Dobrodružstvá kapitána Hatterasa

román Julesa Verna z roku 1866

Dobrodružstvá kapitána Hatterasa (1864-1866, Voyages et aventures du capitaine Hatteras) je dobrodružný fantastický román francúzskeho spisovateľa Julesa Verna z jeho cyklu Podivuhodné cesty (Les Voyages extraordinaires). Román nesie v tomto cykle poradové číslo dva, aj keď bol v skutočnosti prvým Vernovým dielom, ktoré bolo takto označené. Nedošlo k tomu však pri vydaní prvej verzie románu roku 1864, ale až pri vydaní verzie definitívnej z roku 1866. Tri Vernove knihy z rokov 1863-1865 (Päť týždňov v balóne, Cesta do stredu Zeme a Cesta na Mesiac) boli do cyklu zaradené spätne.

Dobrodružstvá kapitána Hatterasa
Voyages et aventures du capitaine Hatteras

Pôvodná ilustrácia Édouarda Rioua a Henriho de Montauta

Autor Jules Verne
Pôvodný jazyk francúzsky
Krajina vydania Francúzsko
Nakladateľstvo originálneho vydania Pierre-Jules Hetzel
Dátum 1. vydania originálu 1864, 1866
Ilustrátor originálneho vydania Édouard Riou, Henri de Montaut
Literárny žáner dobrodružný román, vedecko-fantastický román
Slovenské vydania knihy

Obsah románu upraviť

 
Voyages et aventures du capitaine Hatteras, mapa z francúzskeho vydania románu

Román sa odohráva v roku 1861 a jeho obsahom je popis britskej výpravy k severnému pólu vedenej kapitánom Johnom Hatterasom. Ten je presvedčený, že okolo pólu je voľné nezamrznuté more, a je svojím cieľom priamo posadnutý. Nezabráni mu v tom ani vzbura posádky jeho lode, ktorá s ním nechce pokračovať na nebezpečnej ceste a loď dokonca zničí. Pokračuje s niekoľkými odvážlivcami ďalej a nachádza pri brehu pevniny nazvanej Nová Amerika trosky lode predchádzajúcej výpravy zo Spojených štátov. Na Novej Amerike, ležiace približne na 83 stupni severnej šírky a 120 stupni západnej dĺžky, cestovatelia prezimujú. Veľkú zásluhu na ich prežití má predovšetkým jeden z členov výpravy, doktor Clawbony, ktorý napríklad dokázal zapáliť oheň pomocou šošovky vyrobené z tvrdého ľadu, pre boj s medveďmi vyrobiť náboje zo zmrznutej ortuti a masový útok medveďov zastaviť výbuchom pušného prachu, odpáleného elektricky.

Keď sa počasie zlepší, cestovatelia zistia, že more je skutočne voľné. Postavia si preto z nájdeného vraku šalupu a vydajú sa na ďalšiu plavbu. Na mieste severného pólu potom objavia sopečný ostrov, ktorý je celý tvorený doteraz činnou sopkou. Tú cestovatelia nazvú Hatterasovou horou. Jej úbočie padá tak prudko do mora, že ostrov nemá vlastne žiadne pobrežie, na ktoré by bolo možné vstúpiť. Našťastie plavci nachádzajú fjord, do ktorého môžu vplávať so svojou šalupou a vydať sa odtiaľ medzi balvanmi na vrchol hory, čo im v krajne neschodnom teréne trvalo tri hodiny. Po dosiahnutí vrcholu sopky zistia, že geometrický priesečník poludníkov leží v jej pažeráku. Kapitán Hatteras preto do krátera skočí, aby stál presne na póle. Tento svoj neuvážený čin síce prežije, ale pri spiatočnej ceste musia jeho druhovia konštatovať, že zošalel. Po návrate do Anglicka je preto umiestnený do ústavu pre duševne chorých, v ktorom sa prechádza pokiaľ možno severným smerom.

Iné projekty upraviť

Zdroje upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dobrodružství kapitána Hatterase na českej Wikipédii.