Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945

Nálet na Nové Zámky 14. marca 1945 bol najničivejší nálet 15. americkej leteckej armády na územie terajšieho Slovenska počas druhej svetovej vojny. V tom čase mesto v severnom Maďarsku bolo strategickým železničným uzlom a na konci druhej svetovej vojny sa preto stalo cieľom troch náletov. Prvý nálet prišiel 7. októbra 1944, druhý sa udial o týždeň neskôr 14. októbra. Najtragickejšie tretie bombardovanie postihlo Nové Zámky 14. marca 1945. Počet obetí sa odhaduje až na 4000. Mnohé z nich neboli identifikované. Z pôvodných 3394 domov nálet zničil 2023 vrátane prakticky všetkých historických budov, ktoré museli byť byť po skončení vojny zbúrané. Nové Zámky, v medzivojnovom období štvrté najväčšie mesto na Slovensku, sa v dôsledku tejto katastrofy prepadlo na súčasnú pätnástu priečku.

Nálet na Nové Zámky 14. marca 1945
Súčasť druhej svetovej vojny
Dátum 14. marec 1945 Miesto Nové Zámky Výsledok Zničené celé mesto vrátane železničnej stanice
Protivníci
15. americká letecká armáda	Maďarské kráľovstvo
Sila
55. bombardovacie krídlo, 163 bombardérov B-24 Liberator bombardovacích skupín 460, 464, 465 a 485
Straty
1 bombardér stratený, 1 havaroval pri pristátí, 14 poškodených	Zničené celé mesto, asi 4000 obetí, 2033 budov
Historický portál  Letecký portál

Predohra

Maďarsko vstúpilo 9. apríla 1941 do vojny proti Juhoslávii a 27. júna 1941 vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu. 6. decembra 1941 vyhlásila Veľká Británia vojnu Maďarsku ako štátu, ktorý sa zúčastňoval vojny proti Sovietskemu zväzu. Potom ako Japonsko prepadlo USA náletom na Pearl Harbor a Nemecko vyhlásilo USA vojnu, 15. decembra 1941 maďarský predseda vlády László Bárdossy tiež vyhlásil v mene Maďarska vojnu Spojeným štátom. Senát Spojených štátov amerických odhlasoval vypovedanie vojny Spojenými štátmi Maďarsku až 4. júna 1942 rezolúciou 320.

Americké nálety na Maďarsko začali 3. apríla 1944 náletom na Budapešť. Po neúspešnom pokuse regenta Horthyho uzavrieť v mene Maďarska prímerie a vystúpiť z vojny prevzal moc v Maďarsku 15. októbra 1944 režim Ferenca Szálasiho. Maďarsko pokračovalo v boji po boku Nemecka a jeho územie sa stalo dejiskom bojov a cieľom ďalších náletov. Nové Zámky boli prvý krát bombardované 7. októbra 1944, kedy na mesto dopadlo asi 600 - 700 bômb. Druhý letecký útok vykonalo 14. októbra 1944 51 bombardérov, ktorých primárnym cieľom boli ropné rafinérie v Zdieszowiciach (Odertal) a Blachowni Slazkiej (Blechhamer) na území Sliezska. V dôsledku zlého počasia však bol však bombardovaný náhradný cieľ, železničný uzol Nové Zámky. Zničených bolo 40 rušňov, 1370 naložených vagónov, nálet mal približne 400 civilných obetí.

Priebeh náletu

14. marca 1945 sa primárnymi cieľmi 15. americkej leteckej armády stali Komárno a zoraďovacia stanica v meste Nové Zámky. Svoje bomby zhodilo kompletné 55. bombardovacie krídlo. 464. bombardovacia skupina vyslala na Nové Zámky 42 bombardérov B-24 Liberator rozdelených do dvoch skupín. Bombardéry sa nad Balkánom kvôli oblačnej pokrývke orientovali radarom, no nad severným Maďarskom už bola čistá obloha. Nad cieľ sa dostalo 36 bombardérov. Približne o 13:08 hod. zhodilo 16 bombardérov prvej skupiny Red Force 39.75 ton bômb na okrajovú časť stanice. O 13:11 hod. zaútočila dvadsiatimi strojmi druhá skupina Blue Force, ktorá však minula cieľ o kilometer a zasiahla centrum mesta.

