Otvoriť hlavné menu

Gerhard Fieseler (* 15. apríl 1896, Glesch – † 1. september 1987, Kassel) bol nemecký stíhací pilot, letecké eso v prvej svetovej vojne, majster sveta v leteckej akrobacii, konštruktér a výrobca lietadiel.

Gerhard Fieseler
nemecký letec, eso a letecký konštruktér
nemecký letec, eso a letecký konštruktér
Narodenie15. apríl 1896
Glesch, Nemecká ríša (dnešné Nemecko)
Úmrtie1. september 1987 (91 rokov)
Kassel, Západné Nemecko (dnešné Nemecko)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Gerhard Fieseler

Obsah

ŽivotUpraviť

Fieseler sa narodil v meste Glesch (dnes časť mesta Bergheim) v Severnom Porýni-Vestfálsku ako syn tlačiara Augusta Fieselera a Kathariny Fieselerovej z Koblenzu. Od svojich šiestich rokov pomáhal v otcovej tlačiarni v Bonne. V mladosti sa vďaka záujmu o techniku venoval stavbe modelov lietadiel.

Stíhací pilotUpraviť

Na začiatku prvej svetovej vojny vstúpil dobrovoľne k Fliegerabteilung v Berlíne-Johannisthale. Vďaka nedostatku pilotov a vtedajšiemu nariadeniu sa zaradil do leteckého výcviku. Po nehode, ktorá sa stala pri výcviku sa ťažko zranil a z nemocnice ho prepustili až vo februári 1916, potom pôsobil ako pozorovací pilot. V októbri 1916 Fieselera pridelili k Fliegerabteilung 243 a neskôr bol prevelený k Fliegerabteilung 43. Nasledovalo preškolenie na jednomiestne lietadla a v máji 1917 presun na macedónsky front k Jaste 25, kde dosiahol Fieseler 20. augusta 1917 svoje prvé víťazstvo vo vzdušnom súboji. Južne od obce Prilip zostrelil nepriateľský Nieuport 17; do konca vojny pridal ešte 18 ďalších víťazstiev. Bol vyznamenaný Zlatým záslužným krížom a Železným krížom 1914 druhej a prvej triedy.

AkrobaciaUpraviť

Po skončení vojny sa vrátil do tlačiarne, ale túžil vrátiť sa k lietaniu. Kvôli podmienkam z Versailles však nebolo letectvo vo Weimarskej republike povolené až do roku 1922. Fieseler v roku 1926 zavrel tlačiareň v Eschweilere a pracoval ako inštruktor lietania pre spoločnosť Raab-Katzenstein v Kassele. Tu sa zdokonaľoval v lietaní a ako mnoho vojnových pilotov, venoval sa aj akrobacii. V roku 1927 predvádzal v Zürichu v tom čase odvážne kúsky a začal sa venovať aj prvkom vyššej akrobacie; predvádzal ako jeden z prvých tri obrátené premety za sebou. O rok neskôr navrhol svoje prvé akrobatické lietadlo – Fieseler F1, vyrobené firmou Raab-Katzenstein. Koncom 20. rokov sa podieľal na vývoji a návrhu lietadla Raab-Katzenstein RK-26 Tigerschwalbe. Model bol ponúknutý a potom odpredaný švédskej spoločnosti AB Svenska Järnvägverkstaderna (ASJA), ktorá začiatkom 30. rokov vyrobila 25 kusov týchto lietadiel pre švédske letectvo.

V roku 1930 však spoločnosť Raab-Katzenstein skrachovala a Fieseler za peniaze ušetrené za akrobatické vystúpenia kúpil spoločnosť Segelflugzeugbau Kassel, ktorá vyrábala klzáky a 1. apríla 1930 ju premenoval na Fieseler Flugzeugbau (od roku 1939 Gerhard-Fieseler-Werke GmbH). Hoci ešte istý čas pokračoval vo výrobe vetroňov, od roku 1932 sa zameral na výrobu športových lietadiel podľa vlastných návrhov. S jedným z nich, dvojplošníkom Fieseler Fi 2 „Tiger“, sa v roku 1934 zúčastnil na prvých Majstrovstvách sveta v leteckej akrobacii v Paríži. Zvíťazil a vyhral prémiu 100 000 francúzskych frankov, ktoré investoval do rozvoja svojej firmy. Po majstrovstvách na ktorým zahynuli dvaja z jeho súperov, sa však akrobacii prestal venovať.

PriemyslníkUpraviť

 
Fieseler Fi 156 Storch

Nielen vďaka členstvu v NSDAP získal v roku 1935 Fieseler kontrakt na stavbu licenčných lietadiel pre znovu budovanú Luftwaffe. Skutočný úspech nasledoval o rok neskôr, keď zvíťazil v súťaži, ktorú vypísalo Technické oddelenie na návrh pozorovacieho a spojovacieho lietadla s krátkym štartom aj pristátím. Toto nové lietadlo malo používať radový motor Argus As 10 s výkonom 240 koní. Ten sa onedlho začal vyrábať ako Fieseler Fi 156 Storch; do konca vojny ich bolo celkom vyrobených 2 549.

Ďalšími známymi typmi lietadiel, ktoré sa vyrábali vo firme Fieseler a v iných firmách v licencii boli:

Gerhard Fieseler bol 29. mája 1944 zosadený z funkcie spoločnosti Fieseler-Werke, keďže pre Luftwaffe nesplnila plánovanú produkciu. V tom čase mala spoločnosť viac než 10 000 pracovníkov, okrem toho aj niekoľko tisíc nútene nasadených holandských robotníkov v troch továrňach v Kassele.

Po druhej svetovej vojne bol Fieseler určitý čas v zaisťovacej väzbe v USA. Po prepustení znovu sprevádzkoval časť svojej firmy a vyrábal súčiastky pre automobilový priemysel. Gerhard Fieseler zomrel v Kassele vo veku 91 rokov. Pomenovali po ňom akrobatickú figúru, je aj autorom autobiografie Meine Bahn am Himmel.

LiteratúraUpraviť

  • Thorsten Wiederhold: Gerhard Fieseler – eine Karriere. Ein Wirtschaftsführer im Dienste des Nationalsozialismus. (Nationalsozialismus in Nordhessen – Schriften zur regionalen Zeitgeschichte, Band 20) - ISBN 3-934377-98-X

Externé odkazyUpraviť