Chrám svätého Juraja (Triavna)

Chrám svätého Juraja (bulh. Църква „Свети Георги“Cărkva „Sveti Georgi“),[1][2][3] známy aj ako Chrám svätého Juraja Víťazného (bulh. Църква „Свети Георги Победоносец“Cărkva „Sveti Georgi Pobedonosec“)[4] je pravoslávny chrám z polovice 19. storočia,[1][5][4] ktorý sa nachádza v meste Triavna v Gabrovskej oblasti v severnom Bulharsku.[1][3][4]

Chrám svätého Juraja v Triavne
pravoslávny chrám
celkový pohľad na chrám z juhozápadu
Patrocínium: svätý Juraj
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Gabrovo
Okres Triavna
Mesto Triavna
Náboženstvo kresťanstvo
 - cirkev Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°52′15″S 25°29′51″V / 42,870708°S 25,497495°V / 42.870708; 25.497495
Dĺžka 23,5 m
Šírka 12,8 m
Výška 21 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 1
Architekt Dimităr Sergiuv
Štýl architektúra
bulharského národného obrodenia
Výstavba 12. júl 1848 – 21. december 1852
 - dokončenie 1852
Dátum  
 - posvätenia 20. január 1855
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Church of St. George, Tryavna
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky[1][5] miestneho významu.[2][5]

Lokalita upraviť

Chrám svätého Juraja sa nachádza v meste Triavna,[1] v časti Dolna machala,[5][6][3] na ulici „Angel Kănčev“ (bulh. улица „Ангел Кънчев“, doslovne: ulica Angela Kănčeva) č. 128.[2][5] Chrám je súčasťou architektonického ansáblu Angel Kănčev.[3]

 
Celkový pohľad smerom k chrámu z juhovýchodu

Dejiny upraviť

Dejiny chrámu sa začínajú 7. januára 1843, keď Trevnenci odoslali tureckým správcom tărnovského regiónu žiadosť o povolenie k výstavbe Chrámu svätého Juraja v trevnenskej štvrti Dolna machala. Pod žiadosťou boli podpísaný pop Jovčo, pop Dimo, pop Konstantin a ďalších približne dvadsať významných trevnenských činiteľov. Osmanské úrady konali pomerne rýchlo a už o sedem mesiacov, 5. augusta 1843 obdržali Trevnenci ich prostredníctvom od sultána ferman, ktorý povolil „obnovu staršieho chrámu“. Trevnenci sa totižto dopustili podvodu a napísali, že chcú obnoviť pôvodný chrám, ktorý sa zrútil. Na mieste však v minulosti nikdy žiadny chrám v skutočnosti nestál. Výstavba novej budovy by Osmanmi pravdepodobne nebola povolená.[7][8] Ferman je napísaný v osmanskej turečtine a je podpísaný priamo sultánom Abdülmecidom I., synom Mahmuda II. Napísaný bol v priebehu 8. – 17. júna 1843. Dokument je pomerne rozmerný, len textová časť dosahuje šírky 47 cm a dĺžky 57 cm.[7]

Výstavba chrámu sa začala vykopávaním priestorov pre položenie základov budovy až takmer o päť rokov neskôr, 12. júla[5][8][7] 1848.[1][3][7] Dôvod veľkého časového odstupu medzi obdržaním fermanu a začiatkom výstavby nie je presne známy, pravdepodobne však bol spôsobený veľkým vyťažením trevnenských murárov v tomto období, keďže v meste prebiehala pomerne masívna výstavba.[8] Základný kameň budovy bol položený 29. júla 1848.[7] Výstavby sa zúčastnilo veľké množstvo miestneho obyvateľstva a to priamo pomocou pri stavebných prácach, ako aj darovaním materiálu na výstavbu. Výstavba trvala približne štyri roky a päť mesiacov[8][7]. Ukončená bola 21. decembra[8][7] 1852,[1][5][3] keď bol chrám otvorený a bola v ňom slávená prvá Božská liturgia.[8][5][7] Liturgiu odslúžil pop Jovčo, významný trevnenský kronikár.[5] Mnohí odborníci predpokladajú, že v priebehu toho istého roku bol chrám aj vysvätený.[8][5][7] Neexistuje však o tom žiadny priamy doklad a predovšetkým o takejto aktivite neexistuje žiadny zápis v kronike popa Jovča, ktorý zaznamenával všetky udalostí spojené s Chrámom svätého Juraja. S istotou však bol chrám vysvätený[5][8][7] 20. januára[8][7] 1855.[5][8][7] Vzhľadom k často uvádzanému roku 1852 však nie je isté, či ide o prvé, alebo druhé vysvätenie.[8][7]

