Eduard Bobula (* 9. apríl 1873, Dovalovo – † 4. jún 1931, Spišská Nová Ves) bol slovenský železničiar, odborár a politik HSĽS na komunálnej a celoštátnej úrovni v medzivojnovom Československu.

Eduard Bobula
Eduard Bobula
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1925 – 1929
Biografické údaje
Narodenie9. apríl 1873
Dovalovo, Slovensko
Úmrtie4. jún 1931 (58 rokov)
Spišská Nová Ves, Slovensko
Politická stranaHSĽS
Profesiaželezničiar
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke

Životopis

upraviť

Pochádzal z deviatich súrodencov. Pôvodným povolaním bol železničiar. Neskôr pôsobil ako železničný úradník. V parlamentných voľbách v roku 1925 bol zvolený do hornej komory Národného zhromaždenia za HSĽS. V senáte zasadal v sociálnom výbore.[1] Okrem toho bol v roku 1926 zvolený do mestského zastupiteľstva Spišskej Novej Vsi. Do senátu kandidoval aj v roku 1929, avšak už nebol zvolený.[2] V Hlinkovej slovenskej ľudovej strane pôsobil na začiatku tridsiatych rokoch vo výkonnom výbore. Okrem toho pôsobil vo výbore spišskonovoveskej okresnej nemocenskej pokladnice, funkcionárom stavovskej organizácie Slovenský zväz železničiarov a v rôznych humanitárnych spolkoch.[3]

Eduard Bobula bol ženatý. Spolu s manželkou mal osem detí. Zomrel po dlhej a bolestivej chorobe 4. júna 1931. Pochovaný bol v Spišskej Novej Vsi.[4]

Referencie

upraviť
  1. Register - menný [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.
  2. Kandidačné listiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Združenia katolíckych roľníkov, domkárov a robotníkov... Slovenská pravda (Košice), 18.10.1929, roč. X, čís. 42, s. 2.
  3. Pohreb senátora Eduarda Bobulu. Slovenská pravda (Košice), 14.6.1931, roč. XII, čís. 24, s. 5.
  4. Todesfall. Karpathen Post (Kežmarok), 13.6.1931, roč. LII, čís. 24, s. 6.