Wikipédia

Gabriel Attal

Gabriel Nissim Attal de Couriss (* 16. marec 1989, Clamart, Francúzsko) je francúzsky politik, ktorý je od januára 2024 premiérom Francúzska.

Gabriel Attal
Gabriel Attal
Gabriel Attal, podpis
Premiér Francúzska
Momentálne v úrade
od 9. január 2024
PrezidentEmmanuel Macron
Predchodca Élisabeth Borneová
Minister národného školstva a mládeže
V úrade
20. júl 2023 – 9. január 2024
PremiérÉlisabeth Borneová
Minister verejnej činnosti a účtov
V úrade
20. máj 2022 – 20. júl 2023
PremiérÉlisabeth Borneová
Hovorca vlády
V úrade
6. júl 2020 – 20. máj 2022
PremiérJean Castex
Štátny tajomník ministra národného školstva a mládeže
V úrade
16. október 2018 – 6. júl 2020
PremiérÉdouard Philippe
Hovorca La République En Marche
V úrade
4. január 2018 – 16. október 2018
Člen Národného zhromaždenia za 10. okrsok Hauts-de-Seine
V úrade
21. jún 2017 – 16. január 2018
Biografické údaje
Rodné menoGabriel Nissim Attal
Narodenie16. marec 1989 (35 rokov)
Clamart, Francúzsko
Politická stranaRE (od 2016)
PS (2006-2016)
Alma materInstitut d’études politiques de Paris
Rodina
Partner
Odkazy
Gabriel Attal na gouv.fr
Spolupracuj na CommonsGabriel Attal
(multimediálne súbory)

Po zvolení do Národného zhromaždenia v júni 2017 za stranu Renesancia (vtedy La République En Marche!) stúpol Attal rýchlo na politických pozíciách; v roku 2018 sa stal mladším tajomníkom ministra národného školstva a mládeže, čím sa stal najmladšou osobou vo vláde Francúzska; v roku 2020 bol hovorcom vlády, v roku 2022 ministrom verejnej činnosti a účtov a ministrom národného školstva a mládeže v roku 2023.

Dňa 9. januára 2024 bol Attal vymenovaný francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, aby nahradil premiérku Élisabeth Borneovú na poste francúzskeho premiéra. Vo veku 34 rokov sa stal najmladším človekom a prvým otvoreným homosexuálom vo funkcii francúzskeho premiéra, ako aj deviatou otvorene LGBT osobou a najmladšou osobou, ktorá v súčasnosti zastáva funkciu hlavy štátu alebo vlády na svete.[1]

Attal je jedným z najpopulárnejších politikov vo Francúzsku a francúzske médiá špekulovali, že by mohol byť potenciálnym kandidátom na francúzske prezidentské voľby v roku 2027.

Raný život a vzdelanie upraviť

Attal sa narodil 16. marca 1989 v Clamarte v Île-de-France. Vyrastal v 13. a 14. parížskom obvode s tromi sestrami. Jeho otec Yves Attal bol právnik a filmový producent z polovice tuniského židovského pôvodu (z otcovskej strany) a z polovice z alsaského židovského pôvodu (z materskej strany). Attalova matka, Marie de Couriss, mala francúzsky a grécko-ruský pôvod a pracovala ako zamestnankyňa filmovej produkčnej spoločnosti.[2][3] Attal bol vychovaný podľa matkinho náboženstva ortodoxného kresťanstva.[4]

Attal navštevoval École alsacienne, exkluzívnu súkromnú školu v 6. parížskom obvode. V roku 2007 získal baccalauréat s "Metion Très Bien".[5] V rokoch 2008 až 2011 pokračoval v štúdiu práva na Panthéon-Assas University a v roku 2012 získal titul magistra na Sciences Po. Školský rok 2009–2010 strávil aj prácou s Éricom de Chassey, riaditeľom Francúzskej akadémie v Ríme.[6]

Jeho politická aktivita sa prvýkrát začala, keď sa v roku 2006 zúčastnil na mládežníckych protestoch vo Francúzsku.[7] V roku 2007 nastúpil do Sciences Po a vytvoril výbor na podporu Íngrid Betancourtovej, francúzsko-kolumbijskej rukojemníčky zadržiavanej Revolučnými ozbrojenými silami Kulombie (FARC).[8]

Politická kariéra upraviť

Národný poradca a komunálny politik upraviť

Po stáži vo francúzskom Národnom zhromaždení s Marisol Touraine počas prezidentskej kampane v roku 2012 pracoval Attal päť rokov ako poradca ministra zdravotníctva, čo zahŕňalo spoluprácu s parlamentom a písanie prejavov.[9]

V komunálnych voľbách v roku 2014 sa Attal umiestnil na piatom mieste kandidátky Socialistickej strany. Po rezignácii šéfa socialistickej listiny bol zvolený za jedného zo štyroch miestnych poslancov Socialistickej strany vo Vanves a prevzal vedenie opozície.[10]

Poslanec Národného zhromaždenia (2017-2018) upraviť

Attal bol zvolený do francúzskeho Národného zhromaždenia 18. júna 2017, zastupujúc 10. volebný obvod Hauts-de-Seine.[9][11]

