Freenet je peer-to-peer program, ktorý umožňuje anonymné a necenzurovateľné zdieľanie informácií. Freenet funguje tak, že pôvodné súbory (informácie) rozdelí na menšie zašifrované súbory, ktoré distribuuje medzi uzlami (počítačmi) v sieti, čím vytvára distribuované úložisko dát. Žiaden z uzlov tak nevie, aké kúsky informácii má u seba uložené. Jednotlivé uzly taktiež preposielajú požiadavky, takže žiaden z nich nevie, kto požaduje konkrétne zašifrované súbory.

Freenet
Základné informácie
VývojárThe Freenet Project
Posledná stabilná verzia0.7.5 (Build 1470) (16. august 2015; pred 3170 dňami)
Operačný systémGNU/Linux, Mac OS, Windows
Typ softvéruInternetová sieť
LicenciaGNU General Public License
Ďalšie odkazy
Webová stránkafreenetproject.org/

Pozri aj Informačný portál

Obsah upraviť

Freenet na rozdiel od Tor-u nie je určený na prehliadanie stránok na internete. Skôr sa podobá na tor hidden service, pretože umožňuje prehliadať len obsah vnútri siete.

Pomocou Freenetu možno prehliadať internetové stránky v sieti Freenet a ďalšími programami a doplnkami Freenet využiť na diskutovanie, nahrávanie a sťahovanie súborov alebo posielanie emailov vnútri siete.

Diskusné programy upraviť

 
Snímka programu Frost s otvorenou diskusnou skupinou cs.freenet
Frost
Frost je diskusný program, ktorý zároveň umožňuje nahrávanie a sťahovanie súborov. Napriek tomu, že je kvôli princípom svojho fungovania náchylný na spam a denial-of-service útok a vývojari ho neodporúčajú používať, je najpopulárnejším diskusným programom v sieti Freenet.
Freenet Messaging System (FMS)
FMS je diskusný program, ktorý rieši niektoré problémy Frostu pomocou hodnotenia ostatných identít (trust list). FMS sťahuje len správy od identít, ktorým dôverujete a od identít, ktorým dôverujú tieto identity. Tým vytvára tzv. sieť dôvery.
Sone
Sone je sociálna sieť vnútri siete Freenet.
FLIP
FLIP je program, ktorý umožňuje diskutovať vnútri siete Freenet pomocou IRC protokolu.

Ďalšie nástroje upraviť

jSite Archivované 2010-12-05 na Wayback Machine
jSite je program určený na nahrávanie internetových stránok do siete Freenet.
Infocalypse Archivované 2011-11-20 na Wayback Machine
Infocalypse je nadstavba nad revízny program Mercurial (softvér).

Technický návrh upraviť

Freenet ukladá v sieti jednotlivé súbory a umožňuje k ním prístup pomocou príslušného kľúča. Súbor uložený v sieti je distribuovaný po celej sieti a uložený v niekoľkých rôznych uzloch (počítačoch). Šifrovanie a preposielanie výrazne sťažuje odhadnúť, ktorý uzol niečo nahral do siete, kto to sťahuje alebo kde je vôbec konkrétny súbor uložený. To zabezpečuje anonymitu všetkých účastníkov a znemožňuje cenzúru. Takýto prístup zároveň môže právne ochrániť prevádzkovateľov jednotlivých Freenet uzlov.[1]

Distribuované úložisko dát upraviť

Na rozdiel od iných peer-to-peer programov Freenet nielen prenáša dáta medzi jednotlivými uzlami, ale zároveň ich aj ukladá. Každý uzol poskytuje určitý diskový priestor zvolený prevádzkovateľov, kde sa ukladajú dáta. V súčasnosti takto Freenet poskytuje dátové úložisko o veľkosti viac než 120 terabajtov.[2]

Keď chce niekto zdieľať súbor v sieti Freenet, musí ho najprv nahrať. Počas nahrávania sa súbor rozdelí na menšie časti, ktoré sa zašifrujú a spolu s vytvorenými samoopravnými časťami sa každá z nich viacnásobne uloží na niekoľko uzlov. Výhodou takéhoto prístupu je, že dostupnosť súboru nezávisí na pôvodnom uzle, ktorý už môže byť vypnutý. Nevýhodou naopak je, že žiaden ďalší uzol nie je zodpovedný za dostupnosť súboru.