V roku 1874 bola pri chráme otvorená tzv. triedna škola (typ základnej školy vo vtedajšom období).[5][9] V roku 1892 bola k budove pristavaná predsieň.[8] Chrám v priebehu rokov navštívili mnohé významné bulharské osobnosti, medzi inými napríklad Vasil Levski, Ilarion Makariopolski, metropoliti Kliment Tărnovski (Vasil Drumev), Antim I.,[10][5] Josif I.[10] a mnoho ďalších.[5][10]

 
Celkový pohľad na chrám z juhu

V roku 1902 boli zhotovené zvony pre chrámovú zvonicu. V roku 1907 bola vymenená podlaha chrámu, pričom pôvodná kamenná dlažba bola nahradená drevenými doskami.[11][8] Výmena bola financovaná predovšetkým z prostriedkov cirkvi, sumou 300 levov však pomohlo aj vtedajšie Ministerstvo vnútra a vierovyznania. V tom istom roku boli odstránené aj tróny, ktoré sa nachádzali v centrálnom priestore naosu, aby sa zvýšila celková kapacita chrámu a boli ponechané len tróny, ktoré sa nachádzajú pri severnej a južnej stene chrámu. V roku 1915 bola obielená západná stena budovy, boli vymaľované drevené časti predsiene a zvonice, a na západnej stene zvonice bola namaľovaná ikona zobrazujúca patróna chrámu, svätého Juraja. V roku 1919 bola vymaľovaná zvonica a v roku 1921 bolo zbúrané pôvodné kamenné ohradenie okolo chrámu a bolo nahradené novou drevenou ohradou. V tom istom roku bola v ohradení postavená aj kašna. V roku 1923 bola od predsiene oddelená miestnosť, ktorá slúži na predaj sviečok.[8] V roku 1932 bola budova chrámu elektrifikovaná a v priebehu toho istého roku prebehli na budove aj pomerne rozsiahle reštauračné práce.[8][11] V roku 1959 bolo drevené ohradenie chrámového dvora nahradené železným plotom, ktorý bol zakúpený v Gabrove.[8]

V roku 1967 budova získala štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[2][5] V rokoch 1986 – 1988 sa na budove uskutočnili konzervačné a reštauračné práce.[5][12] Práce vykonal tím pod vedením hlavnej reštaurátorky Ľuby Krasovskej-Rajnovovej z Národného inštitútu pre kultúrne pamiatky v Sofii.[12] Ďalšie konzervačné a reštauračné práce sa uskutočnili v rokoch 2017 – 2018, pričom v rámci týchto prác išlo predovšetkým o reštauráciu ikonostasu, ikon a freskovej výzdoby.[5]

Charakteristika budovy upraviť

 
Detailný pohľad na vrchnú časť východnej fasády

Autorom budovy chrámu je významný trevnenský staviteľský majster Dimităr Sergiuv,[1][5][13] ktorý stavbu aj označil svojim podpisom (ako väčšinu jeho stavieb), pričom pri chráme svätého Juraja v stene vyznačil ako začiatok, tak aj koniec výstavby.[5] Typovo je budova typickým predstaviteľom bulharského obrodeneckého chrámu.[1][13]

Budova je dlhá 23,5 metra a široká 12,8 metra.[5][14] Aj s krížom vo vrchnej časti zvonice dosahuje výšky približne 21 metrov.[14]