Attal bol rýchlo považovaný za jedného z najtalentovanejších nových členov parlamentu, spolu s Amélie de Montchalin.[12] Ako poslanec Národného zhromaždenia sa stal členom Výboru pre kultúrne a vzdelávacie záležitosti, kde pôsobil ako tzv. bič skupiny La République En Marche! (LREM).[13]


Attal bol v januári 2018 vymenovaný za predsedu LREM,[14] a po zvolení Richarda Ferranda za predsedu Národného zhromaždenia v septembri toho roku kandidoval na jeho nasledovníka na poste prezidenta frakcie LREM, ale svojej kandidatúry sa deň pred voľbami vzdal, keď bol považovaný za jedného z troch favoritov.[15] Neskôr podporil Rolanda Lescura.[16]

Minister vo vláde (2018 – 2024) upraviť

 
Attal v roku 2019

Dňa 16. októbra 2018 bol Attal vymenovaný za Secrétaire d'État (niečo ako štátneho tajomíka) ministra národného školstva a mládeže Jeana-Michela Blanquera. Vo veku 29 rokov bol najmladším členom vlády v histórii Piatej republiky, o niekoľko mesiacov prekonal doterajší rekord Françoisa Baroina z roku 1995. Bol zodpovedný za otázky mládeže a zriadenie univerzálnej národnej služby.[17] Attal bol hovorcom vlády za premiéra Jeana Castexa v rokoch 2020 až 2022.[18] V máji 2022 sa Gabriel Attal stal ministrom verejnej činnosti a účtov vo vláde premiérky Élisabeth Borneovej.[19]

V júli 2023 bol Attal vymenovaný za ministra národného školstva a mládeže v rámci reorganizácie francúzskej vlády v roku 2023.[20] Vo veku 34 rokov sa stal najmladším človekom, ktorý zastával tento úrad v dejinách Piatej republiky.[21] V tejto pozícii oznámil zákaz abájov podľa „princípu sekularizmu“, čím rozšíril zákaz náboženských symbolov vo francúzskych verejných školách, ktoré už zahŕňali kresťanské kríže, židovské kipy a islamské závoje.[22][23]

Predseda vlády (2024 – súčasnosť) upraviť

Po tom, ako Borneová 8. januára 2024 odstúpila z funkcie premiérky, mediálne zdroje oznámili, že Attal je favoritom na jej nasledovníka.[24] Jeho vymenovanie za predsedu vlády bolo oznámené 9. januára 2024. Vo veku 34 rokov sa stal najmladším a prvým otvoreným gayom, ktorý zastával tento úrad vo Francúzsku.[25] Stal sa tiež najmladším človekom v súčasnosti na čele štátu alebo vlády na svete.

Attal, ktorému v dôsledku výsledkov parlamentných volieb z roku 2022 chýbala parlamentná väčšina, vytvoril menšinovú vládu, druhú od začiatku Macronovho pôsobenia ako prezidenta. Vymenoval to, čo bolo všeobecne označované ako najpravicovejší kabinet od nástupu Macrona do úradu, pričom viac ako polovica jeho vysokých ministrov predtým pochádzala z konzervatívnej strany Republikáni.[26]

Attal je jedným z najpopulárnejších politikov vo Francúzsku.[27] Francúzske médiá špekulovali, že je potenciálnym kandidátom na prezidentské voľby v roku 2027.[28]

Osobný život upraviť

V roku 2018 na Twitteri odhalil jeho sexuálnu orientáciu jeho bývalý spolužiak a právnik Juan Branco.[29] Attal v tom čase žil v civilnom zväzku so Stéphaneom Séjournéom.[30] Ich vzťah sa skončil v roku 2022.[4]

Keď obaja navštevovali École alsacienne, mal vzťah so speváčkou Joyce Jonathan,[31] ale Jonathan povedala, že tento vzťah bol len „vtip medzi nami“.[32]

Attal v televíznom rozhovore uviedol, že bol v škole vystavený homofóbnemu šikanovaniu.[4] Ako politik tiež opísal, že je terčom homofóbnych a antisemitských nenávistných prejavov na sociálnych sieťach.[33]

