Otvoriť hlavné menu

Gustáv Krajči (* 19. máj 1951, Fiľakovo) je bývalým ministrom vnútra v tretej vláde Vladimíra Mečiara a bývalý predseda politickej strany Ľudová únia.

Gustáv Krajči
Bývalý minister vnútra Slovenskej republiky
V úrade
27. august 1996 – 30. október 1998
Predchodca Ľudovít Hudek Ladislav Pittner Nástupca
Biografické údaje
Narodenie19. máj 1951 (68 rokov)
Fiľakovo, Česko-Slovensko
Politická stranaHZDS

ŽivotopisUpraviť

Pred revolúciou bol v roku 1987 odsúdený za ublíženie na zdraví, pretože udrel riaditeľa školy. Krajči riaditeľovi školy spôsobil otras mozgu prvého stupňa, zlomeninu čeľuste, odreniny a opuch pravej strany tváre.

Krajči do politiky vstúpil v roku 1990 ako člen Verejnosti proti násiliu. Po rozdelení VPN, sa aktívne podieľal na založení Hnutia za demokratické Slovensko. V roku 1996 sa stal ministrom vnútra SR vo vláde Vladimíra Mečiara. Z tohto obdobia je známy hlavne tým, že osobne prevzal zodpovednosť za zmenu otázok v referende roku 1997 vyhlásenom vtedajším prezidentom Michalom Kováčom. Krajči svoje rozhodnutie o zrušení štvrtej otázky o priamej voľbe prezidenta oznámil dva dni pred referendom 21. mája 1997[1]. Ústavný súd SR neskôr vydal uznesenie, že ministerstvo vnútra týmto konaním porušilo ústavné a základné práva občanov SR a referendum bolo zmarené.

Vo voľbách roku 1998 bol Krajči zvolený za poslanca NR SR za HZDS. Tak isto bol zvolený za poslanca aj v nasledujúcom volebnom období 2002-2006. Začiatkom roku 2003 - krátko predtým, ako bolo HZDS premenované na ĽS-HZDS, bol Krajči v skupine 11 poslancov pod vedením Vojtecha Tkáča, ktorí z HZDS vystúpili a založili novú politickú stranu Ľudová únia. Po neúspechu strany vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 celé vedenie na čele s Vojtechom Tkáčom odstúpilo a Krajči bol 9. októbra 2004 zvolený za predsedu. Bol členom Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

Prípad tzv. „zmarené referendum" - obvinenie G. KrajčihoUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mečiarove_amnestie#Gustáv_Krajči_-_marenie_referenda

Okresný súd (OS) Bratislava I v roku 2000 zastavil trestné stíhanie, už vtedy obžalovaného Krajčiho z trestného činu marenia referenda, v roku 1997 [12] s odvolaním sa na platnosť Mečiarových amnestií. Po zrušení amnestií v roku 2017 sa prípadom začal znovu zaoberať Okresný súd Bratislava I. Krajčimu hrozí väzenie od troch do desiatich rokov. Zmarením referenda podľa obžaloby spôsobil škodu viac ako 79 miliónov korún. Obhajoba Gustáva Krajčiho už na prvom pojednávaní v marci 2018 podala podnet, aby prípad preveril Súdny dvor Európskej únie. Podnet obsahuje aj žiadosť, aby sa súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie na vydanie predbežného rozhodnutia. Keď súd dospeje k záveru, že podnet nie je dôvodný, vytýči nový termín pojednávania, ak dospeje k záveru, že je dôvodný, tak vytýči termín neverejného zasadnutia, na ktorom pojednávanie preruší, vysvetlil sudca. [2] Súd žiadosti obhajoby vyhovel, konanie prerušil a do Luxemburgu poslal dve otázky, ktorými chce zistiť, ako môže postupovať. V prvej otázke sa pýta, či možno po zrušení Mečiarových amnestií súdiť ľudí, ktorí boli pôvodne oslobodení. Druhá sa týka spôsobu, ako boli zrušené samotné amnestie. [3]

ReferencieUpraviť

  1. Amnestie sa týkajú aj exministra Krajčiho. Tiež mal ísť pred súd. sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-03-15].
  2. Súd odročil pojednávanie s exministrom Krajčim [online]. Pravda.sk, 2018-03-02, [cit. 2019-08-13]. Dostupné online.
  3. KOVÁČ, PETER. Súd naznačuje, že Krajčiho za zmarené referendum nepotrestá [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-08-13]. Dostupné online.