Extrémofil (z lat. extremus znamenajúci „extrém“ a zo starogr. philiā (φιλία) znamenajúci „láska“) je organizmus, ktorý prežíva vo fyzických a geochemických extrémnych podmienkach škodlivých pre väčšinu života na Zemi.[1][2] V kontraste, ozganizmy, ktoré žijú v priemerných podmienkach sa nazývajú mezofily alebo neutrofily.

Termofily, sú druh extrémofilov, vytvárajú niektoré jasné farby termálneho prameňa Grand Prismatic Spring, Yellowstone.

Charakteristika

upraviť

V 80. a 90. rokoch 20. storočia zistili biológovia, že mikrobiálny život je veľmi flexibilný a má schopnosť prežiť aj v extrémnych podmienkach (nikách, ktoré sú kyslé, alebo výnimočné horúce), ktoré sú úplne neobývateľné pre komplexné organizmy. Niektorí vedci sa domnievajú, že život na Zemi začal pri geotermálnych prieduchoch hlboko pod povrchom oceánu.[3]

Podľa astrofyzika Steinna Sigurdssona, existujú životaschopné endospóry staré 40 miliónov rokov, a je známe, že sú odolné voči žiareniu.[4] Niektoré baktérie sa našli v chladnom a tmavom prostredí antarktického jazera 800 metrov pod ľadom[5] a v Mariánskej priekope, najhlbšom mieste v oceáne.[6][7] Niektorým mikroorganizmom sa darí vnútri hornín do hĺbky 580 metrov pod morským dnom a 2,6 km pod morom na severozápadnom pobreží USA.[6][8] Podľa jedného z výskumníkom sa mikróby nachádzajú všade, sú extrémne prispôsobivé na podmienky a prežijú všade.[6] Kľúčom k ich adaptácii je zloženie ich aminokyselín, ovplyvňujúce ich skladanie bielkovín v konkrétnych podmienkach.[9]

Limity známeho života na Zemi.[10]
Faktor Prostredie / zdroj Limity Príklady
Vysoká teplota podmorské hydrotermálne prieduchy od 110 °C do 121 °C Pyrolobus fumarii, Pyrococcus furiosus, Alvinella pompejana
Nízka teplota ľad od −17 °C do −20 °C Synechococcus lividus
Zásadité prostredie zásadité jazerá pH > 11 Psychrobacter, Vibrio, Arthrobacter, Natronobacterium
Kyslé prostredie vulkanické pramene, kontaminovaná voda z ťažby pH od −0,06 do 1,0 Bacillus, Clostridium paradoxum
Ionizujúce žiarenie kozmické žiarenie, röntgenové žiarenie, rádioaktívny rozpad od 1 500 do 6 000 Gy Deinococcus radiodurans, Rubrobacter, Thermococcus gammatolerans
Ultrafialové žiarenie slnečné svetlo 5 000 J/m2 Deinococcus radiodurans, Rubrobacter, Thermococcus gammatolerans
Vysoký tlak Mariánska priekopa 1 100 bar Pyrococcus sp.
Slanosť vysoká slanosť aw ~ 0,6 Halobacteriaceae, Dunaliella salina
Desikácia púšť Atacama (Čile), suché údolia McMurdo (Antarktída) ~60 % relatívna vlhkosť Chroococcidiopsis

Referencie

upraviť
  1. Resistance of microorganisms to extreme environmental conditions and its contribution to Astrobiology. Sustainability, 2010, s. 1602–1623. DOI10.3390/su2061602.
  2. Life in extreme environments. Nature, 2001, s. 1092–1101. DOI10.1038/35059215. PMID 11234023.
  3. Mars Exploration Rover Launches - Press kit [online]. NASA, June 2003, [cit. 2009-07-14]. Dostupné online.
  4. BBC Staff. Impacts 'more likely' to have spread life from Earth [online]. BBC, 23 August 2011, [cit. 2011-08-24]. Dostupné online.
  5. GORMAN, James. Bacteria Found Deep Under Antarctic Ice, Scientists Say [online]. 6 February 2013, [cit. 2013-02-06]. Dostupné online.
  6. a b c CHOI, Charles Q.. Microbes Thrive in Deepest Spot on Earth [online]. LiveScience, 17 March 2013, [cit. 2013-03-17]. Dostupné online.
  7. High rates of microbial carbon turnover in sediments in the deepest oceanic trench on Earth. Nature Geoscience, 17 March 2013, s. 284–288. Dostupné online [cit. 2013-03-17]. DOI10.1038/ngeo1773.
  8. OSKIN, Becky. Intraterrestrials: Life Thrives in Ocean Floor [online]. LiveScience, 14 March 2013, [cit. 2013-03-17]. Dostupné online.
  9. Protein Adaptations in Archaeal Extremophiles [online]. 2013. S. 1–14. Dostupné online. DOI:10.1155/2013/373275 (po anglicky)
  10. NASA Astrobiology Strategy [online]. 2015, [cit. 2018-09-03]. S. 59. Dostupné online. Archivované 2016-12-22 z originálu.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Extremophile na anglickej Wikipédii.