Chlieviská

vrch pohoria Žiar

Chlieviská (1 024,4 m n. m.[1]) sú najvyšší vrch pohoria Žiar. Nachádzajú sa približne 10 km severozápadne od Turčianskych Teplíc.[2]

Chlieviská
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okresy Turčianske Teplice, Martin
Obce Ondrašová, Kláštor pod Znievom
Pohorie Žiar
Podcelok Sokol
Povodie Turiec
Nadmorská výška 1 024,4 m n. m.
Súradnice 48°57′28″S 18°45′39″V / 48,9577°S 18,7607°V / 48.9577; 18.7607
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený, z obce Polerieka
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádzajú sa v severnej, najvyššej časti pohoria Žiar, v geomorfologickom podcelku Sokol.[3] Ležia v Žilinskom kraji, na hranici okresov Turčianske Teplice a Martin a v katastrálnom území obcí Ondrašová a Kláštor pod Znievom. Masív leží v povodí rieky Turiec.[2]

Vrch je súčasťou výrazného masívu, situovaného v severnej časti pohoria Žiar. Predstavuje najvyššiu časť pohoria, čo dokladajú v susedstve ležiace vrchy Zniev (985 m n. m.) a Sokol (1 013 m n. m.).[4] Severozápadnú časť masívu Chlievísk odvodňujú prítoky potoka Vríca, juhovýchodné svahy odvádzajú vodu menšími prítokmi priamo rieke Turiec.[2] Prevažná časť vrchu je husto zalesnená a poskytuje tak len veľmi obmedzené výhľady.

Výhľady

upraviť

Vďaka nadmorskej výške a polohe ponúkajú malé, nezalesnené časti výhľad najmä na okolité vrchy a susednú Malú Fatru, no aj z nižších lokalít je dobre pozorovateľná Veľká Fatra aj Kremnické vrchy.[5]

Prístup

upraviť

Na vrchol nevedie značkovaný chodník a prístupný je lesom z okolitých obcí alebo hrebeňom od Znievskeho hradu.[2]

Referencie

upraviť
  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 56.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-18]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-18]. Dostupné online.
  4. Malá Fatra – Martinské hole. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-18]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť