Delta IV je nosná raketa zo série rakiet Delta. Začala svoju činnosť v roku 2002. Bola vyvinutá spoločnosťou Boeing s cieľom pokryť potrebu amerických ozbrojených síl a znížiť výdavky na vynášanie nákladov na orbitu Zeme. Raketa štartovala celkove deväťkrát, z toho raz čiastočne zlyhala. Podľa varianty rakety sa mení konfigurácia pomocných motorov GEM 60, u varianty Heavy dosahuje ich spoločný ťah až 6 625 kN. Prvý stupeň poháňa motor Rocketdyne RS-68 na tekutý kyslík a vodík. Motor druhého stupňa tiež spaľuje tekutý kyslík a vodík a dosahuje ťah 110 kN. S Deltou IV sa počíta aj v budúcnosti, je naplánovaných niekoľko ďalších letov a ďalej sa špekuluje o zvýšení jej nosnosti až na 100 ton na nízku orbitu Zeme. NASA zvažovala využitie motorov Rocketdyne RS-68 pre plánovanú nosnú raketu novej generácie Ares V, ktorej vývoj však bol zrušený.

Delta IV
Raketa Delta IV 4.2
Raketa Delta IV 4.2
Základné údaje
Funkcia nosná raketa
Výrobca Boeing
Krajina pôvodu Spojené štáty
Výška 63 – 77,2 metrov
Priemer 5 metrov
Hmotnosť 249 500 – 733 400 kg
Počet stupňov 2
Nosnosť
Náklad na LEO8 600 – 25 800 kg
Náklad na
na prechodovú ku geostacionárnej
3 900 – 10 843 kg
História letov
Stav aktívna
Štartovacia rampa Cape Canaveral a Vandenberg AFB
Počet štartov 11 </ br> Medium: 3 </ br> Medium (5,4): 1 </ br> Medium (4,2): 4 </ br> Heavy: 3
Úspešné štarty 10
Čiastočné zlyhanie 1 (Heavy)
Prvý štart 20. november 2002
Posledný štart 2009
Pomocné bloky (alternatíva)
Počet2 – 4
MotorVariant Medium: GEM-60
Ťah851 kN
Špecifický impulz 2 700 N.s/kg (275 sekúnd)
Doba funkcie90 sekúnd
Palivotuhé
Pomocné bloky (alternatíva)
Počet2
MotorVariant Heavy: Delta IV CBC
Ťah
Špecifický impulz 4 020 N.s/kg (410 sekúnd)
Doba funkcie249 sekúnd
PalivoLOX/LH2
Prvý stupeň – Delta IV CBC
Motory RS-68
Ťah 3 312 kN
Špecifický impulz 4 020 N.s/kg (410 sekúnd)
Doba funkcie 259 sekúnd
Palivo LOX/LH2
Druhý stupeň – Delta IV-2
MotoryRL-10-B2
Ťah110 kN
Špecifický impulz 4 530 N.s/kg (462 sekúnd)
Doba funkcie850 – 1 125 sekúnd
PalivoLOX/LH2

História upraviť

Delta IV bola vyvinutá spoločnosťou Boeing, na základe požiadaviek USAF na nosnú raketu novej generácie EELV (Evolved Expendable Launch Vehicle). Ide o prvú raketu, ktorej stupne sú poháňané výhradne kvapalným kyslíkom a vodíkom. Od 70. rokov ide o jedinú americkú raketu kompletne postavenú za použitia najnovších technológií a postupov. V čase jej nástupu do služby ponúkala oveľa väčšiu nosnosť ako bolo potrebné pre komerčné satelity. Kvôli nedostatku vhodných nákladov bola v roku 2003 stiahnutá z komerčných letov a naďalej slúžila iba USAF. Na konci roka 2006 bola jej výroba presunutá na United Launch Alliance, spoločný podnik Boeing a Lockheed.