Ide o masívnu trojloďovú budovu s jednou polkruhovou apsidou.[1][3][14] Budova má tri vchody pre návštevníkov a jeden v priestore oltára pre potreby duchovných.[4] Strechu budovy podopierajú arkády postavené na kamenných stĺpoch.[1][3][4] Galéria empory vedie okolo všetkých štyroch stien.[1][3] Predsieň je zatvorená[1] a bola pristavaná k pôvodnej budove neskôr v roku 1892.[8] Pri južnej a severnej vnútornej stene chrámu sa nachádzajú tróny, pričom pri južnej stene je ich celkovo devätnásť a pri severnej šestnásť.[8]

Zvonica upraviť

 
Detailný pohľad na chrámovú zvonicu

Zvonica sa nachádza v priestore nad predsieňou a emporou.[8] Názory na autorstvo a obdobie výstavby zvonice sa rôznia.[8] Podľa profesora Asena Vasilieva[8] je autorom zvonice staviteľský majster a rezbár Nikola Gančev[1][3] (známy aj ako Neďalko Gančev)[8] z dediny Genčovci v gabrovskej oblasti[1][3] a zvonica bola postavená koncom 19. storočia.[1][8][3] Podľa inej teórie bola zvonica postavená niekedy pred rokom 1912[5] a jej autorom je staviteľský majster Genčo Novakov, prezývaný Malkija, taktiež z dediny Genčovci v gabrovskej oblasti.[8] Tieto dve teórie sú pravdepodobné najmä preto,[5] že je s istotou známe, že zvony pre chrám boli odliate v roku 1902.[5][8] Posledným často udávaným rokom výstavby zvonice je rok 1914.[8][15] Vzhľadom k tomu, že je málo pravdepodobné, že by boli zvony zhotovené dvanásť rokov pred samotnou výstavbou zvonice, predpokladá sa v súčasnosti, že s najväčšou pravdepodobnosťou je najbližšie k skutočnosti[5][8] autorstvo pripisované Genčovi Novakovovi, ktorý bol žiakom staviteľských majstrov Dimităra Sergiuva a Genča Kăneva[8] a že zvonica bola postavená niekedy medzi koncom 19. storočia a rokom 1912,[5][8] keď Genčo Novakov zomrel.[8]

Zvony boli zhotovené v roku 1902. Ich autorom bol majster Georgi Aleksiev z dediny Gorni Brodi v dnešnom Severnom Macedónsku. Menší zo zvonov váži 150 kg a väčší 300 kg.[8][11] Menší zvon po čase pukol a v roku 1927 bol odoslaný do Sofie na opravu k zvonárovi Dimitărovi Aleksievovi.[8]

Výzdoba chrámu upraviť

Fresková výzdoba upraviť

Fresková výzdoba chrámu je veľmi bohatá.[16] Nachádza sa predovšetkým na severnej a južnej stene naosu,[3][16] ale aj v oltárnej časti, ako aj na strope.[16] Na južnej a severnej stene sa nachádza po deväť priestorovo rozmerných fresiek.[15] Fresky sú typické pre neskoro obrodenecké chrámy s viditeľným vplyvom akademického umenia.[3] Výzdoba bola zhotovená koncom 19. storočia[5], teda takmer pol storočia po výstavbe chrámu. Príčinou veľkého časového rozdielu bol pravdepodobne nedostatok finančných prostriedkov.[16] Autormi fresiek sú Ivančo Kănčov,[5][16] Jonko Popdimitrov[3][16] a Ivan Jonkov Popdimitrov.[5][16] Podľa odborníkov bola fresková výzdoba chrámu maľovaná v dvoch etapách. Prvá etapa prebehla v roku 1893 a fresky v rámci nej boli namaľované temperovými farbami. Druhá etapa prebehla v roku 1899 a na fresky namaľované v tejto etape boli použité olejové farby.[12] Na základe zachovaného freskového nápisu v oltárnej často, ktorý zobrazuje rok 1854 je však možné, že prvé fresky v chráme boli namaľované už v priebehu tohoto roku.[12]

