Omrzlina
Omrzlina je poranenie organizmu, ktoré vzniká pôsobením nízkych teplôt na kožu a podkožie. Miesta náchylné k tvorbe omrzlín sú akrálne (okrajové) časti ľudského tela, najmä prsty končatín, nos a uši. Počas vývoja omrzlín dochádza postupne k centralizácii krvného obehu, poškodeniu tkaniva a až jeho strate. Omrzliny sa delia na stupne podľa poškodenia tkanív, od ľahkých omrzlín, ktoré nie sú príliš nebezpečné a prejavujú sa len znecitlivením prstov až po ťažké, kedy hrozí odumretie tkaniva (nekróza).
Omrzliny vznikajú následkom pôsobenia chladu, kedy dochádza k strate tepla a často k podchladeniu celého organizmu. Základným predpokladom pre ich vznik je nízka teplota okolia, ktorá však nemusí byť pod bodom mrazu. U človeka je to teplota pod 15 °C ale väčšinou musí byť oveľa nižšia. Urýchľujúcim faktorom je pôsobenie vetra a vysoká vlhkosť, ktorá takisto znižuje teplotu organizmu, ďalej vysoká nadmorská výška a zlý celkový stav organizmu.
Omrzliny vznikajú následkom priameho poškodenia tkanív chladom, s tvorbou ľadových kryštálikov s poškodením proteínových a lipidových štruktúr, dehydratáciou a zmenami koncentrácie iónov, ďalej s tvorbou trombov (zrazenín) v drobných cievach a nasledovným nedokrvením tkanív, čo je nasledované zápalovou odpoveďou a nakoniec nekrózou (odumretím) tkanív. V niektorých prípadoch prispieva k vzniku omrzlín zlé prekrvenie tkaniva, ktoré môže byť vrodené, následkom ochorení (diabetes mellitus, ateroskleróza), fajčením, niektorými liekmi (beta blokátory), či nevhodným (napr. tesným) oblečením.
Ohrozenými časťami tela sú nohy a ruky, ale omrzliny bývajú aj na lícach, nose, ušiach, dokonca aj očnej rohovke. Včasné príznaky vzniku omrzlín sú znižovanie citlivosti kože a zmena jej farby zo zdravo ružovej na bielu, postupne vzniká mramorovanie kože s modravým nádychom, čo si môže skôr všimnúť druhá osoba. Pri teplote pod -10 st.C môže byť každá necitlivá časť tela omrznutá. Pociťované príznaky nastupujú v poradí:
- Chlad
- Pichanie, pálenie, pulzujúca bolesť
- Strata citlivosti
- Neobratnosť postihnutej končatiny alebo prstov
- Strata pohyblivosti omrznutej končatiny
- Silná bolesť kĺbov
Podľa vonkajších príznakov sa prvý stupeň omrzliny prejavuje začervenaním a opuchom, ktoré prechádza vo voskovitý vzhľad, pričom nastáva strata citlivosti. Pri druhom stupni sa tvoria pľuzgiere, pri treťom sa pľuzgiere plnia krvou. Pri štvrtom stupni poškodenie zasahuje svaly, šľachy aj kosti. Príznaky sa vyvíjajú postupne, rozlíšenie na stupne nie je zo začiatku možné. Nakoniec sa tkanivo sa začína nenávratne poškodzovať a odumrie.
Pokiaľ je pôsobeniu mrazu vystavené celé telo, môže organizmus upadnúť až do šoku a viesť k smrti z podchladenia.
