Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok
Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (maď. Felvidéki Magyar Közművelődési Egyesület[1] alebo Felsőmagyarországi Magyar Közművelődési Egyesület[2]; skratka FMKE alebo FEMKE) bol maďarizačný spolok pôsobiaci na území dnešného Slovenska v rokoch 1883 – 1919, ktorého poslaním bolo presadzovať asimilačnú národnostnú politiku voči slovenskému obyvateľstvu prostredníctvom ideológie jednotného maďarského politického národa.[1]
Spolok vznikol 20. novembra 1883 so sídlom v Nitre a pôsobil na území 10 slovenských žúp. Iniciátormi a organizátormi jeho založenia bol Gusztáv Libertiny a Móric Orbók a prvým predsedom spolku bol Július Odescalchi. Členmi spolku boli jednotlivci (7 161) aj korporácie, mestské a obecné zastupiteľstvá, štátne, stoličné a cirkevné úrady, školy a kultúrne inštitúcie (2 031).[1][2] Spolok bol podporovaný uhorskou vládou i cirkvou.[3]
Spolok sa zameriaval na slovenskú mládež s cieľom asimilácie a odnárodňovania. Náplňou spolku bolo zriaďovanie detských opatrovní, kde bola slovenská mládež vzdelávaná v maďarskom jazyku. Medzi akcie Hornouhorského maďarského spolku patrilo umiestňovanie slovenských detí do služby v maďarských župách, čo vyvolalo verejné protesty slovenskej verejnosti. Spolok bol podporovaný uhorskou vládou i cirkvou.[3]
Pozri aj upraviť
- Szlovenszkói Magyar Kultúregyesület (Maďarský kultúrny spolok na Slovensku)
Referencie upraviť
- ↑ a b c „Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok“, Encyclopaedia Beliana : slovenská všeobecná encyklopédia, Šiesty zväzok, His – Im (1. vyd.), Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2010, ISBN 978-80-970350-0-6, https://beliana.sav.sk/heslo/hornouhorsky-madarsky-vzdelavaci-spolok, dost. 2022-04-02
- ↑ a b „FEMKE“, Malá encyklopédia Slovenska : AŽ (1. vyd.), Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1987, str. 132, ISBN 978-80-970350-0-6, „maďarizačný spolok s celoslov.[enskou] pôsobnosťou so sídlom v Nitre, zal.[ožený] [roku] 1883. Členmi boli protislov.[ensky] zameraní jednotlivci a korporácie. Hl.[avnou] úlohou spolku bolo podporovať asimilačnú politiku maď.[arských] vládnych kruhov Uhorska v duchu reakčnej veľkomaď.[arskej] št.[átnej] idey, potláčal hosp.[odársku] silu slov.[enskej] buržoázie. Zameriaval sa najmä na maď.[arskú] výchovu slov. mládeže v št. ľud.[ových] školách, maďarizáciu slov. školstva, osvety a kultúry. S pomocou vlády a pobočiek po celom Slov.[ensku] zakladal maď. materské školy, knižnice, rôzne krúžky, spevokoly ap., odmeňoval žiakov a učiteľov, ktorí sa pričinili o rozširovanie maďarčiny vo vyuč.[ovacom] procese. Pod jeho patronátom sa uskutočnilo aj brutálne vysídľovanie slov. detí, najmä sirôt na maď. územie, aby sa pomaďarčili. R.[oku] 1887-88 vyviezol zo Slov. asi 500 detí, čo vyvolalo doma i v zahraničí vlnu protestov. Činnosť spolku vyvrcholila koncom 19. stor.[očia], od zač.[iatku] 20. stor. upadla, [roku] 1918 zanikol.“
- ↑ a b Podrimavský, Milan, ed. (1992), Dejiny Slovenska, 3 (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 622, ISBN 80-224-0078-5
Odporúčaná literatúra upraviť
- Smidák, Dezider (1963), „Niektoré problémy hornouhorského Maďarského vzdelávacieho spolku (1882 – 1919)“, Kapitoly z dejín Nitry : sborník štúdií k 1100 výročiu príchodu Cyrila a Metoda, Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, str. 119-142
- Kónya, Peter, a kol. (2014), Dejiny Uhorska : (1000 – 1918), [Bratislava]: Citadella, str. 703 – 704, ISBN 978-80-89628-59-9
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |