Chubilaj
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Chubilaj(-chán) (staršie Kublaj-chán); iné názvy: Kubilaj, Burgidžin Chubilaj, Büdžek ; * 23. september 1215 – † 18. február 1294) bol mongolský vojvodca, od roku 1260 veľký chán Mongolov a od roku 1279 čínsky cisár. V roku 1271 založil dynastiu Jüan. Bol vnukom Temüdžina (Džingischána), synom Tulichána a bratom chánov Möngkeho (Möngkä) a Hülegüho.
| Chubilaj | |
| mongolský vojvodca, veľký chán a čínsky cisár | |
 | |
| Narodenie | 23. september 1215 |
|---|---|
| Úmrtie | 18. február 1294 (78 rokov) |
| Rodičia | Tulichán, Sorchachtani-beki |
| Odkazy | |
| Commons |  Chubilaj |
V jeho službách pôsobil dlhé roky benátsky cestovateľ Marco Polo, ktorý svoje zážitky aj z pôsobenia na dvore chána opísal vo svojej knihe Milión.
V roku 1251 sa Chubilaj stal najvyšším veliteľom mongolských vojsk pre územie Severnej Číny (bývalej ríše Chin). Bol pravou rukou svojho brata Möngkäho , spolu s Bátúom (zakladateľom Zlatej hordy). Möngkä s ich pomocou získal v roku 1251 titul Veľkého chána všetkých Mongolov na Veľkom kurultaji (snem najvyšších osôb a veliteľov mongolskej ríše).
V roku 1259 bol zvolený po smrti Möngkäho za Veľkého chána, nedal však zvolať tradičný kurultaj do Karakorumu. Aj Kublajov brat sa dal vyhlásiť za veľkého chána a nastalo tak obdobie schizmy a veľkého zápasenia medzi obomi mongolskými tábormi.
Chubilaj začal podmaňovať juhočínsku ríšu Sung (výpady od roku 1260), ktorú v roku 1279 dobyl a ustanovil v nej svoju následnícku dynastiu Jüan. Dnešný Peking určil v roku 1264 za hlavné mesto ríše a zároveň sa zriekol všetkých mocenských nárokov na mongolské územia mimo Číny a vlastného Mongolska, k čomu bol donútený po mocenskom zápase so svojim bratom, keď sa chánovia z ostatných častí mongolskej ríše osamostatnili.
Zaviedol kvadrátne písmo phagpa (1269), ktoré sa stalo úradným písmom za vlády dynastie Jüan. Po dobytí ríše Sung (1279) následne dobyl aj Mjanmarsko a Kóreu. Medzi rokmi 1277–1289 sa pokúšal aj o dobytie Jávy, Vietnamu a Japonska. Tieto snahy však neboli úspešné a stáli ho veľké vojenské straty. Vo vpáde na japonské ostrovy mu dvakrát zabránil božský vietor (kamikaze), ktorý zmietol jeho loďstvo.
Vo svojej ríši ustanovil budhizmus za štátne náboženstvo a ostatné náboženstvá (napr. kresťanstvo, lamaizmus) takisto podporoval. Počas jeho vlády nastal v Číne veľký rozvoj literatúry a umenia. Na svojom dvore mal vedcov, umelcov, zástupcov jednotlivých náboženstiev a štátov (aj európskych). Pôsobil tu v rokoch 1275–1292 aj benátský kupec Marco Polo. V roku 1289 zaviedol úrad pre záležitosti kresťanov (týkal sa najmä nestoriánov).
Počas Chubilajovej vlády a po jeho smrti došlo k definitívnemu stanoveniu nástupníckych štátov mongolskej veľríše, išlo o chanáty (ulusy):
- Zlatá horda (Kypčak) – s centrom okolo rieky Volgy
- Čagatajská ríša – Stredná Ázia
- Ríša Ilchánov – Predný východ (Irán, Malá Ázia a Sýria)
- Jüanská ríša – Ďaleký východ (Čína, Mongolsko)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chubilaj
Externé odkazy upraviť
- Relics of the Kamikaze Archivované 2011-03-06 na Wayback Machine