Ikonostas upraviť

Ikonostas bol zhotovený v rokoch 1850[4] – 1855[5][4][15] (niekedy sa udáva však aj rok 1872).[3][1] Názory na jeho autorstvo sa líšia.[5][4] Podľa G. Kozarova[4] ho zhotovili Dragošin Marangozov, Peňo Ošaneca z Triavny[5][4] a dedo Koľo z osady Novakovci.[4] Poďla A. Vasilieva ikonostas zhotovili[4] Nikola Dragošinov a Dimităr Dojkovčeto[5][13][6] a podľa Dimităra Drumeva[4] je jediným autorom len Dimităr Dojkovčeto.[4]

Ikonostas sa vyznačuje drevorezbou vysokej umeleckej hodnoty s mnohými ornamentálnymi detailami. Drevorezba je dvojstranne symetrická. Niektoré časti ikonostasu sú pokryté bronzom a niektoré z ornamentov sú vymaľované červenou a zelenou farbou. Po stranách ikonostas dosahuje až k empore a v centrálnej časti (ktorá je arkierovo vyvýšená) dosahuje až k stropu chrámu.[1][3] Celkovo je drevorezba ikonostasu pokladaná za vrcholný obrazec trevnenskej umeleckej školy.[4] Ikonostas dosahuje dĺžky 10,75 metra a je vysoký (bez kríža vo vrcholovej časti) 8 metrov.[17][15] Telo ikonostasu je zhotovené z dubového dreva, ornamentálna rezbárska výzdoba z orechu.[15] Kríž je vysoký 240 cm a široký 190 cm. Oltárne dvere v ikonostase dosahujú rozmerov 190x90 cm a sú zhotovené z orechového dreva.[17][15]

Proskinitária upraviť

Okrem hlavného ikonostasu sa v chráme nachádzajú aj dva malé bočné ikonostasy, tzv. proskinitária.[18] Ich autorom je Genčo Kănev, ktorý zhotovil aj ambón.[1][3] Ľavé proskinitárium je vysoké 275 cm, široké 70 cm a hlboké 67 cm. Pravé proskinitárium je vysoké 290 cm, široké 86 cm a hlboké 47 cm.[18]

Ikony upraviť

Väčšina chrámových ikon bola zhotovená v polovici 19. storočia. Hoci je toto obdobie všeobecne považované za počiatok úpadku trevnenskej umeleckej školy, chrámové ikony boli zhotovené majstrami z popredných trevnenských ikonopiseckých rodín a ikony boli zhotovené s veľkou precíznosťou. Majú veľmi vysokú umeleckú hodnotu a všetky znaky trevnenskej ikonopiseckej školy.[18] Autormi väčšiny ikon v chráme sú ikonopisci Dosiu Kojuv, Coňu Simeonov,[13][5][18][6] Joanikij papa Vitanov, Kănčo Ivančov (Zachariev)[5][18][6] a Miťu Conev,[18][6] všetci z významnej ikonopiseckej rodiny Vitanovcov.[6]

Ikony cárskeho radu ikostasu sú všetky namaľované temperovými farbami na dreve.[18] Sú nimi:

