Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944
Nálety na Bratislavu a Sládkovičovo 6. decembra 1944 boli nálety 15. americkej leteckej armády na železničnú infraštruktúru na Slovensku, v Maďarsku a v Nemeckej ríši.[pozn. 1] 464. a 465. bombardovacia skupina mala bombardovať železničnú stanicu v Bratislave. Cieľ bol ale zahalený mrakmi a bomby naň zhodilo len 13 bombardérov 465. skupiny. Ďalších 13 bombardérov 465. skupiny bombardovalo náhradný cieľ - Sládkovičovo vo vtedajšom Maďarsku. 464. skupina sa oneskorila pri štarte a keď dorazila nad Slovensko, z dôvodu veľkej oblačnosti nad primárnym cieľom zaútočila na príležitostný cieľ - zoraďovaciu železničnú stanicu Devínska Nová Ves. Bratislavská stanica - odstavné nádražie - bola poškodená len dočasne, bombardovanie prinieslo 2 civilné obete.[1]:158-159
| Nálet na Bratislavu a Sládkovičovo 6. decembra 1944 | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 15. americká letecká armáda
|
.svg){kind=small} Slovenský štát
| ||||||
| Sila | |||||||
| 465. bombardovacia skupina, 13 bombardérov B-24 Liberator útočiacich na Bratislavu a 13 bombardérov útočiacich na Sládkovičovo[1]:158 | žiadna | ||||||
| Straty | |||||||
| počas náletu žiadne |
Dočasné prerušenie niekoľkých koľají pri odstavnom nádraží Bratislava 2 mŕtvi | ||||||
Predohra
upraviť11. decembra 1941, potom ako Japonsko prepadlo USA náletom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene Slovenskej republiky dňa 12. decembra 1941.[2]
Na rozdiel od vojny s Poľskom a ZSSR nezahájila Slovenská republika voči západným veľmociam žiadne priame vojenské kroky. Až v roku 1944 začalo bojové nasadenie slovenského letectva proti americkým bombardérom a v júni začalo bombardovanie Slovenska 15. americkou leteckou armádou.
Priebeh náletu
upraviť6. decembra 1944 15. americká letecká armáda podnikla masívny nálet na železničnú infraštruktúru v strednej Európe: 270 strategických bombardérov B-17 a B-24 zaútočilo na železničné zriaďovacie stance v mestách Graz a Maribor (vtedy Nemecká ríša), Szombathely, Sopron, Nagycenk, Hegyeshalom a Zalaegerszeg v Maďarsku, na Slovensku bola cieľom Bratislava – železničná stanica, odstavné nádražie s depom.[1]:158
Na Bratislavu štartovala zo základne Pantanella ako prvá bombardovacia skupina 465. Nad Bratislavu dorazili bombardéry o 11:15, v tom čase už bol primárny cieľ (depo a železničná stanica) zahalený oblakmi znemožňujúcimi vizuálne bombardovanie. 13 bombardérov zhodilo 34.25 ton bômb z výšky 7000 metrov pomocou PFF zameriavača. Ďalších 13 bombardérov zamierilo nad príležitostný cieľ - Sládkovičovo, kde 9 bombardérov zhodilo na mestečko 19.5 ton bômb a dalšie 4 bombardéry sa zbavili bômb na neurčenom mieste.[1]:158
Výsledky náletu
upraviťKvôli oblačnosti bola úspešnosť náletu vyhodnotená až dodatočným leteckým prieskumom. Zasiahnutých bolo niekoľko koľají na sever od depa a priemyselná oblasť severovýchodne od cieľa (zasiahnutá opravovňa motorových vozidiel značky Mercedes majiteľa Lipperta na Račišdorfskej ceste, takmer úplne zničená železolejáreň firmy Emailit na dnešnej Varšavskej ulici, zasiahnutá Račišdorfská cesta pred továrňou Stollwerck). Usmrtení boli Eduard Baneša a Alžbeta Brankovičová, zranené boli tri osoby.[1]:158
Poznámka
upraviť- ↑ Slovenská republika vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii 12. decembra 1941.
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f g KAŠŠÁK, Peter; KRŠÁK, Pavol; TUPÝ, Ľuboš. Bomby nad Bratislavou. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2016. 192 s. ISBN 978-80-7451-397-8.
- ↑ ĎURICA, Milan Stanislav. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. Bratislava : Lúč, 2021. ISBN 978-80-8179-169-7.