Referencie upraviť

  1. ↑ TA3, televízia. Macron vybral nového francúzskeho premiéra. Attal nahradí Borneovú, ktorá rezignovala [online]. ta3, 2024-01-09, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.
  2. ↑ SIRAUD, Mathilde. Gabriel Attal, sur les traces de Macron ? [online]. Le Point, 2023-03-01, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  3. ↑ BANCAUD, Delphine. Qui est Gabriel Attal, le plus jeune membre d'un gouvernement de la Ve République? [online]. 20 minutes, 2018-10-16, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  4. ↑ a b c GOURY-LAFFONT, Victor. Who is Gabriel Attal, France’s new prime minister? [online]. POLITICO, 2024-01-09, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ FÉLICITATIONS GABRIEL ! [online]. linternaute, 2007, [cit. 2024-01-04]. Dostupné online. Archivované 2024-01-11 z originálu. (po francúzsky)
  6. ↑ BAUDAIS, Pierrick. Qui est Gabriel Attal, le futur porte-parole de la République en marche ? [online]. Ouest France, 2017-12-22, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  7. ↑ TELO, Laurent. Du Parti socialiste à La République en marche, la mue fulgurante de Gabriel Attal. Le Monde.fr, 2018-04-13. Dostupné online [cit. 2024-01-14]. (po francúzsky)
  8. ↑ JEUDY, Bruno. Gabriel Attal : "Le jour où je rencontre Ingrid Betancourt" [online]. Paris Match, 2018-08-20, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  9. ↑ a b Qui est Gabriel Attal, votre député (LREM) d’Issy-Vanves [online]. Le Parisien, 2017-06-19, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  10. ↑ PETITDEMANGE, Amélie. Gabriel Attal : un vingtenaire débarque dans le gouvernement [online]. Les Echos, 2018-10-16, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  11. ↑ Hauts-de-Seine (92) - 10ème circonscription [online]. Ministère de l’Intérieur et des Outre-mer, 2017-06-18, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. Archivované 2024-01-09 z originálu. (po francúzsky)
  12. ↑ LEMARIÉ, Alexandre. Gabriel Attal, secrétaire d’Etat auprès de Blanquer. Le Monde.fr, 2018-10-16. Dostupné online [cit. 2024-01-14]. (po francúzsky)
  13. ↑ VIGOUREUX, Caroline; BERTOLUS, Jean-Jérôme. Les whips, ces députés LREM de l’ombre au rôle stratégique [online]. l'Opinion, 2017-09-13, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  14. ↑ "Un honneur" : le député Gabriel Attal sera le porte-parole de LREM en janvier [online]. Franceinfo, 2017-12-20, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  15. ↑ SIRAUD, Mathilde. Présidence du groupe LaREM à l'Assemblée : Attal et Bonnell jettent l'éponge [online]. Le Figaro, 2018-09-17, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  16. ↑ BOICHOT, Loris. Qui sont les sept macronistes qui veulent diriger les députés LaREM après Ferrand ? [online]. Le Figaro, 2018-09-14, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  17. ↑ LEMARIÉ, Alexandre. Gabriel Attal, Secretary of State at Blanquer [online]. Le Monde, 16 October 2018, [cit. 2018-10-26]. Dostupné online. (po francúzsky)
  18. ↑ Gouvernement Castex en direct : Darmanin nommé ministre de l'intérieur, Dupond-Moretti garde des sceaux et Bachelot à la culture [online]. 2020-07-06, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  19. ↑ BOITEAU, Victor. Darmanin, Le Maire, Attal… Ces ministres qui remettent ça dans le gouvernement Borne [online]. Libération, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  20. ↑ CAULCUTT, Clea; KAYALI, LAURA. Macron sacks education, health ministers in mini-reshuffle [online]. POLITICO, 2023-07-20, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ Gabriel Attal ministre de l’Éducation nationale, itinéraire d’un surdoué de la politique [online]. Le HuffPost, 2023-07-20, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  22. ↑ CHRISAFIS, Angelique. France to ban girls from wearing abayas in state schools. The Guardian, 2023-08-28. Dostupné online [cit. 2024-01-14]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  23. ↑ CAULCUTT, Clea. French education minister announces ban on Islamic dress in schools [online]. POLITICO, 2023-08-27, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ AKTUALITY.SK. Francúzska premiérka Elisabeth Borneová odstúpila z funkcie [online]. Aktuality.sk, 2024-01-08, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.
  25. ↑ WILLSHER, Kim. Who is Gabriel Attal, the French PM who climbed the ranks in record time?. The Guardian, 2024-01-09. Dostupné online [cit. 2024-01-14]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  26. ↑ CORNUDET, Cécile. Gouvernement Attal : le macronisme vire à droite [online]. Les Echos, 2024-01-11, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  27. ↑ Eyeing future, Macron breaks with tradition by picking popular PM [online]. France 24, 2024-01-10, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ Attal: the 'new Macron' at helm of French government [online]. France 24, 2024-01-09, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ Juan Branco a-t-il une "haine quasi-obsessionnelle" à l'endroit de Benjamin Griveaux ? [online]. France Inter, 2020-02-18, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  30. ↑ BISEAU, Grégoire. Stéphane Séjourné et Gabriel Attal, un couple au cœur du pouvoir. Le Monde.fr, 2021-10-31. Dostupné online [cit. 2024-01-14]. (po francúzsky)
  31. ↑ MÉDIA, Prisma. Gabriel Attal : son histoire d’amour avec une célèbre chanteuse - Gala [online]. Gala.fr, 2024-01-09, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  32. ↑ MÉDIA, Prisma. “C’est une blague entre nous” : Joyce Jonathan revient sur son histoire d’amour avec Gabriel Attal - Gala [online]. Gala.fr, 2023-06-30, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  33. ↑ SITBON, Shirli. Gabriel Attal: Barrage of antisemitic abuse for rising star of French politics [online]. www.thejc.com, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gabriel Attal na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gabriel_Attal&oldid=7806142“