Girolamo Frescobaldi
Girolamo Frescobaldi (talianska výslovnosť [dʒiˌɾɔːlamo fɾeskoˈbaldi], písané aj Gerolamo, Girolimo, Girolamo Alessandro alebo Geronimo Alissandro; * september 1583, Ferrara, Taliansko – † 1. marec 1643, Rím) bol taliansky neskoro renesančný a ranobarokový hudobný skladateľ a organista, vrcholný predstaviteľ talianskej hudby 17. storočia.
Girolamo Frescobaldi | |
taliansky hudobný skladateľ a organista | |
Narodenie | 1583 Ferrara, Taliansko |
---|---|
Úmrtie | 1. marec 1643 Rím, Taliansko |
Odkazy | |
Commons | Girolamo Frescobaldi |
Život
upraviťSkladateľ sa narodil vo Ferrare v Taliansku. Jeho otec Filippo bol zámožný človek, pravdepodobne organista, pretože Girolamo a jeho nevlastný brat Cesare sa tiež stali organistami. Študoval vo Ferrare u Luzzasca Luzzaschiho a bol ovplyvnený množstvom iných skladateľov (Ascanio Mayone, Giovanni Maria Trabaci a Claudio Merulo). Počas služby u kardinála Pietra Aldobrandiniho sa dňa 18. februára 1613 oženil s Orsolou Travaglini, známou tiež ako Orsola del Pino a mal s ňou päť detí: nemanželského syna Francesca, nemanželskú dcéru Maddalenu, básnika a umeleckého zberateľa Domenica, syna Stefana a dcéru Caterinu. Od 21. júla 1608 do roku 1628 a potom na žiadosť pápeža Urbana VIII. od roku 1634 do svojej smrti pôsobil ako organista v Bazilike sv. Petra v Ríme. Bol pochovaný v kostole Santi Apostoli v Ríme, ale hrobka sa stratila počas obnovy kostola na konci 18. storočia. Pamätný hrob uvádzajúci jeho meno ako jedného zo zakladateľov talianskej hudby však existuje v tomto kostole dodnes.
Dielo
upraviťNajznámejším Frescobaldiho dielom je zbierka organovej liturgickej hudby Fiori musicali (1635, Benátky), cenená aj ako vzor prísneho kontrapunktu. Okrem nej sú významné aj diela - zväzky: Il Primo Libro delle Fantasie (12 štvorhlasných fantázií; 1608, Miláno), Ricercari e Canzoni francese (10 ricercarov a 5 canzon; 1615, Rím), Toccate e Partite, libro primo (12 tokát - medzi nimi často hrávaná Toccata terza, 3 Partity, 4 Currenty, v ďalších edíciách aj Partita sopra la Follia a Capriccio fatto sopra la Pastorale; 1615, Rím), Il Primo Libro di Capricci (12 capriccií; 1624, Rím), Il Secondo Libro di Toccate, Canzoni, Versi d´Inny Magnificat (1627, Rím). Známe sú tiež skladateľove árie: Aria detta La Frescobalda (con variazioni = s variáciami; 1627) a Se l´aura spira (tutta vezzosa) (1630). Frescobaldi mal značný vplyv na nasledujúce generácie autorov, ovplyvnil napríklad aj Johanna Jakoba Frobergera, Johanna Sebastiana Bacha, Henry Purcella a mnohých ďalších. Je známe, že J.S. Bach vlastnil niekoľko Frescobaldiho diel vrátane kópie rukopisu zbierky Fiori musicali, tento vplyv je možné badať najmä v jeho raných chorálových prelúdiách.
Výber hudby
upraviť- Aria detta La Frescobalda s variáciami
- ária Se l´aura spira
- Canzona La Capriola pre orchester
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Girolamo Frescobaldi
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Girolamo Frescobaldi na českej Wikipédii, Girolamo Frescobaldi na anglickej Wikipédii a List of compositions by Girolamo Frescobaldi na anglickej Wikipédii.