Etiópska vysočina

Etiópska vysočina je horská sústava vo východnej Afrike, rozkladajúca sa na území Etiópie, Eritrey a severozápadného Somálska. Najvyšším vrcholom je Ras Dašän (4 550 m n. m.) v oblasti vrchov Sämen, ktorý je súčasne najvyšším vrchom Etiópie a desiatym najvyšším vrcholom Afriky.

Etiópska vysočina
Pohorie
Pohľad na oblasť Sämen
Štáty	Etiópia, Eritrea, Somálsko
Najvyšší bod	Ras Dašän
- výška	4 550 m n. m.
- súradnice	13°14′12″S 38°22′21″V
Pohorie na východe Afriky
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Geografické charakteristika

Horský masív je rozdelený Etiópskou priekopou na východnú a západnú časť. Priemerná výška celej oblasti je 2000 a 2 500 m n. m., vysočina sa preto prezýva strecha Afriky. Rad vrcholov meria viac ako 4000 metrov, napr. Buahit (4510 m), Tull Demtu (4377 m), Talo (4413 m) alebo Batu (4307 m).

Horský systém je pramennou oblasťou mnohých riek, vrátane Modrého Nílu, Atbary, Omo alebo Avas. Nachádzajú sa tu aj významné jazerá - Tana, Camo alebo Abaja. Najvyššou časťou vysočiny je pohorie Sämen, ktoré sa nachádzajú severne od jazera Tana. Južne od jazera leží pohorie Coke, vo východnej časti sú významné pohoria Ahmar a Urgoma.

Klimatické podmienky

Oblasť ovplyvňujú monzúny a zrážok výrazne ubúda smerom k juhovýchodu. Vďaka svojej priaznivej klíme s vyšším množstvom zrážok predstavuje oblasť s nadmorskou výškou medzi 1800 a 2500 metrov domov pre väčšinu obyvateľov Etiópie.

Najviac zrážok spadne počas monzúnov v letných mesiacoch od júna do polovice septembra. Tieto dažde zásobujú a rozvodňujú rieku Níl.

Geológia

Etiópska vysočina začala vznikať pred 75 miliónmi rokmi, keď magma zo zemského plášťa vyzdvihla širokú klenbu starých hornín Arabsko-nubijského štítu. Otvorenie Východoafrickej priekopovej prepadliny rozdelilo kupolu Etiópskej vysočiny na tri časti; pohoria na juhu Arabského polostrova sú geologicky súčasťou dávnej Etiópskej vysočiny, oddelenej riftom, ktorý vytvoril Červené more a Adenský záliv a oddelil Afriku od Arábie.

Približne pred 30 miliónmi rokmi sa začala formovať povodňová čadičová plošina, na ktorej sa hromadili vrstvy objemných puklinových čadičových lávových prúdov. Etiópsku vysočinu nakoniec rozdelila Východoafrická priekopová prepadlina, keď sa africká kontinentálna kôra roztrhla. Tento rifting dal vzniknúť veľkým alkalickým štítovým bazaltovým sopkám, ktoré začali vznikať približne pred 30 - 31 miliónmi rokmi.

V severnej Etiópskej vysočine sa nachádzajú štyri zreteľné planizačné povrchy, pričom najstarší z nich vznikol najneskôr v období ordoviku, najmladší povrch sa vytvoril v kenozoiku a je čiastočne pokrytý etiópsko-jemenskými kontinentálnymi povodňovými bazaltmi.

Ľudské osídlenie

Dlho sa predpokladalo, že vysoké hory predstavujú nedotknuté ekosystémy, ktoré človek z pohľadu histórie Zeme obýval a pretvoril pomerne neskoro. Nedávny objav obytnej lokality starej 47 - 31 tisíc rokov, ktorá sa nachádza vo výške 3 500 m v Etiópskej vysočine je v rozpore s týmto názorom a poukazuje na skorú expanziu lovcov a zberačov zo strednej doby kamennej do chladných a zľadovatených hôr.

Národné parky

Na časti územia Sämanu, v severnej časti vysočiny, bol v roku 1969 zriadený Národný park Sämen, ktorý je od roku 1978 súčasťou Svetového dedičstva UNESCO.

Medzi ďalšie parky a rezervácie patrí Bale, Omo, Mago, Avas alebo Nečisar.

Fauna a flóra

S ústupom poslednej ľadovej doby boli niektoré rastlinné a živočíšne druhy na Etiópskej vysočine izolované a tak sa tu nachádza veľa endemických druhov. V oblasti žijú stáda horských opíc, nazývaných dželady (Theropithecus gelada) a vyskytujú sa tu vzácne kozorožce Capra walie, ktorých počet bol v roku 2001 odhadovaný na 400 kusov, alebo vlk etiópsky (Canis simensis).

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Etiopská vysočina na českej Wikipédii a Ethiopian Highlands na anglickej Wikipédii.