Clickbait (z angl. clickkliknutie a bait – návnada) je upútavka (väčšinou nadpis webovej stránky, článku alebo miniatúra videa) vytvorená tak, aby návštevníka zaujala či presvedčila natoľko, aby klikol na s ňou spojený hyperlink. Ten ho obyčajne zavedie na článok alebo video s pochybným, respektíve s upútavkou iba čiastočne alebo vôbec nesúvisiacim obsahom.[1] Využíva senzačné titulky alebo príťažlivé obrázky, ktorých cieľom je primäť návštevníka ku klikaniu a zdieľaniu materiálov na sociálnych sieťach alebo na zvyšovanie návštevnosti webovej stránky. Nie je pri tom dôležité, či si daný text návštevník prečíta, ale o to, že zvýšil návštevnosť.[2] Clickbaity môžu byť nebezpečné aj preto, že články zvyknú obsahovať škodlivý kód alebo šíria falošné správy.

Typický nadpis clickbaitu sa snaží vzbudiť pozornosť a zvedavosť čitateľa, ale neposkytne dostatok informácií, ktoré by záujem nasýtili. Záujemca preto musí kliknúť na hyperlink vedúci k ďalšiemu obsahu.[3] Z historického pohľadu je technika clickbaitu odvodená z bulvárnej žurnalistiky, ktorá prezentuje málo známe alebo neznáme správy a využíva nadpisy priťahujúce pozornosť, vrátane zveličovania informácií, šírenia škandálov a senzácií.

Protiváha

upraviť

Záplava cklickbaitov viedla od roku 2014 k pokusom zastaviť ich používanie. Satirický časopis The Onion spustil novú stránku ClickHole, ktorá paroduje webové stránky typu clickbait, ako sú napríklad Upworthy a BuzzFeed.[4] V auguste 2016 Facebook ohlásil, že do prevádzky spúšťa nové filtre, ktoré sa budú snažiť takýto obsah v sociálnej sieti utlmiť. Softvér bude podľa doterajších zručností a skúseností analyzovať titulky, aby vylúčil tie, ktoré sa snažia navodiť neprimeranú senzáciu.[5]

Použitie clickbaitu malo aj politické dôsledky pri poškodzovaní mena politikov a inštitúcií, pričom viedlo k rastu popularity rôznej „alternatívnej“ politiky. Katherine Vinerová, šéfredaktorka novín The Guardian, sa vyjadrila, že „jednoduché klikanie na úkor presnosti a dôveryhodnosti“ podkopáva hodnoty žurnalistiky a pravdy.[6] Emotívne témy s výraznými nadpismi sú široko zdieľané a klikané, čo vedie k „hromadeniu hanebností“ a množeniu takýchto webových stránok naprieč politickým spektrom – vrátane Breitbart News, Huffington Post, Salon, Townhall a Gawker Media blogy – ktoré tak profitujú z vytvárania zdieľateľných krátkych textov (často s veľkým množstvom reklamy) podsúvajúcich jednoduché stanoviská k politickým a kultúrnym záležitostiam.[7]

Referencie

upraviť
  1. clickbait [online]. merriam-webster.com, [cit. 2022-01-13]. Dostupné online.
  2. ŠMÍD, Milan. Click-bait – návnada v titulku [online]. 2016-02-19, [cit. 2022-06-20]. (v českom jazyku). Dostupné online.
  3. NÁRODNÝ BEZPEČNOSTNÝ ÚRAD SR. Krátky slovník hybridných hrozieb [online]. [Cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
  4. OREMUS, Will. Area Humor Site Discovers Clickbait [online]. 2014-06-14, [cit. 2022-06-20]. (v anglickom jazyku). Dostupné online.
  5. GIGEL, Milan. Facebook chce potlačiť falošné senzácie, obmedzí clickbaity [online]. 2016-08-05, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
  6. VINER, Katharine. How technology disrupted the truth [online]. 2016-07-12, [cit. 2022-06-20]. (v anglickom jazyku). Dostupné online.
  7. AUERBACH, David. The Death of Outrage [online]. 2015-03-10, [cit. 2022-06-20]. (v anglickom jazyku). Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Clickbait na anglickej Wikipédii.