  • Svätý Eliáš – s rozmermi 125x75 cm. Autorom ikony je Dosiu Kojuv a bola zhotovená v roku 1853.
  • Svätý Charalampes – s rozmermi 125x65 cm. Autorom ikony je Dosiu Kojuv a bola zhotovená v roku 1853.
  • Svätý Michal archanjel – dverová ikona s rozmermi 250x75 cm. Autor ikony ani dátum zhotovenia nie sú známe.
  • Svätý Atanáz – s rozmermi 125x65 cm. Autorom ikony je Coňu Simeonov a bola zhotovená v roku 1853.
  • Svätý Michal archanjel – s rozmermi 125x50 cm. Autorom ikony je Dosiu Kojuv a bola zhotovená v roku 1853.
  • Svätý Juraj – s rozmermi 125x76 cm. Autorom ikony je Coňu Simeonov a bola zhotovená 3. marca 1853.
  • Svätý Bohorodička – s rozmermi 125x70 cm. Autorom ikony je Joanikij papa Vtanov a bola zhotovená v roku 1850.
  • Ježiš Kristus Blahoslavený – s rozmermi 125x75 cm. Autor ikony nie je známy, predpokladá sa však, že by to mohol byť Joanikij papa Vitanov. Zhotovená bola v roku 1850.
  • Svätý Ján Krstiteľ – s rozmermi 125x75 cm. Podľa profesora A. Vasilieva je autorom ikony Coňu Simeonov. Dátum zhotovenia nie je známy.
  • Svätý Demeter Solúnsky – s rozmermi 125x49 cm. Autorom ikony je Dosiu Kojuv a bola zhotovená v roku 1853.
  • Svätý Mikuláš – s rozmermi 125x75 cm. Autorom ikony je Coňu Simeonov a bola zhotovená v roku 1853.
  • Svätý Ivan Rilský – dverová ikona s rozmermi 250x75 cm. Autor ikony ani dátum zhotovenia nie sú známe.
  • Svätý Spiridion Čudotvorec – s rozmermi 125x70 cm. Autorom ikony je Kănčo Ivančov a bola zhotovená v roku 1854.
  • Svätí Peter a Pavol – s rozmermi 125x70 cm.Autor ikony ani dátum zhotovenia nie sú známe.[18]

Nad cárskymi dverami je zobrazený Ježiš Kristus s roztiahnutými rukami a nad týmto obrazcom sa nachádza malá ikona Tajná večera s rozmermi 65x45 cm, ktorej autorom je Miťu Conev a ktorá bola zhotovená v roku 1926.

Apoštolský rad ikonostasu pozostáva z celkovo devätnástich ikon. Všetky, okrem dvoch rohových ikon, sú s rozmermi 70x40 cm a predpokladá sa, že autorom všetkých ikon v apoštolskom rade je Dosiu Kojuv.

Všetky veľké ikony ikonostasu sú zasadené v zlatých ozdobných rámoch, ktorých autorom je zlatník Penčo Genev Kazas, pričom rámy zhotovil pravdepodobne v spolupráci so svojim synom Christom Penčevom.[18]

Ikony ľavého malého ikonostasu – proskinitária sú:

  • Svätý Juraj – s rozmermi 75x50 cm. Autorom je pravdepodobne Dosiu Kojuv. Nachádza sa na západnej strane proskinitária.
  • Svätý Ménas na koni – s rozmermi 105x64 cm. Ikona je bez rámu.
  • Svätý Bazil – s rozmermi 140x67 cm. Nachádza sa na južnej strane proskinitária. Zhotovená bola v roku 1898.
  • Svätý veľkomučeník liečiteľ Pantaleón – s rozmermi 64x41 cm. Nachádza sa na východnej strane proskinitária.[18]

Ikony pravého proskinitária sú:

  • Nedeľa svätého apoštola Tomáša – s rozmermi 112x68 cm. Nachádza sa napravo od centrálnej časti proskinitária. Zhotovená bola v roku 1865.
  • Svätý Štefan – s rozmermi 134x57 cm. Nachádza sa na severnej strane proskinitária. Zhotovená bola v roku 1893.

Súčasťou pravého proskinitária je aj vladársky trón na ktorom sa nachádzajú dve ikony. Sú to:

  • Traja svätitelia – s rozmermi 100x65 cm. Bola zhotovená v roku 1855. Nachádza sa v hornej časti vladárskeho trónu.
  • Ježiš Kristus – s rozmermi 85x63 cm. Nachádza sa v dolnej časti vladárskeho trónu.[18]

Tak ako ikony hlavného ikonostasu, aj ikony proskinitárií sú maľované temperovými farbami na dreve.[18]

V chráme sa nachádza aj veľké množstvo ďalších ikon.[18]

