Diskusia:Para (rozlišovacia stránka)
Najnovší príspevok: pred 4 rokmi od redaktora Jetam2 v téme „Zdroje“
Zdroje
upraviťAká je príčina odstraňovania ozdrojovaných informácií z nemeckých akademických lexikónov? Vasiľ (diskusia) 21:55, 15. december 2019 (UTC)
- Nemecké lexikóny hovoria o "Dampf" a nie pare. Keby sme mali rozlišovačku o Dampf tak by to mohlo byť tam.--Jetam2 (diskusia) 22:01, 15. december 2019 (UTC)
- Zasa zavádzaš. Aký je preklad slova Dampf do slovenčiny? Para.
- Keby platila takáto (pseudo)logika tak by sa tu nemohli používať žiadne cudzojazyčné zdroje. Vasiľ (diskusia) 22:03, 15. december 2019 (UTC)
- Tu celkom nesúhlasím. Bežné články sú o významoch. Článok vodná para je o vodnej pare, nie o slove/fráze „vodná para“ v slovenčine. Tam sú inojazyčné zdroje na mieste, pokiaľ pojednávajú o tom istom význame. No rozlišovačky sú o slovách (slovo „para“ doslovne v danom jazyku). A že má slovo v nejakom jazyku nejaké významy by malo byť doložné zdrojmi v dotyčnom jazyku, nie inojazyčnými (s predpokladaním/využívaním tranzitivity cez preklady). --Teslaton (diskusia) 22:21, 15. december 2019 (UTC)
- 1. Tá vodná para tam bola už predtým, všetci boli spokojní (lebo to je tak triviálne, že to je správne, že na to fakticky nikto nepotrebuje zdroj). Ale keď sa tam pridal odborný zdroj, naraz je problém, lebo istý nemenovaný redaktor je celý natešený, že zas môže niekoho šikanovať. 2. Všetky tie definície sú technické, nie čisto jazykové, keďže sú doložené technickými encyklopédiami, nie jazykovými slovníkmi (napr. v nemčine). Konkrétne, keďže tu ide náhodou o nemčinu, tak JAZYKOVÁ definícia v nemčine vyzerá podľa nemeckého ekvivalentu slovenského KSSJ takto "sichtbarer feuchter Dunst [der beim Erhitzen von Flüssigkeiten, bes. von Wasser, entsteht]"; ide o definíciu úplne inej podoby, než sú definície uvedené v nemeckých technických encyklopédiách, lebo technický jazyk je jedna vec, a normálny jazyk druhá. A tak je to v každom inom jazyku, vrátane slovenčiny. Takže o čom tu píšeš?? Po druhé, všetky tie definície znamenajú skoro to isté, sú to len drobné varianty definície a mohol som pridať ešte kopu ďalších variantov, obmedzil som sa na tie základné. Prečo sú tam tie varianty? Lebo takto základné technické pojmy nikto na svete nenormuje, to je úplne normálne. 2A02:AB04:2C44:1900:6C40:F23C:87D4:C3AA 02:19, 16. december 2019 (UTC)
- RS (v tomto prípade) je rovnako o pojme, nie o slove.
- Plus v fyzikálnych pojmoch je to iné ako v histórii či práve. Čo sa týka sk zdrojov (para. In: Chemický náučný slovník. 1. vyd. Zväzok 1 Fyzikálna chémia. Bratislava : Alfa, 1983. 416 s. (Edícia encyklopedických slovníkov.) S. 245. ; para. In: VEIS, Štefan, a kol. Malá encyklopédia fyziky. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1970. 516 s. (Malé encyklopédie.) S. 329 – 330. ), tak som to pozeral aj v nich a uvádzajú to podobne. Vasiľ (diskusia) 22:29, 15. december 2019 (UTC)
- Tu celkom nesúhlasím. Bežné články sú o významoch. Článok vodná para je o vodnej pare, nie o slove/fráze „vodná para“ v slovenčine. Tam sú inojazyčné zdroje na mieste, pokiaľ pojednávajú o tom istom význame. No rozlišovačky sú o slovách (slovo „para“ doslovne v danom jazyku). A že má slovo v nejakom jazyku nejaké významy by malo byť doložné zdrojmi v dotyčnom jazyku, nie inojazyčnými (s predpokladaním/využívaním tranzitivity cez preklady). --Teslaton (diskusia) 22:21, 15. december 2019 (UTC)
- RS je o slove, aj v tomto prípade. Pokiaľ to tak uvádzajú, treba to odcitovať. Už KSSJ by na to mohol postačovať, keďže pre „para“ je tam „1. plynná látka tvoriaca sa zo zahriatych látok, najmä tekutín; voda v plynnom skupenstve ... 2. hmla, opar“ [1]. Nemecký zdroj pre Dampf sa dá použiť v článku para, no do rozlíšenia významov slova v slovenčine by som ho nedával. --Teslaton (diskusia) 22:45, 15. december 2019 (UTC)
- KSSJ a akýkoľvek iný jednojazyčný slovník je pre odborné veci irelevantný. KSSJ je len KRÁTKY JAZYKOVÝ slovník, jeho zmyslom nie je podávať odborné definície, ale len základný orientačný prehľad o jazyku. Irtet? A toto je encyklopédia, nie jazykový slovník. Jazykové významy sú v encyklopédii vždy až na druhom mieste za odbornými, čiže len keď nič iné nie je por ruke. Bez ohľadu na to, tu konkrétne v tomto prípade išlo o to, uviesť TECHNICKÉ definície, nie definície z bežného, netechnického jazyka, keďže sa riešila položka v RS týkajúca sa fyziky a techniky. Jazykové významy v RS samozrejme môžu byť tiež, ale opakujem, že tu nikto neprepisoval celú RS, len tú jednu fyzikálnu položku v nej.... A v slovenských ENCYKLOPÉDIÁCH (v tých, čo sú v článku alebo tých uvedených tu hore) je to napísané tak isto ako v tých nemeckých alebo v ľubovoľnom inom jazyku, len sú tam malé odtienky definície, ktoré vždy vyplývajú z toho, že to písal iný odborník, nevyplývajú V TOMTO PRÍPADE (tak ako prakticky v technike nikdy nevyplývajú) z jazyka. Podobne: počítač a computer je to isté, bez ohľadu na to, že definícia uvedená v Beliane bude vyzerať inak než definícia v Britannice (lebo to písala iná osoba) a to isté platí pre skoro celú techniku atď. Čiže celý tento bod v RS spadá pod techniku a nemá s jazykom nič spoločné. Opakujem: netechnické, nespisovné, umelecké atď. významy sú iný problém, teda prípadná ďalšia položka v RS... Pokiaľ ide o cudzie jazyky, v slovenčine už dobrých 30 rokov žiadne poriadne odborné encyklopédie (a nielen encyklopédie), najmä technické nevychádzajú, takže na žiaden odbornejší článok nie je čo citovať, ak má ísť o to, prezentovať rôzne varianty niečoho. Slovensko je jednoducho príliš malé a príliš chudobné na to, aby sa tu takéto veci dali predať so ziskom. Už sa zobuďte konečne. ...A tá úvaha, že v článku to môže byť, ale v RS to isté nie, je tiež logika "ako delo". 2A02:AB04:2C44:1900:6C40:F23C:87D4:C3AA 01:51, 16. december 2019 (UTC)
