Diane di Prima

Diane di Prima (* 6. august 1934, New York, New York, USA – † 25. október 2020, San Francisco, Kalifornia) bola americká poetka patriaca do hnutia Beat Generation.

Diane di Prima
Diane di Prima (2004)
Osobné informácie
Narodenie	6. august 1934
	New York, New York, USA
Úmrtie	25. október 2020 (86 rokov)
	San Francisco, Kalifornia, USA
Národnosť	americká
Zamestnanie	poetka
Manžel	Alan Marlowe (1962 - r. 1969) Grant Fisher (1972 - r. 1975)
Deti	5
Vzťahy	LeRoi Jones
Dielo
Žánre	báseň
Obdobie	San Francisco Renaissance
Literárne hnutie	Beat Generation
Ovplyvnená	San Francisco Renaissance, John Keats
Odkazy
	Diane di Prima (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Život

Narodila sa v Brooklyne v New Yorku. Študovala na „Hunter College High School“ a „Swarthmore College“ dokiaľ predčasne odišla a začala byť poetkou na Manhattane. Jej oficiálna online biografia uvádza, že patrí do druhej generácie Američanov s talianskym pôvodom a že jej starý otec z matkinej strany Domenico Mallozzi bol aktívny anarchista spojený s Carlom Tresca a Emmou Goldman. Di Prima začala písať ako dieťa a okolo veku 19 rokov si písala s Ezrom Poundom a Kenneth Patchenom. Jej prvá kniha poézie sa volá „This Kind of Bird Flies Backward“ bola publikovaná v 1958 vo vydavateľstve „Totem Press“ patriacemu Hettie a LeRoi Jonesovi.

Ovplyvnená bítnikmi

Di Prima strávila neskoré päťdesiate roky a skoré šesťdesiate na Manhattane, kde sa zúčastňovala zrodu hnutia Beat Generation. Nejaký čas strávila aj v Kalifornii pri „Stinson Beach“ a „Topanga Canyon“, potom sa vrátila do New York City ale permanentne sa vracala do San Francisca. Di Prima bola spojovacou postavou medzi bítnickým hnutím a neskoršími hippies, teda aj medzi umelcami Východného a Západného pobrežia.

Robila editorku časopisu „The Floating Bear“ s Amiri Baraka (LeRoi Jones) a bola spoluzakladateľkou „New York Poets Theatre“ a zakladateľkou „Poets Press“. Z rozličných príčin zosobňovala v očiach vládnych úradov obscénnosť práve kvôli spomenutým New York Poets Theatre a časopisu The Floating Bear. V 1961 ju uväznilo FBI za publikovanie dvoch básní v časopise „The Floating Bear“. Polícia ju sústavne prenasledovala kvôli prirodzenosti jej poézie. V 1966 strávila nejaký čas v Millbrooku s Timothy Learym v psychedelickej komunite a dala vytlačiť dve edície „Psychodelic Prayers“ od Learyho vo vydavateľstve Spring 1966.

V 1969 napísala fiktívnu, erotickú, detailnú správu ohľadne jej skúsenosti v hnutí Beat Generation pod názvom „Memoirs of a Beatnik“. Od 1974 do 1997, di Prima učila poéziu v Jack Kerouac School of Disembodied Poetics (Škola odhmotnenej poetiky Jacka Kerouaca) v „Naropa Institute“ v Boulderi v Colorade, kde zdieľala túto aktivitu s bítnikom Alllenom Ginsbergom (spoluzakladateľ programu), Williamom S. Burroughsom, Gregory Corsom, a inými. V 2001 vydala biografiu Recollections of My Life as a Woman: The New York Years.

Tvorba a sociálne aktivity

V neskorších šesťdesiatych rokoch sústavne cestovala medzi Západným a Východným pobrežím, až sa nastálo sa usadila v Kalifornii. Tu študovala buddhizmus, sanskrit, gnosticizmus a alchýmiu. Bola tiež pod vplyvom Diggers, skupiny anglických protestantov a agrárnych komunistov. V roku 1966 podpísala protest proti vojne vo Vietname, v ktorom signatári odmietli platiť dane z honorárov. Tu publikovala aj väčšinu tvorby, dlhú poému Loba (1978) v reedícii 1998.

Jej vybrané básne „Pieces of a Song“ boli publikované v 1990 a memoáre Recollection of My Life as a Woman v 2001. Písala prózu, memoáre, drámy, bola sociálna aktivistka a učiteľka. Je autorkou 42 knižných vydaní, jej práce boli preložené do viac ako 20 jazykov. V 2009 bola vymenovaná za Poet Laureate of San Francisco.

Di Prima čítala dve zo svojich poém na koncerte kapely The Band pod názvom „Last Waltz“. Prvou bola "Get Yer Cut Throat off My Knife", druhou "Revolutionary Letter #4". Od 60. rokov fotografovala a tvorila koláže, posledných 10 rokov sa dala na akvarelistiku. Podľa jej oficiálnej stránky stále vyučuje na workshopoch, napríklad o tom, ako kombinovať maľby a fotografie s tlačeným slovom. Di Prima má niekoľko rozpísaných diel, napríklad v Last Gasp Press's v edícii Revolutionary Letters, ktoré zahŕňajú viac ako 20 poém.

V súvislosti s „Poetry Fundation“ vyučovala v projekte „Jack Kerouac School of Disembodied Poetics“ na Naropa Institute, na California College of Arts and Crafts a v „Masters-in-Poetics program“ na New College of California. Jej práce sú uložené v knižniciach univerzít v Louisville, Indiana, Južný Illinois a University of North Carolina pri Chapel Hill’s libraries."

Jej poézia často vyjadruje boj sociálnych a politických síl v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Hoci viaceré jej básne vypovedajú o sociálnom a politickom procese, veľa z nich opisuje fakty z jej osobného života a vzťahov. Tie novšie obsahujú témy ako ženské vzory, náboženská prax špeciálne vzhľadom na východné náboženstvá a filozofie.

Jedna z najznámejších básní je "Brass Furnace Going out", ktorá pojednáva o potrate, jej vlastnom, keď otehotnela s LeRoi Jonesom (dnes Amiri Baraka), ktorý očakával, že to urobí, a o negatívnom zážitku s tým spojenom. Báseň napísala potom ako sa vrátila z potratu domov a adresátom bolo nenarodené dieťa. Citát: "I want you in a bottle to send to your father/ with a long bitter note. I want him to know/ I'll not forgive you, or him for not being born/ for drying up, quitting/ at the first harsh treatment/ as if the whole thing were a rent party/& somebody stepped in your feet". Di Prima priznala, že LeRoi Jones na ňu vyvíjal tlak, aby išla na potrat, a báseň tak vyjadruje silný resentiment.

Diane di Prima je považovaná za najvýraznejšiu ženskú autorku v rámci Beat Generation.

Rodina

Bola matkou piatich detí: Jeanne di Prima, Dominique di Prima, Alex Marlowe, Tara Marlowe a Rudi di Prima. Zosobášila sa s Alanom Marloweom v 1962 (rozvedená 1969) a v 1972 s Grantom Fisherom (rozvedená v 1975).

Dielo

• This Kind of Bird Flies Backward, Totem Press, New York, 1958
• Dinners and Nightmares (short stories), Corinth Books, 1961 (reissued Last Gasp, 1998)
• Seven Love Poems from the Middle Latin (translations), The Poets Press, 1965
• Poems for Freddie, 1966
• War Poems (editor), Poets Press, New York, 1968
• Memoirs of a Beatnik, Olympia Press, 1969 (reissued with new afterword, Last Gasp, 1988)
• The Book of Hours, 1970
• Selected Poems: 1956-1975, North Atlantic Books, Plainfield, 1975
• Loba, Part II, Eidolon Editions, Point Reyes, 1976
• Selected Poems: 1956-1976, North Atlantic Books, 1977
• Loba, Parts 1-8, 1978
• Revolutionary Letters, City Lights, 1971
• Pieces of a Song: Selected Poems, City Lights, 1990
• Recollections of My Life as a Woman The New York Years, Viking Press, NY, 2001

Externé odkazy

• Britannica - CV
• Intervjú Di Prima-Hadbawnik

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diane di Prima na anglickej Wikipédii.

Literárny portál