Otvoriť hlavné menu

Wikipédia β

General Atomics MQ-9 Reaper

General Atomics MQ-9 Reaper (pôvodne nazvaný Predator B) je viacúčelové bezpilotné lietadlo s dlhou výdržou vo vzduchu, operujúce v stredných výškach. Primárne je určené na ničenie mobilných pozemných cieľov, ale vďaka celej škále moderných senzorov a komunikačných nástrojov je využívané aj na prieskum. MQ-9 je väčší a lepšie vyzbrojený ako jeho predchodca MQ-1 Predator. Lietadlo, vrátane jeho zbraňových systémov, je monitorované a kontrolované posádkou z pozemného riadiaceho strediska. V USA je Reaper okrem americkej armády používaný tiež CIA, pohraničnou strážou, ale i NASA. Náklady na výskum a vývoj tohto bezpilotného systému sa vyšplhali na 1,65 mld. USD.

MQ-9 Reaper
MQ-9 Reaper CBP.jpg
MQ-9 Reaper
Typ Bezpilotné bojové lietadlo
Výrobca General Atomics Aeronautical Systems
Prvý let 2. február 2001
Zavedený 1. máj 2007
Charakter v službe
Hlavný používateľ United States Air Force
Royal Air Force
Talianske vzdušné sily
Vyrobených 163 (k marcu 2014)
Cena za kus 16,9 mil. USD
Pilot a operátor senzorov v riadiacej stanici
Reaper, vyzbrojený strelami Hellfire a bombami GBU-12

Obsah

KonštrukciaUpraviť

Typický systém MQ-9 pozostáva z viacerých lietadiel, pozemnej riadiacej stanice, komunikačného zariadenia, náhradných dielov a personálu. Lietadlo sa dá rozobrať a naložiť do jedného kontajnera, v ktorom môže byť prevezené kdekoľvek na svete. Celý systém je možné prepravovať v lietadle C-130 Hercules alebo v dopravných lietadlách väčších rozmerov.[1] Vojenská obsluha pozostáva z pilota, operátora senzorov a koordinátora misie.

MQ-9 je vybavený sadou senzorov Raytheon AN/DAS-1, potrebných pre zameranie pozemných cieľov. Táto sada zahŕňa infračervený senzor, farebnú/monochromatickú dennú TV kameru, laserový diaľkomer a značkovač. Vďaka laserovému značkovaču môže byť Reaper vyzbrojený laserom navádzanými bombami GBU-12 Paveway II a raketami AGM-114 Hellfire. MQ-4 je vybavený radarom typu SAR (synthetic aperture radar), umožňujúcim použitie bômb GBU-38.

Lietadlo je poháňané 950 koňovým turbovrtuľovým motorom Honeywell TPE331-10GD s maximálnou rýchlosťou 482 km/h a cestovnou rýchlosťou 280 - 310 km/h. Užitočné zaťaženie až do hmotnosti 1746 kg[2] umožňuje, aby bol Reaper v typickej bojovej konfigurácii vyzbrojený štyrmi strelami vzduch-zem Hellfire a dvomi bombami GBU-12 Paveway II alebo GBU-38. Pri vykonávaní prieskumných misií vydrží lietadlo vo vzduchu až 30 hodín. Tento čas sa však znižuje len na 14 hodín, ak je plne vyzbrojené.[3] Reaper má dolet 1 852 km a dostup 15 240 m, čo sú obzvlášť vhodné parametre pre dlhé prieskumné operácie.

