Genrich Grigorievič Jagoda
Genrich Grigorijevič Jagoda (rusky: Генрих Григорьевич Ягода, rodným menom Jenon Gerševič Jeguda; * 19. novembra 1891, Rybinsk, Ruská ríša – † 15. marca 1938, Moskva, Sovietsky zväz) bol sovietsky úradník tajnej polície, ktorý v rokoch 1934 – 1936 pôsobil ako šéf NKVD, bezpečnostnej a spravodajskej agentúry Sovietskeho zväzu. Jagoda, ktorého vymenoval Josif Stalin, dohliadal na zatýkanie, ukážkové procesy a popravy starých boľševikov Leva Kameneva a Grigorija Zinovjeva, vrcholné udalosti veľkého teroru. V septembri 1936 ho nahradil Nikolaj Ježov, ktorý dohliadal na realizáciu stalinského teroru až do roku 1938. V roku 1937 bol zatknutý a v priebehu roka odsúdený za údajné sprisahanie, trockizmus a špionáž na trest smrti a popravený zastrelením.
| Genrich Grigorievič Jagoda | |
| sovietsky úradník tajnej polície | |
 | |
| Štát pôsob. | Sovietsky zväz |
|---|---|
| Narodenie | 19. november 1891 Rybinsk, Ruská ríša |
| Úmrtie | 15. marec 1938 (46 rokov) Popravisko a cintorín Kommunarka, Sovietsky zväz |
| Národnosť | ruská |
| Zamestnanie | politik, vojak |
| Známy vďaka | šéf NKVD, jeden zo zakladateľov gulagu, jeden z organizátorov veľkého teroru |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Genrich Grigorievič Jagoda |
Životopis upraviť
Mladosť a kariéra upraviť
Narodil sa v rodine židovského hodinára. V roku 1907 sa pridal k boľševikom. Po októbrovej revolúcii v roku 1917 pracoval v novinách Soldatskaja Pravda. V roku 1919 sa stal členom VČK (tzv. Čeky). Pracoval na Špeciálnom oddelení (OO - Osobennoe otdelenie), ktoré dohliadalo na armádu. Rýchlo kariérne postupoval. Čeka sa v roku 1922 transformovala na GPU (Štátna politická správa) a stala súčasťou Ľudového komisariátu pre vnútorné záležitosti známeho pod skratkou NKVD.
V septembri 1923 bol Jagoda vymenovaný za druhého zástupcu predsedu Felixa Dzeržinského. Keď Dzeržinskij v roku 1926 zomrel, stal sa zástupcom nového predsedu Viačeslava Menžinského. Kvôli Menžinského vážnej chorobe sa mu koncom 20. rokov podarilo získať faktickú kontrolu nad tajnou políciou. V roku 1931 bol však preradený na nižšiu funkciu druhého zástupcu predsedu.
Šéf NKVD upraviť
V júni 1934, mesiac po Menžinského smrti, ho Josif Stalin vymenoval za ľudového komisára pre vnútorné záležitosti. Jagoda bol známy sukničkár a hazardný hráč. Keď bol v decembri 1934 zavraždený Sergej Kirov, Stalin rozpútal veľký teror. Úzko spolupracoval s Andrejom Vyšinským.[1] V roku 1935 zaviedol zákonom č. 00192 tzv. policajné trojky, ktoré predstavovali trojčlenné komisie, v ktorých kompetencií boli rýchle súdy nad skutočnými či domnelými „nepriateľmi ľudu“.
Jagoda dohliadal na vypočúvanie bývalých sovietskych vodcov Grigorija Zinovjeva a Leva Kameneva v auguste 1936 (tzv. Moskovské procesy), čo bol dôležitý medzník v Stalinových čistkách. Stal sa jedným zo zakladateľov Gulagu, sovietskeho systému koncentračných táborov. Jagoda tiež spolu s Naftalijom Frenkeľom dohliadal na výstavbu Bielomorsko-baltského prieplavu, pri ktorej sa využívala trestanecká pracovná sila zo systému GULAG a počas ktorej zahynulo 12 000 – 25 000 väzňov.
Pád upraviť
Podobne ako mnohí sovietski dôstojníci NKVD, ktorí vykonávali politické represie, aj Jagoda a jeho blízki spolupracovníci sa nakoniec stali obeťou čistiek. Na podnet Lazara Kaganoviča bol obvinený z laxného prístupu v boji proti trockistom.[1] V roku 1936 bol degradovaný z funkcie riaditeľa NKVD v prospech Nikolaja Ježova. Následne sa stal ľudovým komisárom pre pošty a telekomunikácie.
28. marca 1937 ho však na Stalinov príkaz zatkli. Bol obvinený zo zločinov rozvratu, špionáže, trockizmu a sprisahania. Bol obžalovaný v treťom Moskovskom procese tzv. dvadsaťjednotky, poslednom z veľkých sovietskych ukážkových procesov 30. rokov.
Na súdnom procese v roku 1938 na svoju obhajobu uviedol, že bol presvedčeným stalinistom a že bol Stalinovi verný rovnako ako Ježov. Táto obhajoba mu však nebola nič platná. Potom sa musel priznať k údajnej vražde svojho predchodcu v NKVD Menžinského a k spolupráci so Zinovjevom a Kamenevom pri vražde Kirova. Navyše mu neprospelo, keď sa zistilo, že osem rokov pred procesom vyjadril sympatie k Nikolajovi Bucharinovi, ktorého Stalin vylúčil z politbyra. Bol uznaný vinným zo zrady a sprisahania proti sovietskej vláde a spolu s Bucharinom a ďalšími obžalovanými odsúdený na trest smrti. Rozsudok, poprava zastrelením, bol vykonaný 15. marca 1938.
Podobne boli prenasledovaní a popravení niektorí členovia jeho rodiny. Jeho manželka Ida Averbach bola prepustená z prokuratúry a zatknutá 9. júna 1937 „ako členka rodiny odsúdeného NKVD ZSSR“. Spolu s matkou a sedemročným synom bola poslaná na päť rokov do vyhnanstva v Orenburgu. V roku 1938, po preskúmaní prípadu, bol jej trest prehodnotený na trest smrti zastrelením. V roku 1936 zatkli a popravili aj jeho sestru Liliu.
Rovnaký osud postihol aj jeho nástupcu Nikolaja Ježova a neskôr Lavrentija Beriju. Ježova popravil v roku 1940 hlavný kat NKVD Vasilij Blochin, Beriju o trinásť rokov neskôr.
Jagoda nebol v neskoršom období po Stalinovej smrti rehabilitovaný.[1]
Referencie upraviť
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Genrich Grigorievič Jagoda
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Genrich Jagoda na českej Wikipédii a Genrikh Yagoda na anglickej Wikipédii.