František Švantner

slovenský prozaik

František Švantner (pseudonymy Fraňo Bystran, Bystran; * 29. január 1912, Bystrá – † 13. október 1950, Praha) bol slovenský prozaik, patriaci k prúdu lyrizovanej prózy (prózy naturizmu) v slovenskej literatúre.

František Švantner
Osobné informácie
PseudonymFraňo Bystran, Bystran
Narodenie29. január 1912
 Bystrá, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko)
Úmrtie13. október 1950 (38 rokov)
 Praha, ČSR (dnešné Česko)
Národnosťslovenská
Zamestnanieučiteľ
ManželkaMária (rodená Kobányiová)
DetiJuraj a Matej
Dielo
Žánrelyrizovaná próza
Významné práceNevesta hôľ, Život bez konca
Ovplyvnený

Životopis

upraviť

Jeho otec bol Leopold Švantner a matka Jozefína, rod. Stolárová. Narodil sa v Bystrej na Horehroní, v rodine robotníka. Vzdelanie získal v rodisku, neskôr v Podbrezovej a na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici (19291933). V roku 1940 získal kvalifikáciu odborného učiteľa slovenčiny, dejepisu a zemepisu pre meštianske školy. Po ukončení vzdelania pracoval ako učiteľ vo viacerých slovenských mestách a obciach (Mýto pod Ďumbierom (19331940), Podbrezová (19401945), Nová Baňa (1945 – 1947).[1]

V 1944 bol účastníkom SNP, tajomník RNV v Bystrej, osvetový inšpektor v Hronskom Beňadiku, od 1. septembra 1950 riaditeľ školy v Hronove pri Banskej Bystrici. Pracoval aj v miestnych organizáciách Matice slovenskej, kde bol činný v oblasti osvety. Stal sa členom Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej, vedúcim Tvorivého filmového kolektívu aj osvetovým inšpektorom. Zomrel na mozgový nádor v nemocnici v Prahe.[1]

Písať začal na učiteľskom ústave, keď publikoval prvú poviedku v časopise Svojeť. Vo svojej tvorbe čerpal najmä z archaickým mýtov a ľudových balád. Veľký vplyv na jeho tvorbu mali Émile Zola, Victor Hugo, Charles Ferdinand Ramuz, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, z našich autorov to boli hlavne Margita Figuli, Ľudo Ondrejov či Dobroslav Chrobák, no študoval i dielo E. A. Poa. Vo svojich dielach oslavuje prírodu a prírodný život, využíva naturalistické a lyrické prostriedky, využíva prvky iracionality a fantastiky, no aj senzualizmu a erotiky, no predovšetkým skúma hranicu medzi životom a smrťou. Vykresľuje aj psychologické, sociálne a dobové motivácie konania svojich postáv a dejov. Jeho román Nevesta hôľ z roku 1946 je považovaný za vrcholné dielo prózy naturizmu.[2]

Knižné vydania

upraviť
  • 1933 – Výpoveď, poviedka (uverejnená v časopise Svojeť)
  • 1942 – Malka, novely
  • 1946 – Nevesta hôľ, román (nové vydania 1973, 2021)
  • 1956 – Život bez konca, román (vydaný posmrtne)
  • 1958-1962 – Dielo 1-2, Bratislava
  • 1966 – Dáma, zbierka noviel Dáma, Sedliak, Kňaz, List, Ľudská hra, paralelne v češtine Tvář v rose
  • 1989 – Novely I (Tatran, 612 s.)

Televízne a filmové adaptácie

upraviť
  • 1966 – Stretnutie
  • 1968 – Dáma
  • 1968 – Sedliak
  • 1969 – Malka
  • 1971 – Nevesta hôľ, film
  • 1983 – Život bez konca, televízny seriál
  • 2022 – Piargy, celovečerný film[3]

Ocenenie

upraviť

V roku 1947 získal vianočnú cenu Matice slovenskej za román Nevesta hôľ.

Literatúra

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b Slovenský biografický slovník : od roku 833 do roku 1990. 1. vyd. Zväzok V. zväzok R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. ISBN 80-7090-070-9. S. 551.
  2. DREZZIO. Spisovateľ František Švantner sa narodil pred 110 rokmi [online]. skolske.sk, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online.
  3. PIARGY otvorene ukazujú, kam sú Slováci ochotní v túžbe po láske a majetku zájsť [online]. startitup.sk, 2022-07-22, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online.

Externé odkazy

upraviť