- Nejde o definíciu vodnej pary alebo hmly (tá je v príslušných článkoch a dá sa odtiaľ prevziať aj bez duplikácie zdrojov do RS). Ide o skutočnosť, že zhlukom písmen „para“ môže byť v slovenčine myslená aj konkrétne vodná para alebo hmla. Na to by KSSJ postačovať mohol (pričom na rozdiel od nemeckého zdroja pre Dampf to aj reálne dokladá). --Teslaton (diskusia) 11:10, 16. december 2019 (UTC)
- Súhlasím s Teslatonom. Citovanie Dampfu o zhluku "para" nič netvrdí. V článku o pare by sa tento zdroj použiť dal, ale aj tam by som bol opatrný.--Jetam2 (diskusia) 16:37, 16. december 2019 (UTC)
- Nejde o definíciu vodnej pary alebo hmly (tá je v príslušných článkoch a dá sa odtiaľ prevziať aj bez duplikácie zdrojov do RS). Ide o skutočnosť, že zhlukom písmen „para“ môže byť v slovenčine myslená aj konkrétne vodná para alebo hmla. Na to by KSSJ postačovať mohol (pričom na rozdiel od nemeckého zdroja pre Dampf to aj reálne dokladá). --Teslaton (diskusia) 11:10, 16. december 2019 (UTC)
- KSSJ a akýkoľvek iný jednojazyčný slovník je pre odborné veci irelevantný. KSSJ je len KRÁTKY JAZYKOVÝ slovník, jeho zmyslom nie je podávať odborné definície, ale len základný orientačný prehľad o jazyku. Irtet? A toto je encyklopédia, nie jazykový slovník. Jazykové významy sú v encyklopédii vždy až na druhom mieste za odbornými, čiže len keď nič iné nie je por ruke. Bez ohľadu na to, tu konkrétne v tomto prípade išlo o to, uviesť TECHNICKÉ definície, nie definície z bežného, netechnického jazyka, keďže sa riešila položka v RS týkajúca sa fyziky a techniky. Jazykové významy v RS samozrejme môžu byť tiež, ale opakujem, že tu nikto neprepisoval celú RS, len tú jednu fyzikálnu položku v nej.... A v slovenských ENCYKLOPÉDIÁCH (v tých, čo sú v článku alebo tých uvedených tu hore) je to napísané tak isto ako v tých nemeckých alebo v ľubovoľnom inom jazyku, len sú tam malé odtienky definície, ktoré vždy vyplývajú z toho, že to písal iný odborník, nevyplývajú V TOMTO PRÍPADE (tak ako prakticky v technike nikdy nevyplývajú) z jazyka. Podobne: počítač a computer je to isté, bez ohľadu na to, že definícia uvedená v Beliane bude vyzerať inak než definícia v Britannice (lebo to písala iná osoba) a to isté platí pre skoro celú techniku atď. Čiže celý tento bod v RS spadá pod techniku a nemá s jazykom nič spoločné. Opakujem: netechnické, nespisovné, umelecké atď. významy sú iný problém, teda prípadná ďalšia položka v RS... Pokiaľ ide o cudzie jazyky, v slovenčine už dobrých 30 rokov žiadne poriadne odborné encyklopédie (a nielen encyklopédie), najmä technické nevychádzajú, takže na žiaden odbornejší článok nie je čo citovať, ak má ísť o to, prezentovať rôzne varianty niečoho. Slovensko je jednoducho príliš malé a príliš chudobné na to, aby sa tu takéto veci dali predať so ziskom. Už sa zobuďte konečne. ...A tá úvaha, že v článku to môže byť, ale v RS to isté nie, je tiež logika "ako delo". 2A02:AB04:2C44:1900:6C40:F23C:87D4:C3AA 01:51, 16. december 2019 (UTC)
- RS je o slove, aj v tomto prípade. Pokiaľ to tak uvádzajú, treba to odcitovať. Už KSSJ by na to mohol postačovať, keďže pre „para“ je tam „1. plynná látka tvoriaca sa zo zahriatych látok, najmä tekutín; voda v plynnom skupenstve ... 2. hmla, opar“ [1]. Nemecký zdroj pre Dampf sa dá použiť v článku para, no do rozlíšenia významov slova v slovenčine by som ho nedával. --Teslaton (diskusia) 22:45, 15. december 2019 (UTC)