Chrám svätej Paraskevy (Sofia)
Chrám svätej Paraskevy (bulh. Църква „Света Параскева” – Cărkva „Sveta Paraskeva“) je pravoslávny chrám z prvej polovice 20. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6] Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.[2][5]
| Chrám svätej Paraskevy | |
| pravoslávny chrám | |
 celkový pohľad na chrám zo západu
| |
| Patrocínium: svätá Paraskeva | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Sofia |
| Mesto | Sofia |
| Rajón | Oborište |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - pravoslávne kresťanstvo | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°42′04″S 23°19′44″V / 42,701111°S 23,328889°V |
| Architekt | Anton Torňov |
| Štýl | secesia |
| Výstavba | 1926 – 1930 |
| - dokončenie | 1930 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 1930 (Stefan I. Bulharský) |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Saint Paraskeva Church, Sofia | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Iné názvy upraviť
Chrám je známy aj ako Chrám svätej veľkomučenice Paraskevy (bulh. Църква „Света Великомъченица Параскева” – Cărkva „Sveta Velikomăčenica Paraskeva“),[7] alebo Chrám svätej Paraskevy (Nový) (bulh. Църква „Света Параскева” (Нова) – Cărkva „Sveta Paraskeva“ (Nova)). Prívlastok nový má chrám na základe skutočnosti, že je v priebehu dejín už tretím sofijským chrámom zasväteným svätej Paraskeve.[8]
Lokalita upraviť
Chrám leží v centrálnej časti mesta[1][2][3][4][5][7][6][8] v rajóne Oborište (bulh. Оборище)[2] medzi ulicami Benkovski (bulh. улица „Бенковски“),[2][8] Georgi S. Rakovski (bulh. улица „Георги С. Раковски“)[3][6][8][1] a Car Simoeon (bulh. улица „Цар Симеон“).[1]
Dejiny upraviť
Prvý konkurz na projekt výstavby chrámu prebehol v roku 1912, samotná výstavba sa však nakoniec nezrealizovala. V roku 1921 sa konal druhý konkurz, kde so svojím projektom zvíťazil architekt Anton Torňov.[7] S realizáciu projektu sa začalo v roku 1923,[7][4] pričom hlavná časť výstavby prebiehala v rokoch 1926[5] – 1930,[7][1][3][5] keď boli primárne stavebné práce dokončené.[1][3][5]
V tom istom roku bola centrálna časť chrámu s centrálnym oltárom aj vysvätená.[5][8] Svätiteľom bol sofijský metropolita Stefan (ekzarch Stefan I.).[4][5] V roku 1934 bol vysvätený južný oltár zasvätený svätému Charalampovi.[8] V rokoch 1934 – 1938 boli postavené bočné kaplnky, severná, zasvätená svätému Mínovi a južná zasvätená svätému Jánovi Bohoslovcovi.[8] Dokončovacie stavebné práce prebiehali až do roku 1940.[3][5] V roku 1960 bol vysvätený južný oltár zasvätený Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu, pričom svätiteľom bol patriarcha Kiril.[8] V roku 1976 získala stavba štatút kultúrnej pamiatky.[2]
Chrám je funkčným chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi. Každoročne sa v ňom koná festival pravoslávneho spevu a je taktiež využívaný ako priestor na konanie koncertov klasickej hudby.[8]
Charakteristika upraviť
Ide o jeden z najväčších chrámov v Sofii.[1] Je považovaný za významnú pamiatku bulharskej post-oslobodeneckej architektúry.[4] Bol postavený podľa projektu architekta Antona Torňova.[1][3][4][5][8]
Chrám bol postavený v duchu národného romantizmu.[4][5][8] Slohovo je chrám secesným prevedením[4][3][8][5] novobyzantskej architektúry.[8]
Žiadna časť fasády nebola namaľovaná, skutočné farby staviteľských materiálov boli použité ako súčasť umelecky dotvárajúca celkový vzhľad budovy.[4][5] Chrám sa vyznačuje vynikajúcimi akustickými vlastnosťami.[1][4][5]
Exteriér upraviť
Chrám je centrálno-kupolová stavba,[3][4][1][7][8] rotundového typu,[5] štvorcového pôdorysu hlavnej stavby so štyrmi menšími kupolami v jej rohoch[7][8][6] a s tromi apsidami.[4][5]
Pôdorys budovy sa postupne mení s výškou stavby a tak je možné pozorovať niekoľko stupňov. Pri zemi je pôdorys hlavnej časti budovy štvorcový, neskôr pokračuje ako osemuholník, nasleduje šestnásťuholníková časť a nakoniec posledný kruhový stupeň predstavuje podstavec centrálnej kupoly.[6] Stena podstavca kupoly je dekoratívne lemovaná arkádovými oknami, ktoré sú uložené medzi elegantne zhotovenými stĺpmi.[3][8]
Zaujímavo je riešené vonkajšie objemovo-priestorové riešenie chrámu, ktoré sa vyznačuje veľkým počtom kupol a polkupol rôznych veľkostí.[1][8] Bohato zdobené polkupoly a menšie kupoly,[7][8] ako aj rôzne arkády a zaoblené rímsy[7][8] sa kaskádovito spúšťajú od základne hlavnej kupoly smerom dole a zo všetkých strán tak lemujú fasádu chrámu.[3][4][7][8] V dôsledku tohto riešenia pôsobí celá fasáda harmonickým dojmom.[4]
Východnej časti fasády dominujú tri apsidy, z ktorých centrálna je najväčšia a najvyššia.[4][5] Pri bočných apsidách sa nachádzajú vonkajšie schodiská, ktoré vedú ku vchodom, ktoré sa nachádzajú vo vyššej časti fasády v apsidách a ktorými sa vstupuje priamo do priestoru oltárov.[8] Pri západnej fasáde sa pred vchodom do chrámu nachádza predsieň zastrešená mohutnou polkupolou, ktorej základňa je, rovnako ako základňa hlavnej centrálnej kupoly, zložito dekorovaná arkádami s oknami.
Budova má tri hlavné vchody – západný, severný a južný – [4][5][8] a niekoľko menších vstupov do budovy.[8]
Okolo chrámu sa rozprestiera priestranný chrámový dvor.[1][4][7]
Interiér upraviť
Vnútorné priestranstvo sa svojím riešením čiastočne podobá na riešenie použité pri Chráme svätého Alexandra Nevského.[3]
Naos chrámu je riešený ako rozsiahle jednotné priestranstvo kruhového pôdorysu.[1][3][7] Priemer tejto hlavnej sály prevyšuje 20 metrov[1] a miestnosť pôsobí monumentálnym dojmom.[7] Okolo celého naosu sa rozprestiera kruhový obchádzací koridor,[7] pri ktorom sa nachádzajú z jeho vonkajšej strany ďalšie priestory a súčasti stavby.[3][4][7] Nad kruhovým naosom sa nachádza hlavná kupola chrámu.[3][8] Priemer kupoly je tak ako priemer naosu približne 18 metrov.[4][5] Nie je podopieraná žiadnymi podpernými stĺpmi.[1][8] V chráme sa nachádzajú dva rozľahlé balkóny.[4][5]
V priestore je umiestnených celkovo päť oltárov s trónmi.[1][4][5] Centrálny je zasvätený svätej Paraskeve,[5][4] severný svätému Charalampovi,[8][5][4] južný Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu[8][5][4] a ostávajúce dva ktoré sa nachádzajú v kaplnkách v priestore bočných vchodov do chrámu sú zasvätené:[8][5][4] severná kaplnka s oltárom[8] svätému Mínovi[8][5][4] a južná kaplnka s oltárom[8] svätému Jánovi Bohoslovcovi[5][4][8] (táto kaplnka je vyzdobená stenomaľbou, ktorú zhotovili študenti Umeleckej akadémie).[4]
Steny chrámu nie sú zdobené freskami,[4][5] dekorácia je v tomto smere nahradená množstvom umelecky prevedených okien a priestorovým riešením s ďalšími dekoratívnymi detailmi.[4][5] Výnimkou je freska Bohorodička nebies (bulh. Богородица Ширшая небес – Богородица Ширшая небес) v oltárnej apside, ktorá však nemá vysokú hodnotu a je považovaná za prejav úpadku bulharského umeleckého stenopisu na konci 70. rokov 20. storočia, kedy bola freska zhotovená.[8]
Ikonostas, biskupský trón, ambón, ako aj zábradlie balkónu sú vyrezávané z dreva.[1][4][7][5][8] Vyrobené sú v duchu stredoeurópskej secesie.[7][8] Boli zhotovené v rokoch 1928 – 1929 a sú pokladané za majstrovské príklady vrcholnej secesie v Bulharsku.[8] Ich autormi sú rezbári Ivan (Jan) Travnicki[1][7][8] (českého pôvodu),[7] ktorý bol zakladateľom rezbárskeho odboru v bulharskej Národnej umeleckej akadémii[8] a Todor Christov.[1][8]
Ikony z ikonostasu boli z väčšej časti namaľované v priebehu roku 1929 a ich autormi sú Stefan Ivanov, Nikola Marinov, Dimităr Podženov a Nikola Kožucharov, ktorí v tom čase všetci pôsobili ako profesori na Národnej umeleckej akadémii. Za najzaujímavejšie z nich sú považované ikony Stefana Ivanova, ktoré zobrazujú svätých ako celé postavy – ide o osem ikon, pričom dve z nich zobrazujú Ježiša Krista, dve svätú Bohorodičku a na zvyšných štyroch sú podoby patrónky chrámu svätej Paraskevy, svätého Jána Krstiteľa, svätého Ivana Rilského a svätého cára Borisa.[8]
Všetky interiérové dekoratívne prvky chrámu sú v jednote s jeho celkovým architektonickým prevedením.[4][5]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany upraviť
Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[2]
Chrám bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku miestneho významu v roku 1976 pod číslom spisu 1787 (publikované v Štátnom vestníku (bulh. Държавен вестник – Dăržaven vestnik) č.40 z roku 1978). Dôvodom zaradenia na zoznam je architektonicko-staviteľská ako aj umelecká hodnota budovy.[2]
Galéria upraviť
-
celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
-
celkový pohľad na chrám z východu
-
z južnej fasády
-
zo severozápadnej fasády
-
z juhovýchodnej fasády
-
detail severozápadného rohu budovy
-
pohľad na predsieň a západný vchod do chrámu
-
pohľad na predsieň a západný vchod do chrámu zboku
-
pohľad na južný vchod do chrámu
-
ikona Zvestovanie Pána v chráme svätej Paraskevy, ktorú namaľoval ikonopisec Evgenij Popkuzmanov
-
pamätná doska na donorov, ktorí prispeli na výstavbu chrámu
-
pohľad na chrám zvrchu
-
Chrám svätej Paraskevy v noci
.jpg)
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 344. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 106. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 3910. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 499 – 500. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 138 – 139. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 467. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 84 – 86. (po bulharsky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätej Paraskevy (Sofia)
