Cirkev československá husitská na Podkarpatskej Rusi
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Náboženské obce Cirkvi československej husitskej na Podkarpatskej Rusi vznikali od roku 1922. Duchovná správa tu bola zabezpečovaná prostredníctvom biskupa olomouckého. Neskôr Cirkev československá na Podkarpatskej Rusi zanikla a dnes už tu nepôsobí.
Historický prehľad upraviť
Prvé snahy predstaviteľov Cirkvi československej pre územie Podkarpatskej Rusi sa orientovali na amerických Slovákov, vďaka ním sa chceli dostať svojim vplyvom na územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi, čo sa však nepodarilo. Následne v roku 1922 prebehol pokus o založenie obce v Bratislave, avšak aj tomuto kroku boli kladené prekážky. Štátneho uznanie sa tejto cirkvi na Slovensku a Podkarpatskej Rusi dostalo až v roku 1925.
Na Podkarpatskej Rusi boli v roku 1931 zriadené dve náboženské obce s dvoma duchovnými: Chust (duchovný Josef Souček) a Užhorod (duchovný Pavel Bouda).
Vývoj prebiehal nasledovne: Užhorod (1927), Chust (1928), Mukačevo (1931) a Slatinské Doly (1931).
V roku 1939 po vzniku Slovenského štátu a okupácie južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarskom, bola tu duchovná moc potlačená a fakticky zanikla. V dobe zániku náboženských obcí po anexii Maďarskom, bolo v náboženskej obci v Užhorode 800 veriacich a v Mukačeve 400 veriacich.
V roku 1939 bola činnosť Cirkvi československej na území Slovenska celkom zakázaná. Tento zákaz bol zrušený až v roku 1993.
Pozri aj upraviť
Zdroje upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Církev československá na Podkarpatské Rusi na českej Wikipédii.