Extáza svätej Terézie
Extáza svätej Terézie (tal. Estasi di santa Teresa d'Avila) je názov sochárskeho diela vytvoreného talianskym barokovým sochárom a architektom Gian Lorenzom Berninim.
| Extáza svätej Terézie | |
 Sochárske dielo Extáza svätej Terézie | |
| Iné názvy | |
|---|---|
| V pôvodnom jazyku | Estasi di santa Teresa d'Avila |
| Základné informácie | |
| Autor | Gian Lorenzo Bernini |
| Rok | 1646 |
| Technika | mramor |
| Rozmery | 150 |
| Galéria | Kostol Santa Maria della Vittoria Rím, Taliansko |
V malej kaplnke Cornaro (Capella Cornaro) v neveľkom rímskom karmelitánskom Kostole Santa Maria della Vittoria sa Bernini v rokoch 1645 – 1652 naplno realizoval ako architekt, sochár, maliar i scénograf. Z poverenia kardinála Federica Cornara, ktorý si tu dal upraviť rodinnú hrobku s oltárom novej španielskej svätice Terézie z Ávily, zakladateľky rádu karmelitániek, mystičky a spisovateľky, premenil Bernini priestor kaplnky na divadelnú scénu, kde postavy členov rodu Cornarovcov vyzerajú vo vzájomnom rozhovore z postranných reliéfov a obracajú pozornosť nezúčastneného diváka k stĺpovému oltáru-javisku s ústredným, vysoko umiestneným a zhora osvetleným súsoším Extáza svätej Terézie.
Tu sa odohráva výjav na pozadí zlatými lúčmi osvetleného priestoru, kde mladá krásna rehoľníčka spočíva v extázovom zamdlení na plávajúcom oblaku ako na ležadle; množstvo voľne vlajúceho oblečenia, z ktorého vyčnievajú iba bosé nohy, ruky a tvár, dáva tušiť jemné obrysy jej tela.
Nad jej ochabnutým telom stojí vo víťaznom postoji anjel, v pravej ruke držiaci šíp, ktorým ako vyjadrenie preniknutia Božou láskou prebodol mníškino srdce; súčasne sa odkláňa, akoby sledoval účinok svojho činu. Divák tu vníma iluzívny účinok diela, vzrušený stav slastnej a súčasne bolestnej závrate, ktorý Teresa Sánchez de Cepeda y Ahumada sama opísala vo svojom životopise. Bernini pretlmočil jej slová do reči tvarov a dokázal tak formálnymi prostriedkami zachytiť doposiaľ nezobraziteľný pocit a expresívnym vcítením ho podať ďalej. Je isté, že Berniniho úsilie o interpretáciu citových stavov dosiahlo v diele Extáza svätej Terézie vrchol.
V podobnom duchu sa nesie výzdoba, architektúra a maľby kaplnky Altieri (Capella Altieri) v Kostole San Francesco a Ripa v ležiacej postave Blahoslavenej Ludoviky Albertoni. Dielo predstavuje jeden z neskorších Berniniho majstrovských výtvorov (z roku 1674). Aj tu umelec rozohral pozoruhodnými svetelnými efektami dramatický moment, kedy je umierajúca žena zachvátená na svojom lôžku vášnivo prežívanými víziami.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Extáza svätej Terézie
Zdroje
upraviť- O. J. Blažíček, Gianlorenzo Bernini, Nakladatelství československých výtvarných umělců, Praha 1964
- B. Hitzen-Bohlen, Řím - umění a architektura, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7