch 2005, 2006 a 2008 vyhrala Boca juhoamerický superpohár Recopa Sudamericana. V sezóne 2007 triumfovala Boca v Copa Libertadores šiestykrát, keď vyhrala nad brazílskym klubom Grêmio. V roku 2008 vyhrala Boca pre zmenu ligovú časť Clausura. V nasledujúcom ročníku však Boca skončila v tabuľke až na 11. a 16. mieste.

Posledné desaťročie upraviť

Na úspech však už Boca nečakala tak dlho, ako v 80. rokoch, keď vyhrala časť Apertura sezóny 2011. V sezóne 2012 vyhrala po mnohých desaťročiach aj národný pohár, tento raz už pod názvom Copa Argentina. V ročníku 2012 sa taktiež prebojovala až do finále Copa Libertadores, kde však podľahla brazílskemu Corinthians. V roku 2013 sa do klubu vrátil jeho najúspešnejší tréner Carlos Bianchi, no už nezískal žiadny nový úspech a v roku 2014 v klube opäť skončil. V sezóne 2015 vyhrala Boca prvú ligu, ktorá však už nebola rozdelená na jesennú a jarnú časť so samostatným majstrom za obe obdobia (Apertura a Clausura, resp. Torneo Inicial a Torneo Final). V tomto ročníku zvíťazila Boca opäť aj v národnom pohári. V sezóne 2016/17 vyhrala Boca Juniors svoj zatiaľ 32. majstrovský titul.

Farby a znak klubu upraviť

Prvé dresy klubu mali bielu farbu s vertikálnymi úzkymi čiernymi pruhmi. O niekoľko rokov neskôr Boca prijala za svoje farby inšpirované švédskou vlajkou, teda modrú a žltú (zlatú). Prvé dresy v nových farbách boli modré s diagonálnym zlatým pruhom. Od roku 1913 diagonálny pruh nahradil vodorovný[33]. Dres modrej farby so žltým (zlatým) vodorovným pásom používa Boca Juniors do súčasnosti.

Klubový znak sa v priebehu histórie menil niekoľkokrát. V 20. rokoch 20. storočia používal klub znak bielej farby, v ktorom boli štyri písmená CABJ, teda prvé písmená v názve klubu Club Atlético Boca Juniors. Cez písmená CABJ smeroval vodorovný pás žltej farby. V 50. rokoch začala Boca používať znak modrej farby so žltým vodorovným pásom, v ktorom bol nápis CABJ. V 70. rokoch sa na modrú farbu v tomto znaku pridali žlté hviezdy, každý za jeden titul v domácej alebo medzinárodnej súťaži. V súčasnosti sa v klubovom znaku Boca Juniors nachádza 52 hviezd.

Štadión upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Estadio Alberto J. Armando

Svoje prvé zápasy hrala Boca Juniors na štadióne, ktorý sa nachádzal na Isla Demarchi. O niekoľko rokov neskôr sa premiestnila do štvrti Ministro Brin. V sezóne 1914/15 hrala Boca v štvrti Wilde v Buenos Aires. Od roku 1916 do roku 1924 hrával klub na štadióne Estadio Ministro Brin y Senguel s kapacitou 25 000 divákov. Od roku 1924 do roku 1938 na štadióne Brandsen and Del Valle Iberlucea. Počas stavby nového štadióna hrala Boca na štadióne klubu Ferro Carril Oeste. Až od roku 1940 začala Boca hrávať na svojom súčasnom štadióne La Bombonera. Meno nového štadióna znamená v preklade bonboniéra. La Bombonera je známa tým, že tribúny má iba z troch strán. Oproti hlavnej tribúne sa nachádza iba stena, na ktorej v roku 1996 vybudovali balkóny a menšiu tribúnu. Súčasná kapacita štadióna je 49 000 divákov. Napriek tomu je veľmi ťažké sa dostať k lístkom, nakoľko Boca Juniors patrí medzi veľmi populárne kluby a o lístky je veľký záujem.

Rivalita a fanúšikovia upraviť

 
Fanúšikovia klubu počas zápasu.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Superclásico

Fanúšikovia Boca Juniors sa tradične radia k robotníckej triede, zatiaľ čo najväčšiemu rivalovi klubu River Plate fandia skôr ľudia zo strednej a vyššej triedy. Podľa odhadov má Boca najviac fanúšikov v rámci celej Argentíny. Fanúšikovia klubu majú prezývku Los Xeneizes, teda Janovčania, čo vychádza z histórie klubu, ktorý bol založený práve ľuďmi, ktorý pochádzali z tohto talianskeho mesta. Súperi nazývajú fanúšikov Boca Juniors často Los Bosteros. Fanúšikovia klubu sú označovaní ako dvanásty hráč, teda „La 12“. Boca Juniors má fan kluby (Peñas) po celom svete.

Najväčším rivalom klubu je iný klub z Buenos Aires River Plate, s ktorým hráva slávne derby Superclásico. Občas sú zápasy sprevádzané pouličnými nepokojmi medzi najtvrdším jadrom fanúšikov oboch klubov. Britské noviny The Observer dokonca zaradili zápas Superclásico na štadióne La Bombonera na prvé miesto v zozname 50. športových udalostí, ktoré musí človek zažiť, kým zomrie [34]. Oba kluby majú svoj pôvod v chudobnej časti Buenos Aires La Boca, no River Plate sa neskôr v roku 1923 presunul do štvrte Núñez na severe mesta.