Nevýhodou naopak je, že Freenet "zabúda". Nepopulárne súbory sa časom stratia zo siete. Pre zotrvanie súboru v sieti je potrebné, aby bol pravidelne nahrávaný alebo aby bol dostatočne populárny. Populárne súbory sa totiž v sieti uložia na viacero uzlov, čím sa stanú dostupnejšie.

Sieť upraviť

Freenet je postavený na princípe small world network. Každý uzol sa pripojí len k niektorým ďalším uzlom, ktoré sú pripojené k iným uzlom, čím sú dostupné dáta z celej siete aj bez priameho spojenia.

Freenet nerozlišuje klienta a server. Každý uzol sa správa ako server, čiže u seba ukladá a preposiela dáta a zároveň môže slúžiť ako klient, čiže umožní prevádzkovateľovi uzla prehliadať obsah siete.

Kľúče upraviť

Každý súbor (informácia) v sieti Freenet má svoj kľúč, pomocou ktorej sa dá zobraziť. Existuje niekoľko druhov kľúčov:

  • CHK (Content Hash Keys) - môže ísť napríklad o .pdf dokument, kde kľúč je SHA-256 hašom tohto dokumentu. Takto si môže každý uzol overiť, či niektorý iný uzol nepozmenil pôvodný súbor.
  • SSK (Signed Subspace Keys) - je kľúč podpísaný pôvodným uzlom. Žiaden iný uzol nedokáže vytvoriť rovnaký kľúč, čo sa využíva pri tvorbe internetových stránok v sieti Freenet, aby bolo možné overiť, že každá novšia verzia stránky pochádza od majiteľa rovnakého privátneho kľúča.
  • USK (Updateable Subspace Keys) - je v podstate len obálkou pre SSK kľúč, pomocou ktorej Freenet dokáže vyhľadať aktuálnu najnovšiu verziu SSK kľúča. Používa sa pri tvorbe internetových stránok v sieti, kedy ostatným používateľom stačí poznať USK kľúč, čím dostanú aktuálnu verziu stránky.
  • KSK (Keyword Signed Keys) - je špeciálny druh SSK kľúča, kde kľúč pozostáva z názvu pôvodného súboru, napríklad KSK@subor.txt Nevýhodou je, že viacero ľudí môže vložiť rôzne súbory s rovnakým KSK kľúčom, čo v sieti Freenet nazýva spamovaním.

Darknet a Opennet upraviť

Od verzie 0.7 Freenet podporuje darknet aj opennet pripojenie.

Opennet upraviť

Každý uzol pozná niekoľko centrálnych uzlov (seed nodes), prostredníctvom ktorých sa dokáže potom automaticky pripojiť na ďalšie uzly. Tento proces prebieha pokým je uzol spustený a automaticky bez zásahu prevádzkovateľa. Nevýhodou je, že prevádzkovateľ uzla nepozná dôveryhodnosť uzlov, na ktoré je automaticky pripojený. Výhodou je, že môžete používať Freenet bez toho, aby ste poznali niekoho ďalšieho, kto ho taktiež používa.

Tieto centrálne uzly (seed nodes) prevádzkujú dobrovoľníci.

Darknet upraviť

Darknet pripojenie vytvára prevádzkovateľ uzla tým, že sa pripojí na konkrétne uzly prevádzkované ľudmi, ktorých pozná a dôveruje im. Takto sa výrazne znižuje riziko možných útokov zameraných na odhalenie identity a zároveň sťažuje prevádzkovateľovi internetového pripojenia detegovať, že v jeho sieti niekto používa Freenet.

Nevýhodou je, že musíte poznať niekoho, kto taktiež používa Freenet a zároveň je dôveryhodný.

Referencie upraviť

  1. https://emu.freenetproject.org/pipermail/chat/2009-February/001872.html Archivované 2016-03-03 na Wayback Machine Matthew Toseland, Does Freenet qualify for DMCA Safe Harbor?
  2. http://www.asksteved.com/stats/ Archivované 2013-09-07 na Wayback Machine Freenet Statistics

Externé odkazy upraviť

Zdroje upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Freenet na anglickej Wikipédii.