Cushingov syndróm IPA[kʊʃɪŋg], známy tiež ako hyperadrenokorticizmus alebo hyperkorticizmus, je endokrinná porucha spôsobená vysokou hladinou kortizolu v krvi. Syndróm môže byť spôsobený príjmom glukokortikoidov alebo nádormi produkujúcimi kortizol či adrenokortikotropným hormónom (ACTH). Príčinou ochorenia môže byť adenóm hypofýzy, ktorý produkuje veľké množstvo ACTH, ktoré následne spôsobí nadprodukciu kortizolu v nadobličkách.[1]

Medzi prejavy ochorenia patria zvýšená chuť do jedla, obezita, únava, zmeny nálad, depresie, zvýšenie krvného tlaku (hypertenzia) a diabetes mellitus, zvýšenie krvného cukru (hyperglykémia), zníženie hustoty kostnej hmoty (osteoporóza), zníženie sexuálneho pudu či poruchy menštruácie.[1]

Cushingov syndróm sa nevyskytuje len u človeka, ale je tiež pomerne častý u domestikovaných psov a koní. Popísaný bol v roku 1932 Američanom Dr. Harveyom Cushingom.

Patofyziologicky sa rozlišuje:

  • primárny Cushingov syndróm - produkcia kortizolu je neregulovaná, jeho nadbytok je spôsobený poruchou nadobličiek alebo podávaním kortikoidov,
  • sekundárny Cushingov syndróm - príčinou nadprodukcie je zvýšená produkcia ACTH, väčšinou adenómom hypofýzy (Cushingova choroba) alebo ako paraneoplastický syndróm sprevádzajúci niektoré nádorové ochorenia.

Referencie

upraviť
  1. a b Cushingův syndrom [online]. Medicína, nemoci, studium na 1. LF UK. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cushingův syndrom na českej Wikipédii.

Literatúra

upraviť
  • KRŠEK, Michal; HÁNA, Václav. Cushingův syndrom. Praha : Galén, 2006. 144 s. ISBN 8072623990. (po česky)
  • POKRIVČÁK, Tomáš. Syndromy a symptomy. Praha : Triton, 2009. 187 s. ISBN 978-80-7387-136-9. (po česky)

Externé odkazy

upraviť