Štatistiky upraviť

Historicky najlepším strelcom klubu je Martín Palermo, ktorý za Bocu strelil spolu 236 gólov.

Najviac zápasov za Boca Juniors odohral Roberto Mouzo so 426. zápasmi. Z brankárov odohral najviac zápasov za klub Hugo Gatti so 417. štartmi.

10 historicky najlepších strelcov klubu upraviť

 
Martín Palermo je najlepší strelec klubu.
Miesto Hráč Pozícia Obdobie Góly
1   Martín Palermo Ú 1997 – 01, 2004 – 11 236
2   Francisco Varallo Ú 1931 – 39 194
3   Domingo Tarasconi Ú 1922 – 32 193
4   Jaime Sarlanga Ú 1940 – 48 128
5   Mario Boyé Ú 1941 – 49, 1955 123
6   Delfín Benítez Cáceres Ú 1932 – 38 115
7   Pío Corcuera Ú 1941 – 48 98
8   Pedro Calomino Ú 1911 – 13, 1915 – 24 96
9   Juan Román Riquelme Z 1996 – 02, 2007 – 14 92
  • Údaje ku dňu 6. júla 2016[35].

10 hráčov s najviac štartmi za klub upraviť

 
Roberto Mouzo odohral za klub najviac zápasov.
Miesto Hráč Pozícia Obdobie Zápasy
1   Roberto Mouzo O 1971 – 84 426
2   Hugo Gatti B 1976 – 88 417
3   Silvio Marzolini O 1960 – 72 408
4   Martín Palermo Ú 1997 – 2001, 2004 – 11 404
5   Carlos Navarro Montoya B 1988 – 96 400
6   Juan Román Riquelme Z 1996 – 2002, 2007 – 14 388
7   Antonio Rattín Z 1956 – 70 382
8   Ernesto Lazzatti Z 1934 – 47 379
9   Rubén Suñé Z 1967 – 72, 1976 – 80 377
10   Natalio Pescia Z 1942 – 56 365
  • Údaje ku dňu 6. júla 2016[36].

Úspechy upraviť

Národné upraviť

Liga upraviť

Národný pohár upraviť

Medzinárodné upraviť

Zostava upraviť

Aktuálne k dátumu: 29. júla 2017

# Pozícia Hráč
1   B Guillermo Sara
2   O Paolo Goltz
4   O Gino Peruzzi
5   Z Fernando Gago  
6   O Lisandro Magallán
7   Ú Cristian Pavón
8   Z Pablo Pérez
9   Ú Darío Benedetto
10   Z Edwin Cardona
12   B Agustín Rossi
14   Z Sebastián Pérez
15   Z Fernando Zuqui
16   Z Wílmar Barrios
17   Ú Agustín Bouzat
18   O Frank Fabra
19   Ú Walter Bou
# Pozícia Hráč
20   Z Gonzalo Maroni
21   O Agustín Heredia
22   Ú Oscar Benítez
24   Ú Andrés Chávez
25   O Juan Manuel Insaurralde
26   Ú Marcelo Torres
27   O Santiago Vergini
29   O Leonardo Jara
30   Ú Cristian Espinoza
35   O Nahuel Molina
40   Z Julián Chicco
-   B Javier Bustillos
-   B Manuel Roffo
-   O Fernando Evangelista
-   Ú Nazareno Solís
 

Referencie upraviť

  1. Colectividad Italiana [online]. oni.escuelas.edu.ar, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online. Archivované 2014-06-12 z originálu.
  2. historia [online]. informexeneize.com.ar, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online. Archivované 2016-03-03 z originálu.
  3. La camiseta rosa [online]. en.calameo.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  4. Boca, te llevo en el alma y en la Web [online]. edant.clarin.com/, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online. Archivované 2016-03-03 z originálu.
  5. Clubes [online]. barriada.com.ar, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  6. Amateurismo [online]. informexeneize.com.ar, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  7. Argentina - Clubs and List of Divisional Movements 1931-2006 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  8. Argentina - Domestic Championships 1913 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  9. Argentina 1914 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  10. Argentina 1915 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  11. Argentina 1919 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  12. Argentina 1924 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  13. Amateurismo 1925 [online]. informexeneize.com.ar, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  14. Argentina 1926 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  15. Argentina 1929 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  16. Argentina 1930 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  17. Argentina 1931 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  18. Argentina 1934 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  19. Argentina 1935 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  20. Argentina 1940 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  21. Argentina 1943 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  22. Argentina 1944 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  23. Argentina 1954 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-04]. Dostupné online.
  24. Argentina 1962 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-04]. Dostupné online.
  25. Argentina – First Division A 1964 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-04]. Dostupné online.
  26. Argentina – First Division A 1965 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-04]. Dostupné online.
  27. Argentina – First Level 1969 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-04]. Dostupné online.
  28. Argentina – First Level 1970 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-04]. Dostupné online.
  29. Argentina 1976 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-04]. Dostupné online.
  30. Intercontinental Club Cup 1977 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-04]. Dostupné online.
  31. Argentina 1981 - Campeonato Metropolitano [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-04]. Dostupné online.
  32. Argentina 1992/93 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-04]. Dostupné online.
  33. La nueva camiseta de Boca trae polémica [online]. barriada.com.ar, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online. Archivované 2013-07-06 z originálu.
  34. 50 sporting things you must do before you die [online]. theguardian.com, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  35. Los 15 jugadores que más goles [online]. historiadeboca.com.ar, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  36. Los 15 jugadores que más partidos [online]. historiadeboca.com.ar, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť