Fridtjof Nansen
Fridtjof Wedel-Jarlsberg Nansen (* 10. október 1861, Store Frøen pri Osle, Nórsko – † 13. máj 1930, Lysaker, Nórsko) bol nórsky prieskumník, vedec a diplomat.
Fridtjof Nansen | |
nórsky prieskumník, vedec a diplomat | |
Nansen v roku 1890 | |
Rod. meno | Fridtjof Wedel-Jarlsberg Nansen |
---|---|
Narodenie | 10. október 1861 Store Frøen pri Osle, Nórsko |
Úmrtie | 13. máj 1930 (68 rokov) Lysaker, Nórsko |
Zamestnanie | prieskumník, vedec a diplomat |
Alma mater | Frederikova kráľovská univerzita |
Príbuzní | Ernst Sars (švagor) Georg Ossian Sars (švagor) Axel Revold (zať) Marit Greveová (vnučka) Eigil Nansen (vnuk) Dagny Haldová (vnučka) |
Manželka | Eva Nansenová (1889 – 1907) Sigrun Muntheová (od 1919) |
Deti | 5 |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Gutenberg | Fridtjof Nansen (plné texty diel autora) |
Commons | Fridtjof Nansen |
Životopis
upraviťFridtjof Nansen bol pôvodným zameraním zoológ a postupne rozšíril svoj záujem aj na oceánografiu, matematiku, astronómiu a ďalšie odbory. Od mladosti sníval o polárnych výskumoch a pripravoval sa na ne predovšetkým vedeckým štúdiom a pravidelným telesným cvičením.
Polárna „kariéra“ tohoto muža začala v lete roku 1882, kedy sa dal ako dvadsaťjeden ročný najať na veľrybársku loď, loviacu medzi Špicbergami a Grónskom, aby sa zoznámil s tamojšími ľadovými podmienkami. O niečo neskôr ho zaujal Nordenskjöldov pokus prejsť naprieč Grónskom a zaumienil si, že sám zdolá nekonečnú pustinu ľadového príkrovu ostrova na lyžiach. Napriek tomu že ho mnohí znalci varovali pred dobrodružným podnikom, získal nakoniec finančné prostriedky z Dánska a Nórska a starostlivo výpravu naplánoval a zaistil.
V máji 1888 vyrazil spolu s ďalšími tromi Nórmi (jedným bol kapitán Sverdrup) a dvoma Laponcami z východného pobrežia a počas 40 dní zdolali na 650 km k západnému pobrežiu pozdĺž 64. rovnobežky. Čelili snehovým búrkam a celé týždne vliekli nákladné sane pri teplote až −50 °C cez terén, dosahujúci niekde výšky aj 2 700 metrov. Museli prezimovať medzi Eskimákmi a do vlasti sa vrátili až v roku 1889.
Nansen priviezol výsledky početných meteorologických meraní a oproti doterajším názorom preukázal, že celé grónske vnútrozemie pokrýva ľadový príkrov. Vzápätí po návrate z Grónska začal neúnavný Nór plánovať ďalšiu, oveľa odvážnejšiu výpravu. Tentokrát hodlal dôjsť k severnému pólu, alebo sa mu čo najbližšie priblížiť na špeciálnej lodi, ktorú by (aj zamrznutú k ľadu) unášal morský prúd, smerujúci podľa niektorých zistení od východo-sibírskeho pobrežia cez centrálnu Arktídu k východnému Grónsku – teda „využiť pohyb ľadových krýh ako dopravný prostriedok“.
Roku 1890 sa obrátil so svojou myšlienkou na Nórsku zemepisnú spoločnosť, ale plán mal mnoho odporcov, ktorí pochybovali, či je nejaká loď schopná vydržať tak dlho v ľadovom zajatí. S „najdobrodružnejším programom, aký bol kedy predložený Kráľovskej zemepisnej spoločnosti“, neuspel ani o dva roky neskôr v Londýne. Nakoniec poskytla väčšinu potrebných prostriedkov nórska vláda a snem a zvyšok „sponzori“ v čele s kráľom Oskarom II. Zakrátko bola skonštruovaná špeciálna 400-tonová loď Fram (Vpred) s vystuženým oblým trupom, ktorého tvar zaručoval, že ju strašlivý tlak ker nerozdrví, ale pozdvihne na ľad.
Dňa 24. júna 1893 opustila Fram s Nansenom na palube Kristianiu (dnes Oslo) a zamierila do Arktídy. Plávali niekoľko mesiacov na rozbúrenom mori až konečne došli k pevnine, ale ďalej kvôli tvrdému ľadu museli ísť na lyžiach. Potraviny na sto dní ťahali ťažné psy, ale pred nimi ešte bolo 400 km cesty do cieľa. Došli asi za 60 dní a museli sa vrátiť späť, čo bolo ešte horšie kvôli nedostatku potravín. V lete 1896 sa všetci vrátili do vlasti od tej doby bol Nansen veľmi uctievaný, nielen obyvateľstvom, ale tiež vládou.
Nansen usporiadal ešte niekoľko menších plavieb alebo výprav do nebezpečných terénov a vždy ich zdolal. V roku 1922 Nansen získal Nobelovu cenu za mier a v roku 1930 zomrel.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fridtjof Nansen