Endokrinná sústava

Endokrinná sústava alebo endokrinný systém je sústava endokrinných žliaz – žliaz s vnútorným vylučovaním. Tieto žľazy produkujú biologicky aktívne látky – hormóny, ktoré ovplyvňujú činnosť rôznych orgánov tela a prenášajú informácie vo vnútri tela. Ich úlohou je zabezpečiť v organizme stálosť vnútorného prostredia, tzv. homeostázu. Žľazy úzko spolupracujú s nervovým systémom, dokonca niektoré časti nervovej sústavy (hypotalamus, dreň nadobličiek) majú funkciu endokrinných žliaz.

Veľké endokrinné žľazy (vľavo muž, vpravo žena): 1. šuškovité teliesko 2. hypofýza 3. štítna žľaza 4. detská žľaza 5. nadoblička 6. podžalúdková žľaza 7. vaječník 8. semenník

Zloženie

upraviť

Hypofýza

upraviť

Nachádza sa v tureckom sedle klinovej kosti, delí sa na 3 laloky. Predný lalok hypofýzy produkuje niekoľko hormónov: somatotropín (zvyšuje produkciu rastových faktorov), kortikotropín (potrebný pre udržanie normálnej funkcie kôry nadobličiek), prolaktín (dôležitý pre rast prsníkovej žľazy), tyreotropín (stupňuje tvorbu hormónov štítnej žľazy), luteotropín (spôsobuje prasknutie vaječníkového folikulu a následne vyplavenie vajíčka), folitropín (potrebný pre rast a vývin folikulov).

Stredný lalok hypofýzy produkuje hormóny, ktoré sa svojou chemickou štruktúrou podobajú na kortikotropín (t. j. hormón produkovaný predným lalokom hypofýzy).

Zadný lalok hypofýzy neprodukuje, ale uskladňuje: antidiuretický hormón (zvyšuje priepustnosť bunkových stien v distálnom kanáliku, čím sa voda dostáva späť do obehu), oxytocín (vyvoláva rytmické sťahy hladkej svaloviny maternice).

Epifýza

upraviť

Štítna žľaza

upraviť

Prištítne telieska (lat. glandulae parathyreoidae) sú dva páry malých žliaz s vnútorným vylučovaním. Sú umiestnené na zadnej strane štítnej žľazy. Tvoria parathormón (PTH), ktorý zvyšuje hladinu vápnika v krvi, tým že ho uvoľňuje z kostí (aktivuje osteoklasty, ktoré rozrušujú kosti) a podporuje vstrebávanie vápnika v tenkom čreve, obmedzuje jeho vylučovanie v obličkách. Týmto procesmi udržuje stálu hladinu vápnika v krvi a mimobunkových tekutinách.

Hyperfunkcia: odvápňovanie kostí a následné ukladanie vápnika v mäkkých tkanivách ako sú obličky, srdce.

Hypofunkcia: v krvi je nedostatok vápnika, čo spôsobuje kŕče a svalové zášklby.

Langerhansove ostrovčeky pankreasu

upraviť

V pankrease je ich okolo milióna (asi 1 g celej hmotnosti pankreasu). Skladajú sa z dvoch typov buniek, ktoré produkujú glukagón a inzulín. Hlavná úloha: kontrola množstva cukru v krvi.

Nadobličky

upraviť

Hormóny kôry nadobličiek: mineralokortikoidy (aldosterón - umožňuje priepustnosť obličkových kanálikov pre sodík, ktorý sa vracia spolu s primárnym močom späť do organizmu), glukokortikoidy (kortizol - potrebný na to, aby sa z aminokyselín v pečeni mohli tvoriť cukry), androgény (tieto hormóny nemajú príliš veľký fyziologický význam).

Hormóny drene nadobličiek: noradrenalín (zvyšuje tlak krvi a vyvoláva zúženie ciev), adrenalín (rozširuje cievy, podporuje činnosť srdca).

Funkcie

upraviť

Komplexná chemická regulácia vývoja a funkcií ľudského tela látkami, vylučovanými do krvného obehu.

Hlavné príčiny porúch funkcie ES

upraviť

Zníženie vplyvu hormónov

upraviť
  • znížená tvorba, uskladňovanie a uvoľňovanie hormónu
  • znížená tvorba stimulačných faktorov
  • znížená citlivosť buniek produkujúcich hormón na stimulačné faktory
  • zníženie počtu buniek produkujúcich hormón
  • veľmi rýchla inaktivácia alebo rozpad hormónu

Zvýšenie vplyvu hormónov

upraviť
  • zvýšené uvoľňovanie hormónov
  • spomalenie inaktivácie hormónu alebo rozpadu hormónu
  • zvýšenie citlivosti buniek cieľových buniek na hormón

Použitá literatúra

upraviť

PLANIK L. a kol., Patologická anatómia a patologická fyziológia, OSVETA 2007, ISBN 978-80-8063-241-0

Iné projekty

upraviť