Vladársky trón upraviť

Vladársky trón z orechového dreva je dielom Dimităra Dojkovčeta,[4][3] ale niektorí odborníci predpokladajú, že ho, tak ako ikonostas, zhotovil v spolupráci s Nikolom Dragošinovom.[3] Bol zhotovený pravdepodobne v roku 1872.[3] Má rozmery 420x85x65 cm.[19]

Ambón upraviť

Autorom ambónu je významný rezbársky predstaviteľ trevnenskej umeleckej školy Genčo Kănev.[5][1][6][19] Väčšina odborníkov datuje jeho vznik medzi rokmi 1869[1][19] a 1870,[5][19] niektorí autori však predpokladajú, že bol zhotovený už v rokoch 1852 – 1855,[5][19] teda v rovnakom čase, keď bol s najväčšou pravdepodobnosťou zhotovený aj ikonostas. Ambón sa napriek tomu, že drevorezba je pomerne skromná, vyznačuje vysokou umeleckou hodnotou.[19]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany upraviť

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[2]

Rok vyhlásenia: 1967[2]

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy, od roku 1973 aj umelecká hodnota budovy[2]

Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Cărkva „Sveti Georgi“ (bulh. Църква „Свети Георги“, doslovne Chrám svätého Juraja)[2]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3892.
  2. a b c d e f g h Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-01-08]. Dostupné online. (bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 429 – 430.
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p KOEVA, Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi (XV – sredata na XX vek ). Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2002. 540 s. ISBN 954-430-879-2. S. 287.
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al DIMITROVA, Irina. Na razchodka iz văzroždenska Triavna. Varna : Izdatelstvo "Slavena", 2018. 72 s. ISBN 978-619-190-128-9. S. 21 – 24.
  6. a b c d e f g BOSILKOV, Ľuben; GORANOVA, Lidija. Magičnata Triavna. Veliko Tarnovo : Izdatelstvo „Bosilkoff“, 2004. 48 s. ISBN 954-90992-9-6. S. 32.
  7. a b c d e f g h i j k l m CHRISTOVA, Vera. Cărkvata Sv. Georgi v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 48 s. ISBN 978-619-190-007-7. S. 6 – 9.
  8. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af CHRISTOVA, Vera. Istorija na cărkvata Sveti Georgi v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2009. 160 s. ISBN 978-954-579-778-1. S. 12 – 30.
  9. CHRISTOVA, Vera. Cărkvata Sv. Georgi v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 48 s. ISBN 978-619-190-007-7. S. 19 – 23.
  10. a b c CHRISTOVA, Vera. Cărkvata Sv. Georgi v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 48 s. ISBN 978-619-190-007-7. S. 19 – 23.
  11. a b c CHRISTOVA, Vera. Cărkvata Sv. Georgi v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 48 s. ISBN 978-619-190-007-7. S. 15.
  12. a b c d CHRISTOVA, Vera. Istorija na cărkvata Sveti Georgi v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2009. 160 s. ISBN 978-954-579-778-1. S. 58 – 59.
  13. a b c d DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 29.
  14. a b c CHRISTOVA, Vera. Cărkvata Sv. Georgi v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 48 s. ISBN 978-619-190-007-7. S. 13 – 14.
  15. a b c d e f CHRISTOVA, Vera. Cărkvata Sv. Georgi v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 48 s. ISBN 978-619-190-007-7. S. 19 – 23.
  16. a b c d e f g CHRISTOVA, Vera. Istorija na cărkvata Sveti Georgi v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2009. 160 s. ISBN 978-954-579-778-1. S. 40 – 47.
  17. a b CHRISTOVA, Vera. Istorija na cărkvata Sveti Georgi v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2009. 160 s. ISBN 978-954-579-778-1. S. 52 – 54.
  18. a b c d e f g h i j k l m CHRISTOVA, Vera. Istorija na cărkvata Sveti Georgi v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2009. 160 s. ISBN 978-954-579-778-1. S. 31 – 40.
  19. a b c d e f CHRISTOVA, Vera. Istorija na cărkvata Sveti Georgi v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2009. 160 s. ISBN 978-954-579-778-1. S. 56 – 57.

Iné projekty upraviť