Camillo Ruini

Camillo Ruini (*19. február 1931, Sassuolo, Taliansko) je taliansky kardinál, emeritný generálny vikár Ríma a emeritný arcikňaz Baziliky sv. Jána v Lateráne.

Camillo Ruini
kardinál Svätej rímskej cirkvi emeritný generálny vikár Ríma a emeritný arcikňaz Baziliky sv. Jána v Lateráne
Veritas Liberabit Nos Pravda nás vyslobodí
Štát pôsobenia	Taliansko
Funkcie a tituly
predseda talianskej biskupskej konferencie
1991 - 2007
Ugo Poletti Angelo Bagnasco
generálny vikár Ríma a arcikňaz Baziliky sv. Jána v Lateráne
1991-2008
Ugo Poletti Agostino Vallini
Predchádzajúce funkcie
pomocný biskup diecézy Reggio Emilia 1983 – 1991 (od 1986 Reggio Emilia – Guastalla), generálny sekretár talianskej biskupskej konferencie 1986 - 1991
Biografické údaje
Narodenie	19.02.193119. február 1931 (93 rokov) Sassuolo
Svätenia
Kňaz
Kňazská vysviacka	8. december 1954 (23 rokov) Rím Luigi Traglia arcibiskup
Inkardinácia	Reggio Emilia
Biskup
Konsekrácia	29. jún 1983 (52 rokov) Reggio Emilia
Svätiteľ	Gilberto Baroni biskup diecézy Reggio Emilia
Spolusvätitelia	Francesco Tarcisio Bertozzi biskup diecézy Faenza Renato Spallanzani biskup diecézy Palestrina
Kardinál
Menovanie	28. júna 1991
Stupeň	kardinál kňaz
Titulárny kostol	S. Agnese fuori le Mura
Odkazy
Camillo Ruini na catholic-hierarchy.org angl. Camillo Ruini
Vatikánsky portál  Biografický portál

Životopis

Študoval v kňazskom seminári diecézy Reggio Emilia a neskôr na Pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme. Počas štúdií bol 8. decembra 1954 vysvätený v Ríme za kňaza, svätiteľom bol neskorší kardinál Luigi Traglia. Pokračoval v štúdiu teológie a získal doktorát. Po návrate do svojej domovskej diecézy pôsobil ako učiteľ v seminári Reggio Emilia, v spoločnom seminári diecéz Modena, Guastalla, Carpi a Reggio Emilia (v rokoch 1968 – 1977 ako rektor) a v seminári diecézy Bologna. V rámci svojej diecézy sa zapájal do pastorácie zdravotníckych pracovníkov, laického apoštolátu a pôsobil tiež ako riaditeľ diecézneho kultúrneho centra.

Biskup a kardinál

V roku 1983 ho pápež Ján Pavol II. menoval za pomocného biskupa diecézy Reggio Emilia (po 1986 Reggio Emilia – Guastalla). Biskupskú vysviacku mu dňa 29. júna 1983 udelil diecézny biskup diecézy Reggio Emilia Gilberto Baroni. Spolusvätiteľmi boli biskup diecézy Faenza Francesco Tarcisio Bertozzi a biskup diecézy Palestrina Renato Spallanzani. V roku 1986 ho pápež menoval generálnym sekretárom talianskej biskupskej konferencie. 17. januára 1991 ho pápež vymenoval za arcibiskupa a generálneho pro-vikára rímskej diecézy, zároveň za pro-arcikňaza Lateránskej baziliky (predpona pro- sa používa vtedy, keď nositeľ úradu nie je menovaný kardinálom, platí tiež pre pro-prefektov a pro-predsedov vatikánskych rád, dikastérií a kongregácií). 7. marca toho istého roku bol menovaný za predsedu talianskej biskupskej konferencie. Pápež ho menoval za kardinála s titulárnym kostolom S. Agnese fuori le Mura 28. júna 1991. V rokoch 1991 – 2008 pôsobil tiež ako veľká kancelár Pápežskej lateránskej univerzity. V roku 1997 bol pápežským legátom na národnom eucharistickom kongrese v Bologni. Zastupoval pápežov na viacerých udalostiach v Európe, napr. v Bielorusku, kde pri príležitosti diecéznej synody alebo v Maďarsku. V roku 2005 sa ako volič zúčastnil konkláve, na ktorom bol zvolený pápež Benedikt XVI.. V roku 2006 požiadal o uvoľnenie z úradu, pápež mu však vyhovel až 27. júna 2008. V roku 2007 ho na poste predsedu talianskej biskupskej konferencie nahradil Angelo Bagnasco. V roku 2010 ho pápež menoval za predsedu Medzinárodnej komisie pre Medžugorie.