460. bombardovacia skupina sa oneskorila. Do akcie vyslala zo základne Spinazzola 41 bombardérov B-24 Liberator, tiež rozdelených do dvoch skupín. Ako prvé sa nad Nové Zámky, dostalo 19 bombardérov skupiny Red Force, ktoré zhodili o 13:33 hod. na cieľ 47,5 tony bômb. Aj keď oblohu pokrývala zo 4/10 oblačnosť, cieľ bol identifikovaný a bombardovanie prebehlo vizuálne bez použitia radaru. 19 bombardérov druhej skupiny Blue Force už našlo cieľ kompletne zahalený oblačnosťou a preto presmerovali svoj útok na náhradný cieľ, železničnú stanicu v meste Szombathely. Ani tu sa však nálet pre nepriaznivé podmienky neuskutočnil a tak po poslednom opäť neúspešnom pokuse bombardovať železničnú stanicu v Záhrebe tri stroje odhodili bomby do Jadranského mora, jeden stroj po poruche motorov posádka na padákoch opustila a 15 bombardérov sa vrátilo so svojimi bombami na palubách na základňu.

Zo základne Pantanella vyštartovalo o 08:56 hod. 42 bombardérov B-24 patriacich 465. bombardovacej skupine. Formácia sa rozdelila do dvoch Forces. Nad cieľ dorazilo len tridsať bombardérov, ktoré medzi 13:31  – 13:33 hod. zhodili na cieľ z výšky 6500 metrov 72,5 tony 250 kg bômb. Skupina Red Force bombardovala vizuálne s použitím C-1 autopilota, skupina Blue Force začalo nálet pomocou PFF radaru, ale neskôr odhodila po synchronizácii nad cieľom bomby vizuálne. Bomby dopadli prevažne na severozápade cieľa, koľajisko utrpelo pätnásť až dvadsať zásahov. O 16:25 hod. pristálo tridsaťšesť bombardérov na základni. Dva stoje núdzovo pristáli na spojeneckom území. Osem bombardérov 465. skupiny bolo nad cieľom poškodených flakom.

Zo základne Venosa vzlietlo o 09:14 hod. 38 bombardérov B-24 485. bombardovacej skupiny. 485. bombardovacia skupina bola nad Novými Zámkami ako posledná. Posádky sedemnástich bombardérov prvej vlny Blue Force dorazili nad cieľ ako prvé o 13:51 hod. a zhodili z výšky 6500 metrov 42 ton 250 kg RDX bômb. Druhá vlna Red Force 16 bombardérov dorazila nad cieľ o 14:13 hod. a 11 bombardérov zhodilo na stanicu v Nových Zámkoch 27,5 ton bômb. 5 bombardérov nebolo schopných identifikovať cieľ a nezhodilo bomby. Bomby Blue Force dopadli na severozápadný koniec stanice a Red Force zasiahla juhovýchodnú časť stanice. Protilietadlová paľba zanedbateľne poškodila šesť bombardérov.

Výsledky náletu

Z pôvodných 3 394 domov bolo zničených 2 023. Väčšina historických stavieb mesta bola zničená počas bombardovaní alebo odstránená po oslobodení: radnica, hotel Zlatý lev, bývalá budova sídla hradného kapitána, arcibiskupský palác – bývalé sídlo tureckých pašov a Františka Rákociho II, synagóga z roku 1858, majestátna budova židovskej meštianskej školy na Žerotínovom námestí. Zo zničeného historického námestia zostali iba dva kostoly a bývalý františkánsky kláštor. Pri nálete zahynulo 4 000 ľudí a 6 000 ľudí zostalo bez prístrešia. Mnoho obetí nebolo identifikovaných a na výrobu rakiev sa používali aj dosky z drevených plotov. Devastácia historických častí a obytných zón mesta bombardovaním natrvalo poznačila jeho architektonický ráz. Trosky a ruiny po bombardovaniach boli odstraňované ešte aj v roku 1946. Hoci by sa arcibiskupský palác dal zachrániť, magistrát rozhodol o jeho zbúraní. Takisto v prípade impozantnej neologickej synagógy, kde sa veže zachovali, no loď bola poškodená, bol celý objekt zbúraný.