Opis upraviť

 
Montáž aerodynamického krytu na druhý stupeň

Raketa je dvojstupňová a podľa konfigurácie môže používať silné pomocné rakety GEM-60. Samotná raketa má priemer 5 metrov a výšku podľa veľkosti nákladu 63 – 77,2 metra. Ako palivo oboch stupňov slúži kvapalný kyslík a vodík.

Prvý stupeň upraviť

Prvý stupeň tvorí jeden alebo tri (variant Heavy) CBC – Common Booster Core. Podobný modulárny prvý stupeň používa raketa Atlas V. O pohon sa stará jeden motor RS-68, ktorý je pripevnený pod nádržou na kvapalný vodík. Kyslíková nádrž je v hornej časti. Motor poskytuje prvých pár minút ťah 3 312,8 kN (102% výkon), potom je výkon znížený na 58% až kým nedohorí. V prípade variantu Delta IV Heavy je prostredný CBC spustený prvých asi 50 sekúnd na 58 % a až potom je výkon zvýšený na 102 %, zatiaľ čo dva bočné CBC idú stále na 102%.

Na zadnej strane je umiestnený koridor pre vedenie káblov a potrubia na kyslík. Priemer 5 metrov je konštantný v celej dĺžke CBC. V prípade variantu Delta IV Heavy sa spojí trojica CBC dohromady. O riadenie letu sa stará navádzací systém Redundant Inertial Flight Control Assembly, ide o rovnaký systém, ktorý používa raketa Delta II, iba softvér je prispôsobený parametrom Delty IV. Navádzací systém je pre väčšiu bezpečnosť vybavený šiestimi nezávislými laserovými gyroskopmi a akcelerometrami.

Druhý stupeň upraviť

Druhý stupeň je takmer identický s druhým stupňom Delty III, má však predĺžené nádrže. Je vybavený motormi RL-10B2 na kvapalný kyslík a vodík. Ťah motora je 110 kN a špecifický impulz 462 sekúnd, čas horenia je 850 – 1 125 sekúnd. Používajú sa dve varianty, podľa priemeru nádrže 4 alebo 5 metrov. Systém nakláňania motora (vektorovanie ťahu) je riešený elektromechanicky. Spojenie s prvým stupňom zaisťujú kompozitové medzistupne, v prípade 4 metrového variantu je medzistupeň kužeľovitý. Kryt nákladu je tiež vyrobený z kompozitných materiálov a má rôzne rozmery podľa nákladu.

Pomocné rakety upraviť

Ako pomocné motory na tuhé palivo sú použité GEM 60, umiestňujú sa po dvoch na obvod prvého stupňa. Variant Heavy používa namiesto GEM-60 dva CBC pripevnené po stranách hlavného stupňa. Pomocným CBC chýba navádzací systém a ich horná časť je vybavená aerodynamickým krytom.

Varianty upraviť

Delta IV Medium upraviť

 
Rodina rakiet Delta IV

Základný variant, nemá pomocné motory a druhý stupeň má priemer 4 metre. Zatiaľ vykonal 6 štartov (3 variant 4.2), prvý 11. marca 2003 a zatiaľ posledný 4. novembra 2006. Nosnosť na nízku orbitu je 8 600 kg, na geostacionárnu dráhu dokáže vyniesť 3 900 kg.

Podvarianty

  • Delta IV Medium + (4.2) – totožný so základnou verziou, má dva pomocné GEM-60, nosnosť 11 700 kg na nízku a 5 300 kg na geostacionárnu dráhu.
  • Delta IV Medium + (5.2) – vo vývoji, zatiaľ neletela. Druhý stupeň má väčší priemer nádrží – 5 metrov. Dva pomocné GEM-60, nosnosť 10 300 kg na nízku a 4 350 kg na geostacionárnu dráhu.
  • Delta IV Medium + (5.4) – vo vývoji, zatiaľ neletela. Štyri pomocné GEM-60, nosnosť 13 600 kg na nízku a 6 120 kg na geostacionárnu dráhu.

