David Schwarz
David Schwarz (* 20. december 1852, Zalaegerszeg, Maďarsko – † 13. január 1897, Viedeň) bol chorvátsky priekopník letectva židovského pôvodu. V roku 1896 postavil prvú celokovovú vystuženú vzducholoď.
| David Schwarz | |
 | |
| Narodenie | 20. december 1852 Zalaegerszeg, Maďarsko |
|---|---|
| Úmrtie | 13. január 1897 (44 rokov) Viedeň, Rakúsko |
| Odkazy | |
| Commons |  David Schwarz |
Stavba vzducholode upraviť
David Schwarz bol obchodníkom s drevom a veľkú časť svojho života prežil vo vtedy rakúsko-uhorskom Záhrebe. Hoci nemal žiadne zvláštne technické vzdelanie, zaoberal sa vývojom rôznych technických vylepšení drevoobrábacích strojov.
Začiatkom 80. rokov 19. storočia musel dohliadať na ťažbu dreva v novo zakúpenom lese, býval vtedy v blízkom zrube. Ťažba sa však neustále preťahovala a Schwarz musel zostať v zrube aj cez zimu. Aj vďaka impulzu svojej ženy Melanie sa začal zaujímať o vzduchoplavbu a rozhodol sa postaviť vlastnú vzducholoď. Zohnal si vtedy všetku dostupnú technickú literatúru po celom Záhrebe a cez zimné večery v zrube študoval.
Vedel, že ak má byť vzducholoď skutočne riaditeľná, musí mať pevnú konštrukciu. Návrh vzducholode ponúkol rakúsko-uhorskému ministerstvu vojny, vzbudil síce záujem, ale kvôli nedostatku financií ministerstvo projekt nepodporilo. Ruský vojenský atašé, technicky vzdelaný človek, odporučil Schwarzovi, aby návrh vzducholode predstavil v Sankt-Peterburgu. Tu na návrhu pracoval dva roky. Schwarz a jeho žena tvrdili, že v roku 1893 uskutočnili skúšobný let, avšak toto tvrdenie nie je spoľahlivo doložené. Nevie sa ani presne, prečo sa Schwarz potom presunul do Nemecka.
V Nemecku Schwarz hľadal vhodného spracovateľa hliníka. Základom jeho lietadla bol totiž dômyselný systém rebier a nosníkov vyrobených z hliníkovej zliatiny (duralu), ktorý bol potiahnutý hliníkovou fóliou o sile 0,18 - 0,2 milimetra. Trup bol rozdelený na 13 oddielov, takže lodi aj pri poškodení niektorého z nich nehrozil pád a tak Schwarz (nielen preto) našiel podporu u nemeckej vlády.
Tu sa Schwarz spojil s priemyselníkom Carlom Bergom, ktorý videl vo vzducholodi možnosť rozvoja svojej firmy vďaka budúcim armádnym objednávkam. Konštruktéri firmy ďalej rozvíjali Schwarzove plány, podľa ktorých továreň v Werdohl-Evekingu vyrábala nosníky a rebrá. V konštruovaní Schwarzovi veľmi pomáhal aj major Hans Gross[1].
Vyrobené diely pod Schwarzovym dohľadom prevážali do hangáru v Berlíne Tempelhofu. Tu sa vzducholoď zostavovala. O vzducholoď javila záujem armáda, zaujímavosťou je, že tá istá armáda pred dvomi rokmi zamietla návrh vlastného generála Zeppelina na stavbu riaditeľnej vzducholode.[1]
Skúšobný let upraviť
V lete roku 1896 bola vzducholoď dokončená, a na prvý let sa mal prísť pozrieť aj cisár Viliam II. Pruský, ktorý sa o projekt osobne zaujímal a hangár niekoľkokrát navštívil. Štart bol stanovený na 27. septembra 1896, cisár však neprišiel a let zrušili.
Prvý doložený pokus vzlietnuť sa uskutočnil 8. októbra 1896[2]. Použitý plyn však nebol dostatočne čistý a vďaka jeho nižšej nosnosti vzducholoď vzlietla len niekoľko metrov a uskutočnila tak len skúšku motorov pri upnutí na lanách. Rozhodlo sa, že bude naplnená kvalitnejším plynom a urobia sa nové testy.
Schwarz v rokoch 1892 až 1896 veľmi často cestoval; pretože bol aj silný fajčiar, mal silne podlomené zdravie. Vynálezca zomrel 13. januára 1897 na infarkt myokardu vo Viedni na ceste z reštaurácie „Zur Linde“[3] v čase, keď už jeho vzducholoď bola zhruba dokončená. Krátko pred smrťou obdržal správu o tom, že vzducholoď je pripravená k naplneniu.
Nedočkal sa teda skúšobného letu na poli v Tempelhofe 3. novembra 1897. Jeho žena dlho zháňala skúšobného pilota, nakoniec vzducholoď pilotoval neskúsený Ernest Jagles. Let prebiehal zo začiatku veľmi dobre. Vzducholoď vystúpila v niekoľkých kruhoch do výšky 460 metrov. Vykonávala požadované obraty, ktoré z hľadiska ovládateľnosti vyžadovala armáda. Potom však skĺzol remeň z náhonu jednej vrtule. Jagles stratil kontrolu, podľahol panike a začal príliš rýchlo odpúšťať plyn. Vzducholoď prudko narazila do zeme a zo stroje zostali trosky.
Jagles prežil bez vážnejších zranení. Schwarzova žena nepresadila ďalšie pokračovanie projektu aj keď prvé reakcie armády na pokus boli priaznivé. Ferdinand von Zeppelin, očitý svedok prvého letu, kúpil od Schwarzovej vdovy za 15 tisíc mariek patenty a plány na stavbu a sám začal rozvíjať vývoj a výrobu vzducholodí, ktoré neskôr niesli jeho meno.
Pozri aj upraviť
Referencie upraviť
- ↑ a b The Construction and Testing of the Airship [online]. [Cit. 2001-04-12]. Dostupné online. Archivované 2001-04-12 z originálu.
- ↑ Jak se zrodila vzucholoď? [online]. [Cit. 2008-04-21]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
- ↑ Ecce Homo - David Schwarz