Diskusia:Romana Schlesinger

Poslední komentář: pred 3 rokmi od uživatele Matej.hudacek v tématu „Významnosť

Významnosť upraviť

Romana Schlesinger je jedna z najvýznamnejších aktivistiek za ľudské práva v súčasnosti. Myslím, že článok hovorí za seba.--Jetam2 (diskusia) 20:34, 20. jún 2014 (UTC)Odpovědět

Článok má (napriek pekne naformátovaným zdrojom), čo sa významnosti týka niekoľko nedostatkov: Queer Leaders Forum a Dúhový PRIDE Bratislava sú závislé zdroje. Rozhovor na stránke OZ je rovnako málo. Článok na stránka UK obsahuje o nej jednu vetu a rovnako článok Nicholsona. To má byť potvrdenie významnosti? Vasiľ (diskusia) 08:11, 21. jún 2014 (UTC)Odpovědět

Podľa tohto zdroja svoj aktivizmus zavesila na klinec.--Pelex (diskusia) 14:25, 20. január 2020 (UTC)Odpovědět

@Pelex: Vďaka. Preformuluj?--Jetam2 (diskusia) 19:23, 20. január 2020 (UTC)Odpovědět
Nemám predplatený dennik N, nevidím celý článok. Okrem nadpisu tam tú informáciu nevidím. Bolo by to z mojej strany nekorektné si vymýšľať/dedukovať.--Pelex (diskusia) 19:34, 20. január 2020 (UTC)Odpovědět
Ok, pozriem to.--Jetam2 (diskusia) 19:36, 20. január 2020 (UTC)Odpovědět

@Pelex: Mimo Sudorovho rozhovoru je tam ešte zdroj STAŇOVÁ, Ľudmila. Rozhovor s Romanou Schlesinger. Public Policy News (Bratislava: Ústav verejnej politiky a ekonómie FSEV UK), 2013, roč. 9, č. 2, s. 6 – 8. Dostupné online. , ktorý tiež nie je celkom triv. zmienka. Plus teda viacero agentúrnych, venovaných priamo jej osobe. Nepríde mi tu úplne nevyhovujúce. --Teslaton (diskusia) 16:51, 25. jún 2020 (UTC)Odpovědět

Ja len tvrdím, že nespĺňa kritériá dvoch netriviálnych sekundárnych zdrojov. Jej životopis nikde mimo Wikipédie nefiguruje.--Pelex (diskusia) 06:41, 26. jún 2020 (UTC)Odpovědět
Pozri do článku o vyhorení čo si citoval vyššie.--Jetam2 (diskusia) 06:59, 26. jún 2020 (UTC)Odpovědět
V kvalitnejších interview, ktoré obsahujú ako profesné, tak aj osobnejšie otázky, je zvykom uviesť krátky biografický prehľad o respondentovi v úvode alebo závere rozhovoru. Sudorov rozhovor z 2020 i staršie Krpelanovej interview z 2014 takéto biografické informácie obsahujú (vek + vzdelanie + krátky profesijný popis). Oba pramene sú sekundárne, navzájom nezávislé a netriviálne, teda spoľahlivé. --Matej.hudacek (diskusia) 07:29, 26. jún 2020 (UTC)Odpovědět
Nuž čo za životopis je v článku Sudora (2019) neviem, lebo je to zamknutý článok a ten životopis je na konci. Nehnevajte sa ale tie tri vety na konci Krpelanovej (2014) ťažko považovať za niečo viac ako triviálnu zmienku. Nemám nič osobné proti nej, ale toto tu je viac menej vlastný výskum. Podľa mňa je jej významnosť otázna a doložiteľnosť informácii v článku je nuž nazvem to hraničná... preto som chcel o tom diskutovať. Ide tu aj o istý dopad na iné biografické články.--Pelex (diskusia) 07:57, 26. jún 2020 (UTC)Odpovědět
Plne rozumiem a stotožňujem sa napr. s názorom Vasiľa vyššie, na ktorý 6 rokov nikto nereagoval a článok akosi potichu prežil. Študentský časopis, nefungujúce TS, závislé zdroje sú skutočne slabé zdroje, ale myslím si, že za 6 rokov sa tá významnosť zvýšila, čo dokladujú aj netriviálne interviews v najčítanejších denníkoch, kde sa rieši priamo jej osoba, nielen jej práca (napr. v protiklade s novinármi Bárdym a Kernovou, o ktorých wikiheslách som tiež viedol podobnú polemiku a kde aspoň takéto zdroje absentujú). Súhlasím s tým, že je to hraničné, osobne však považujem dve takéto obsiahle rozhovory za minimálne kritérium významnosti. Pravdaže, môžeme o tom diskutovať, osobne by som článok omnoho viac okresal (viď vrátená úprava), aby tam tieto slabé zdroje nepôsobili ako päsť na oko, ale počkám si na konsenzus. Pri týchto mladých (50-), žijúcich osobách nemožno čakať, že sa počas života stanú predmetom odbornejšieho článku alebo výskumu, takže ak všeobecnou politikou je, že takéto heslá sú žiaduce, predpokladám, že sa v mnohých prípadoch musíme uspokojiť s takýmito novinovými zdrojmi, z ktorých, opakujem, sa snažím vyberať tie najkvalitnejšie. --Matej.hudacek (diskusia) 08:26, 26. jún 2020 (UTC)Odpovědět
Ktorý zdroj pokladáte za „študentský časopis“? Vyššie citovaný PPN (ktorý bol rovnako medzi zdrojmi, ktoré si vyhádzal) je normálny časopis ÚVP FSEV UK, vtedajšia šéfredaktorka aj ostatní členovia mali ukončené minimálne magisterské štúdium (tzn. sú na tom podobne ako redaktori hocakej inej redakcie), rozhovor v ňom mi nepríde ako irelevantná zmienka. --Teslaton (diskusia) 08:42, 26. jún 2020 (UTC)Odpovědět
Vystrašila ma grafická stránka + pôsobilo to na mňa viac ako firemný bulletin, než ako odborné tematické periodikum (krížovka a vtip na záver?). Môžem sa mýliť, sto ľudí = sto chutí. Ad irelevantnosť; snažím sa rozlišovať rozhovory, v ktorých respondent vystupuje ako hovorca, odborník na nejakú agendu (a informácie z tohto rozhovoru by boli imho použiteľné skôr k činnosti Queer Leader’s Forum / problematike LGBT osôb, než k Schlesignerovej heslu) a rozhovory, ktoré sa týkajú aj priamo respondenta (čo je viac prípad Sudora + Krpelanovej). --Matej.hudacek (diskusia) 09:00, 26. jún 2020 (UTC)Odpovědět
Späť na stránku „Romana Schlesinger“.