Neskorými náísledkami omrzlín môžu byť poruchy prekrvenia, citlivosti a parestézie, trvajúce niekoľko týždňov.[1]
Základom liečby omrzliny je zahrievanie. Treba s nim začať, ak predpokladaná doba transportu postihnutého presahuje 2 hodiny. Ale ohriatie a opätovné omrznutie spôsobí väčšie škody, ako samotná omrzlina a treba sa takejto situácii vyhnúť. Zaťaženie omrznutej končatiny (napr. chôdzou) spôsobuje poškodenie tkaniva, ale je prijateľné, ak je nevyhnutné pre skoré dosiahnutie teplého útočišťa a prijateľnejšie, ako zahriatie a opätovné zmrznutie omrzliny. Najúčinnejšie je ohrievanie v čistej cirkulujúcej vode, teplej 37-39 st.C, čo môže byť technicky náročné, ale umožňuje ohriať aj hlbokú omrzlinu do hodiny. Nadmerná, ako aj príliš nízka teplota vody môže spôsobiť zhoršenie stavu omrzliny, prípadne až popáleninu. Jednoduchšie a dostupnejšie je opatrné ohrievanie prúdom teplého, ale nie príliš teplého či dokonca horúceho vzduchu - ľahko môže dôjsť k poškodeniu kože nadmerným teplom. Možné je obložiť omrzlinu teplými vlhkými rúškami. Treba sa vyhnúť predčasnému ukončeniu ohrievania (skôr, ako sú dostatočne ohriate všetky oblasti omrzliny). Pomáha tiež hydratácia postihnutého teplými nápojmi, za vhodných podmienok podanie infúzie (napr. fyziologický roztok), ohriatej na 40-42 st.C v rámci zdravotníckej pomoci.
Treba sa vyvarovať mechanického poškodenia tkaniva, napríklad trením alebo vonkajším tlakom. Vyvýšená poloha omrzliny môže zmierniť tvoriaci sa opuch. Obnovenie prietoku krvi omrzlinou spôsobuje silnú bolesť, ktorá však nie je dôvodom k prerušeniu ohrievania, ale k podaniu analgetík (napr. Ibuprofén, v rámci zdravotníckej pomoci aj tramadol, prípadne morfín).
Lekárske ošetrenie spočíva v sterilnom prekrytí rán (ktoré môže byť potrebné už pri transporte), podaní analgetík a snahe o farmakologickú liečbu vazodilatačnými liekmi. Do úvahy pripadá podanie vazodilatanciií, antikoagulancii a trombolytík s účelom uvoľnenia trombotizovaných ciev, prípadne hyperbarická oxygenoterapia. Infekcia rán vyžaduje podanie antibiotík, preventívna antibiotická liečba sa neodporúča. Chirurgické odstránenie nekrotického tkaniva, prípadne amputáciu končatiny je vhodné odložiť, pokiaľ nie je možné s istotou odlíšiť hranicu životaschoného tkaniva, čo môže trvať dlhšie; výnimkou je prípad postihnutia vlhkou gangrénou.
Súbežne je treba liečiť podchladenie postihnutého, ak k nemu došlo.
Prevencia omrzlín spočíva predovšetkým v rozumnom správaní - nevychádzať v chladnom počasí bez vhodného oblečenia, nepohybovať sa v teréne bez potrebného výstroja, osamote a bez skúseností. Zvlášť je potrebné vhodným oblečením pred omrznutím chrániť prsty a tvár, zakrytie hlavy a krku bráni zvýšeným stratám telesného tepla. V chladnom prostredí dbať na dostatočný príjem tekutín, nepožívať alkohol a nefajčiť (nikotín spôsobuje zhoršenie prekrvenia povrchu tela). Zvýšená fyzická aktivita síce zvyšuje produkciu tepla, ale aj jeho straty (napr. dýchaním). Ak je možnosť, občas sa ohriať v teplom útulku (kde je možné aj skontrolovať, či niektoré časti tela nezačínajú omŕzať).
Zdroje
upraviť- ↑ a b c d ZONNOOR, Bobak. Frostbite. Medscape, 2020-10-13. Dostupné online [cit. 2021-01-13].
- ↑ a b c d DOBIÁŠ, Viliam. Omrzliny. Via Practica (Solen Bratislava), 2005, roč. 2, čís. 11, s. 475–476. Dostupné online [cit. 2021-01-14].
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Omrzlina
