Glukokortikoidy alebo glukokortikosteroidy sú steroidné hormóny tvorené kôrou nadobličiek. Ich tvorbu riadi predný lalok hypofýzy produkciou ACTH. Hlavnými predstaviteľmi sú kortizol a kortizón.

Chemická štruktúra a metabolizmus upraviť

Chemickým základom glukokortikoidov, rovnako ako ďalších steroidov, je steránové jadro (cyklopentanoperhydrofenantrén) zložené zo 17 uhlíkov. V nadobličkách vzniká z cholesterolu, ktorý je enzymaticky premenený na pregnenolón; tento dej ovplyvňuje ACTH (adrenokortikotropný hormón) z adenohypofýzy. Z pregnenolónu postupne vzniká kortizol a iné steroidy.

Osud v organizme upraviť

Kortizol je uvoľňovaný z buniek nadobličiek do krvnej plazmy, kde sa reverzibilne viaže na plazmatický globulín – transkortín (plazmatický albumín) a časť je v krvnej plazme voľná a má biologický účinok. V závislosti na aktuálnych potrebách organizmu sa pomer viazaného a volného hormónu mení. Krvou sa glukokortikoidy dostávajú do celého organizmu, vstupujú do cytoplazmy cieľových buniek, kde pôsobia. Glukokortikoidy sa môžu absorbovať z kože a slizníc.

Účinok a jeho mechanizmus upraviť

Glukokortikoidy umožňujú prednostné energetické využitie bielkovín a lipidov. V svaloch, kostiach a v tukovom tkanive majú katabolický účinok, ale v pečeni majú anabolický účinok, zvyšujú syntézu glukózy a glykogénu.

Účinok na:

  1. intermediárny metabolizmus
  2. mezenchýmové tkanivo
  3. krvinky
  4. svaly a kosti
  5. psychiku

Účinok na intermediárny metabolizmus upraviť

Hlavne kortizol má vplyv na metabolizmus sacharidov, pretože znižuje spotrebu glukózy v periférii, takže má hyperglykemizujúci (hladinu glukózy v krvi zvyšujúci) efekt. Zvyšuje tvorbu glykogénu a jeho ukladanie do pečene. Podporuje glukoneogenézu z proteínov, čím zvyšuje glykémiu. Hlavným katabolickým účinkom je rozklad proteínov a zníženie ich tvorby. Spôsobuje redistribúciu lipidov, zvyšuje sa uloženie tuku v oblasti brucha, na chrbte a na tvári na úkor končatín.

Účinok na mezenchýmové tkanivo upraviť

Glukokortikoidy znižujú migráciu, proliferáciu a exkréciu imunologicky aktívnych látok, majú protizápalový účinok. Tento účinok sa využíva pri liečbe zápalu, ale bez odstránenia príčiny. Kortizol ma taktiež protialergický a imunosupresívny účinok, pretože potláča imunitnú reakciu a zmenšuje lymfatické uzliny.

Účinok na krvinky upraviť

Kortizol znižuje počet lymfocytov, monocytov, eozinofilov a iných leukocytov, naopak zvyšuje počet erytrocytov, čo je spôsobené zníženou fagocytózou.

Účinok na svaly a kosti upraviť

Pretože majú glukokortikoidy katabolický účinok hlavne na metabolizmus bielkovín, spomaľujú tvorbu a rast kostí a svalov. Je to spôsobené predovšetkým degradáciou proteínov a ich zníženou tvorbou.

Účinok na psychiku upraviť

Zvýšená hladina glukózy spôsobuje príznaky eufórie a radosti. Podávanie glukokortikoidov v terapeutických dávkach však môže byť komplikované rozvojom depresie či inej psychotickej poruchy.

Choroby spojené s glukokortikoidmi upraviť

Vďaka mnohopočetným fyziologickým účinkom v organizme dochádza k nežiaducim účinkom. Intenzita a výskyt nežiaducich účinkov závisí na dávke, druhu prípravku a dĺžke užívania. Použitie glukokortikoidov pre imunosupresiu a antiflogistickú (protizápalovú) liečbu môže vyvolať:

  • zníženie odpovede na infekciu alebo tkanivové poškodenie
  • časté bakteriálne, vírusové, hubové infekcie
  • ťažký priebeh infekčných ochorení
  • aktivácie latentných ochorení
  • komplikácie hojenia rán
  • zníženie syntézy hormónov kôry nadobličiek
  • spomalenú reakciu organizmu na stres
  • rebound fenomén – po vysadení dlhodobo podávaných kortikosteroidov vzniká akútna insuficiencia kôry
  • metabolické účinky
  • spomalený rast u detí
  • tendenciu k hyperglykémii
  • atrofiu kože (najmä v mieste podávania)
  • svalovú atrofia a svalovú slabosť
  • osteoporózu
  • riziko avaskulárnej nekrózy hlavice femuru
  • zvýšené riziko výskytu katarakty
  • zvýšený intrakraniálny tlak
  • zvýšenú zrážanlivosť krvi
  • poruchy menštruácie

Využitie upraviť

Kritériom pre výber daného glukokortikoidu je jeho pomer medzi glukokortikoidnou a mineralokortikoidnou aktivitou.

Substitučná terapia upraviť

Pri insuficiencii kôry nadobličiek sa používajú najmenšie možné dávky glukokortikoidov (30 mg hydrokortizónu /deň – 2/3 dávky ráno, 1/3 dávky večer) s mineralokortikoidom (0,05 – 0,3 mg fludrokortizónu /deň). Pokiaľ je pacient vystavený záťaži a stresu, je potrebné tieto dávky zvýšiť.

Protizápalová a imunosupresívna terapia upraviť

Glukokortikoidy majú vynikajúce antiflogistické a imunosupresívne účinky, používajú sa najmä pri zápaloch vzniknutých na imunologickom podklade. Potrebné sú syntetické glukokortikoidy, ktoré sú v porovnaní s hydrokortizónom účinnejšie. Pri neendokrinologických ochoreniach potláčajú príznaky, ale neliečia príčinu, preto môže proces progredovať aj pri maskovaní klinických príznakov. Z tohto dôvodu je potrebné zvážiť, či prevažuje efekt užívania nad možnými rizikami. Čo sa týka život ohrozujúcich stavov, tam je používanie vysokých dávok nutné. V ostatných prípadoch by mali byť dávky čo najnižšie.

Spôsoby aplikácie upraviť

  • Parenterálna aplikácia (intramuskulárna, intravenózna) nemusí nutne znamenať rýchlejší nástup účinku (intracelulárne ovplyvnenie transkripcie trvá asi 8 hodín od podania)
  • Perorálna aplikácia
  • Lokálna aplikácia (i.m. injekcie, aerosól, kvapky, krémy) má pri krátkodobom používaní minimálne riziko systémových nežiaducich účinkov. Pri dlhodobom užívaní hrozí veľké riziko lokálnych nežiaducich účinkov (lokálna atrofia).

Zdroje upraviť

Použitá literatúra upraviť

  • WENKE, Maxmilián, et al. Farmakologie: Učebnice pro lékařské fakulty. 1. vydsnir. Praha : Avicenum, 1986. 579 s.
  • STONE, Trevor – DARLINGTONOVÁ, Gail. Léky, drogy, jedy. 1. vydanie. Praha : Academia, 2003. 440 s. ISBN 80-200-1065-3.
  • LINCOVÁ, Dagmar – FARGHALI, Hassan, et al. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vydanie. Praha : Galén, 2007. 672 s. ISBN 978-80-7262-373-0.