Delta IV Heavy upraviť

Najvýkonnejší variant. Zatiaľ štartovala prvýkrát 21. decembra 2004, druhýkrát 11. novembra 2007, kedy zároveň vyniesla na obežnú dráhu družicu SAD-23 z USA[1], tretíkrát 18. januára 2009, štvrtýkrát 21. novembra 2010. Ďalšie štarty:

Dátum Náklad Hmotnosť nákladu Miesto štartu Výsledok
20. jan. 2011 KH-11 Kennen 15 (USA-224 / NROL-49) <17,000 kg Vandenberg úspešná
29. jún 2012 Orion 8 / Mentor 6 (USA-237 / NROL-15) Classified Cape Canaveral úspešná
28. aug. 2013 KH-11 Kennen 16 (USA-245 / NROL-65) <17,000 kg Vandenberg úspešná
5. dec. 2014 Orion capsule Exploration Flight Test 1 (EFT-1) Cape Canaveral úspešná
11. jún 2016 Orion 9 / Mentor 7 (USA-268 / NROL-37) Classified Cape Canaveral úspešná
12. aug. 2018 Parker Solar Probe 685 kg Cape Canaveral úspešná
19. jan 2019 NROL 71, (KH-11 Kennen ) <17,000 kg Vandenberg úspešná

Druhý stupeň má zväčšené nádrže a má priemer 5 metrov. Nepoužíva pomocné motory GEM, ale dva CBC stupne. Dokáže vyniesť 25 800 kg na nízku a 10 843 kg na geostacionárnu dráhu.

12. augusta 2018 vyniesla s pomocou horného stupňa Star 48BV len 685 kg sondu Parker Solar Probe navrhnutú na prieskum Slnka.

Zamietnuté a vývojové verzie upraviť

  • Delta IV Small – podobné parametre ako Delta II 7925. Trojstupňová, v prípade zrušenia Delty II bude jej nástupkyňou. Prvý stupeň je CBC bez pomocných GEM-60, druhý a tretí stupeň sú prevzaté z Delty II.
  • Delta IV Heavy Upgrade 30 t – štúdia 2004, variant Delta IV Heavy so štyrmi GEM 60.
  • Delta IV Heavy Upgrade 35 t – štúdia 2004, variant Delta IV Heavy s upraveným motorom RS-68B, vylepšený druhý stupeň.
  • Delta IV Heavy Upgrade 40 t – štúdia 2004, variant Delta IV Heavy so štyrmi GEM 60 a vylepšeným motorom RS-68 Regen.
  • Delta IV Heavy Upgrade 42 t – štúdia 2004, variant Delta IV Heavy s novým motorom RS-800 a vylepšeným druhým stupňom. Zamietnuté – potreba úpravy existujúcich odpaľovacích rámp.
  • Delta IV Heavy Upgrade 67 t – štúdia 2004, spojenie piatich CBC.
  • Delta IV Heavy Upgrade 70 t – štúdia 2004, spojenie piatich CBC, vylepšený druhý stupeň.
  • Delta IV Heavy Upgrade 94 t – štúdia 2004, spojenie siedmich CBC, nové motory RS-800, vylepšený druhý stupeň, plášť z veľmi ľahkých zliatin hliníka a lítia.

Zamietnuté – potreba nových odpaľovacích rámp a kompletizačnej infraštuktúry.

  • Delta IV Heavy Upgrade 100 t – štúdia 2004, nosič novej generácie, nosnosť podobná ako Saturn V, nové motory, nový druhý stupeň, nové materiály

Zamietnuté – potreba nových odpaľovacích rámp, kompletizačnej infraštuktúry, továrni a technológií.

Referencie upraviť

  1. Lubor Lejček. Úspešný štart rakety Delta 4 Heavy. Letectví a kosmonautika, 2007, roč. 84, čís. 12, s. 37. ISSN 0024-1156.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Delta IV

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dlta IV na českej Wikipédii.