Otvoriť hlavné menu

Zápal (lat. inflammatio) je veľmi zložitá reakcia živého organizmu na poškodenie, zahrňajúca komplex biochemických a imunologických zmien.[1] Môže byť klasifikovaný ako akútny alebo chronický. Akútny zápal je počiatočná reakcia tela na škodlivé podnety a je spôsobený zvýšeným pohybom plazmy a leukocytov (najmä granulocytov) z krvi do zraneného tkaniva. Séria biochemických procesov sa šíri a vytvára zápalovú odpoveď zahrňujúcu lokálny vaskuláry systém, imunitný systém a rôzne bunky vnútri poškodeného tkaniva. Dlhotrvajúci zápal vedie k postupnej zmene buniek prítomných v mieste zápalu ako sú mononukleárne bunky a je charakteristický neustálym poškodzovaním a hojením tkaniva v zápalovom procese. Zápal nie je synonymom infekcie. Infekcia popisuje interakciu medzi mikróbnym pôsobením a zápalovou odpoveďou tela, kďežto zápal popisuje imunitnú odpoveď tela bez ohľadu na príčinu.

HistóriaUpraviť

Zápal patrí k najbežnejším chorobným javom v živote každého človeka. Pritom to však nie je proces jednoduchý, dodnes vlastne nie je celkom vysvetlený, i keď jeho hlavné znaky stanovil Aulus Cornelius Celsus už pred 2000 rokmi. Až v posledných rokoch sa podarilo odhaliť rad jeho tajomných pochodov, stále však ešte zostáva mnoho z jeho podstaty neprebádané.

V druhej polovici minulého storočia bol zavedený do vedeckého bádania mikroskop. Pomocou neho bolo možné sledovať jednotlivé bunky a deje odohrávajúce sa v tkanivách pri zväčšení, ktoré sa ním dá dosiahnuť. V súčasnosti umožňuje biochémia a v posledných rokoch imunológia za spoluúčasti elektrónovej mikroskopie objasniť zápalové procesy v oveľa väčších podrobnostiach na submikroskopickej a makroskopickej úrovni.


DefiníciaUpraviť

Obranná reakcia proti škodlivinám a infekciám

NázvyUpraviť

Ku gréckemu alebo latinskému názvu orgánu pridávame -itis

PríčinyUpraviť

  • Fyzické: pretrhnutie tkaniva, zlomenina[2],popálenie, omrzliny
  • Chemické: poleptanie, jedy, toxíny, alkohol
  • Biologické: učinky mikroorganizmov a ich toxinov, hypersenzitivita, stres
  • Psychické: vzrušenie[3]

PrejavyUpraviť

  • Rubor: začervenanie; je prejavom hyperémie zápalového ložiska, pri ktorom sa zvyšuje jak množstvo krvi v jeho cievnej sieti, tak množstvo vlásočníc naplnených krvou.
  • Tumor: opuch; tj zväčšenie objemu tkanív; súvisí so zvýšeným objemom krvi v ložisku a následným výstupom tekutiny a krvných buniek z krvi do tkanív (proces nazývaný exsudácie a infiltrácia).
  • Calor: oteplenie; je dané zvýšeným prietokom krvi ložiskom (hyperémia), ďalej zvýšenou intenzitou katabolických procesov a vznikom Ľahčený látok .
  • Dolor: bolesť; spôsobená biochemickými, fyzikálno-chemickými a mechanickými zmenami v zápalovom ložisku. Ide predovšetkým o hromadenie kyslých metabolických splodín ( acidóza tkaniva), zvýšený osmotický tlak a onkotický tlak v tkanive, zvýšenú koncentráciu draselných a vodíkových katiónov, ako aj mechanický tlak tkaniva pôsobiace na nervové zakončenia v ložisku.
  • Functio laesa: porucha funkcie; je spôsobená poškodením tkaniva, poruchami krvného a lymfatického obehu a reflexným útlmom aktivity postihnutého orgánu.[1]

EtiológiaUpraviť

Zápal môže byť vyvolaný akýmkoľvek poranením alebo poškodením tkaniva. možno preto povedať, že je to miestna odpoveď tela na poškodenie. Je to rad obranných a hojivých reakcií, ktorými organizmus odpovedá na poruchu rovnováhy spôsobenú zásahom rôznych činiteľov. Je považovaný za mechanizmus vrodenej imunity v porovnaní s adaptívnou imunitou, ktorá je špecifická pre každý patogén. Chronický zápal môže viesť k mnohým chorobám ako je senná nádcha, periodontitída, ateroskleróza, reumatoidná artritída a dokonca rakovina (napr. karcinóm žlčníku). Zápal je preto normálne úzko regulovaný telom.

RozdelenieUpraviť

  • alteračný
  • exsudatívny
  • proliferatívny
  • granulomatózny (špecifický)
Porovnanie akútneho a chronického zápalu
akútny chronický
Príčinné agens bakteriálne patogény, poškodené tkanivo pretrvávajúci akútny zápal v dôsledku nedegradovaných patogénov, vírových patogénov, pretrvávajúceho cudzieho telesa alebo autoimunitných reakcií
Hlavné bunky imunitnej odpovedi neutrofily (primárne), bazofily (zápalová odpoveď), eozinofily (odpoveď na helminty a parazity), mononukleáry (monocyty, makrofágy) mononukleáry (monocyty, makrofágy, lymfocyty, plazatické bunky), fibroblasty
Primárne mediátory vazoaktívne amíny, eikosanoidy IFN-γ, cytokíny, rastové faktory, reaktívne druhy kyslíku, hydrolytické enzýmy
Začiatok hneď oneskorený
Trvanie pár dní niekoľko mesiacov alebo rokov
Výsledok odoznenie, tvorba abscesov, chronický zápal deštrukcia tkaniva, fibróza, nekróza

ReferencieUpraviť

  1. a b FERRERO-MILIANI, L; NIELSEN, O H; ANDERSEN, P S. Chronic inflammation: importance of NOD2 and NALP3 in interleukin-1β generation. Clinical and Experimental Immunology, 2007-2, roč. 147, čís. 2, s. 227–235. PMID: 17223962 PMCID: PMC1810472. Dostupné online [cit. 2019-02-08]. ISSN 0009-9104. DOI10.1111/j.1365-2249.2006.03261.x.
  2. GRANGER, D. Neil; SENCHENKOVA, Elena. Inflammation and the Microcirculation. San Rafael (CA) : Morgan & Claypool Life Sciences, 2010. (Integrated Systems Physiology—From Cell to Function.) PMID: 21452440. Dostupné online.
  3. PIIRA, Olli-Pekka; MIETTINEN, Johanna A.; HAUTALA, Arto J.. Physiological responses to emotional excitement in healthy subjects and patients with coronary artery disease. Autonomic Neuroscience: Basic & Clinical, 2013-10, roč. 177, čís. 2, s. 280–285. PMID: 23916871. Dostupné online [cit. 2019-02-08]. ISSN 1872-7484. DOI10.1016/j.autneu.2013.06.001.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zápal

ReferencieUpraviť