Operačné nasadenieUpraviť

Vojna v AfganistaneUpraviť

V roku 2007, krátko po svojom zaradení do amerického letectva, bol Reaper prvýkrát aj bojovo nasadený a to vo vojne v Afganistane. Historicky prvý úder nepriateľovi zasadil Reaper 28. októbra 2007, keď odpálil rakety Hellfire proti povstalcom v oblasti Deh Ravod. Niekoľko dní potom boli prvýkrát zhodené i bomby GBU-12 na pozície bojovníkov Talibanu, ostreľujúcich americkú pechotu. Do 6. marca 2008 zničil Reaper v Afganistane 16 cieľov za použitia laserom navádzaných bômb a rakiet Hellfire. Dňa 13. septembra 2009, počas bojovej misie, stratil operátor kontrolu nad jedným zo strojov MQ-9. Dron letel neovládateľne k hranici s Tadžikistanom a z obavy pred únikom moderných technológií bol radšej zostrelený stíhačkou F-15E Strike Eagle. Zostrel sa uskutočnil pomocou rakety AIM-9 a išlo o prvý prípad úmyselného zničenia vlastného bezpilotného lietadla.[4] Od roku 2010 až do decembra 2013 sa lietadlá Reaper starali o bezpečnosť amerických vojakov na základni Bagram.[5] Tá sa často stávala terčom raketových útokov, avšak v roku 2013 sa podarilo vďaka Reaperom znížiť počet útokov na základňu o 47% oproti predchádzajúcemu roku.[6]

V novembri 2007 začali aj britské MQ-9 Reaper podnikať v Afganistane prieskumné lety, zamerané na získanie informácií o pozíciách hnutia Taliban.[7] Do 15. januára 2014 nalietali drony Reaper 54000 hodín, počas ktorých vykonávali prevažne prieskum nad provinciou Helmand. Napriek tomu však v priebehu ich šesťročného pôsobenia v Afganistane vystrelili celkovo 459 riadených striel a bômb.[8]

Vojna v IrakuUpraviť

Od 17. júla 2008 začali lietať americké MQ-9 Reaper aj v Iraku zo základne Balad. Bezpilotné lietadlá sa tu uplatnili hlavne pri ochrane spojeneckých konvojov, pričom na ozbrojencov útočili hlavne za pomoci rakiet Hellfire.

Do júla 2010 bolo počas bojových operácií v Afganistane a Iraku stratených 38 bezpilotných lietadiel Predátor a Reaper. O ďalších 9 prišlo ameriké letectvo pri výcviku v USA.

Hliadkovanie v Indickom oceáneUpraviť

Od októbra 2009 začali americké lietadlá Reaper hliadkovať v somálskych vodách kvôli vzrastajúcim hrozbám zo strany pirátov. Drony boli umiestnené na ostrove Seychely, odkiaľ vyrážali na pravideľné lety ponad hlavné trasy civilných lodí.[9]

Intervencia v Iraku a Sýrii proti ISILUpraviť

Dňa 10. novembra 2014 zaútočili britské drony Reaper prvýkrát na bojovníkov Islamského štátu v Iraku, keď práve kládli improvizovanú výbušninu. Nálet sa uskutočnil blízko mesta Baiji a prostredníctvom striel AGM-114 Hellfire boli všetci militanti úspešne eliminovaní.[10] K prvému bojovému nasadeniu dronov v Sýrii došlo 21. augusta 2015 a už o tri dni na to udreli lietadlá Reaper znova. K náletom došlo v meste Rakka a oba boli namierené proti dvom britským džihádistom, ktorí odišli bojovať do Sýrie na strane Islamského štátu.[11] Lietadlá MQ-9 Reaper sú v Sýrii a Iraku popri útokoch na pozemné ciele využívané hlavne na prieskumné lety. Od októbra 2014 do januára 2016 uskutočnili tieto stroje celkovo 1000 letov a v tomto temte hodlá RAF pokračovať.[12] Od začiatku kampane až do augusta 2016 vystrelili britské drony Reaper v Iraku na pozemné ciele 428 rakiet Hellfire a zhodili 34 bômb GBU-12. V Sýrii bolo od 2. decembra 2015 do augusta 2016 vypálených 45 rakiet Hellfire a zhodené boli 3 bomby GBU-12.[13]

Dňa 12. novembra 2015 vystrelil americký Reaper dve rakety Hellfire na idúce auto, v ktorom usmrtil britského militanta známeho ako Džihádista John. Bojovník Islamského štátu, vlastným menom Mohammed Emwazi, popravil nožom deväť novinárov a humanitárnych pracovníkov. Džihádista John bol zabitý v sýrskom meste Rakka, ktoré je považované za hlavné mesto ISIL.[14]

Dňa 23. júna 2017 zaznamenal svoj bojový debut najnovší variant MQ-9 Reaper Block 5. Na pozície bojovníkov Islamského štátu zhodil jednu bombu GBU-38 s hmotnosťou 225 kg a odpálil dve riadené strely vzduch-zem AGM-114 Hellfire. Použitá munícia zničila dve opevnené bojové pozície, dve vozidlá a jeden mínomet.[15]

PoužívateliaUpraviť

  Francúzsko

Francúzske vzdušné sily obdržali v januári 2014 prvé 2 lietadlá MQ-9 a v máji 2015 im bol dodaný tretí kus. Celkovo Francúzsko objednalo 12 strojov, ktoré majú byť všetky dodané do roku 2019.[16]

  Holandsko

Holandské kráľovské vzdušné sily by mali v roku 2016 dostať prvé drony MQ-9 a o rok neskôr by mali byť schopné operačného nasadenia.[17] Za odhadovanú čiastku 339 miliónov USD by mali získať 4 lietadlá MQ-9 Block 5, 4 mobilné pozemné riadiace stanice Block 30, 2 náhradné motory Honeywell TPE331-10T a ďalšie príslušenstvo.[18]

  Spojené kráľovstvo

Royal Air Force sa stali prvým zahraničným zákazníkom lietadiel MQ-9 Reaper, keď si v roku 2006 objednali 2 kusy. K decembru 2015 disponuje britské letectvo 10 bezpilotnými strojmi tohto typu.

  Španielsko

Španielske vzdušné sily chcú nakúpiť celkovo 4 lietadlá MQ-9 Reaper Block 5 v hodnote 168 miliónov USD. Prvé 2 drony a jedna pozemná riadiaca stanica by mali byť dodané v júli 2017. Druhá pozemná riadiaca stanica by mala byť dodaná v októbri 2018, tretí dron v apríli 2019 a posledný v apríli 2020.[19]

  Taliansko

Talianske vzdušné sily požiadali v auguste 2008 americkú vládu o 4 lietadlá MQ-9 Reaper a 4 mobilné pozemné riadiace stanice.[20] V novembri 2009 zažiadalo Taliansko o predaj ďalších 2 dronov a 1 pozemnej riadiacej stanice.[21] V novembri 2015 schválila americká vláda taliansku žiadosť o vyzbrojenie 2 svojich lietadiel MQ-9 Reaper. Návrh výzbroje pre talianske drony zahŕňa 156 striel AGM-114R2 Hellfire II, 20 laserom navádzaných bômb GBU-12 a 30 bômb GBU-38.[22]

  USA

United States Air Force – k marcu 2014 bolo americkému letectvu dodaných 163 lietadiel, z čoho bolo 143 prevádzkyschopných. Do roku 2019 by USAF mali obdržať celkovo 343 strojov.[23]

ŠpecifikácieUpraviť

 
MQ-9 Reaper

Hlavné charakteristikyUpraviť

VýkonyUpraviť

  • Maximálna rýchlosť: 482 km/h
  • Cestovná rýchlosť: 310 km/h
  • Dolet: 1 852 km
  • Dostup: 15 240 m
  • Operačná výška: 7 500 m
  • Výdrž: 30 hodín/14 hodín (s plnou výzbrojou)

VýzbrojUpraviť

  • Rakety vzduch-zem:
    • AGM-114 Hellfire
  • Bomby:

ReferencieUpraviť