Hľuzovka
Hľuzovka (iné názvy pozri nižšie; lat. Tuber) je rod vreckatých húb z čeľade hľuzovkovité (Tuberaceae) z radu čiaškotvaré (Pezizales). Je známych veľa druhov, väčšina z nich sa považuje za kulinársku pochúťku.
O iných významoch výrazu hľuzovka a lanýž pozri hľuzovka (rozlišovacia stránka).Názvy upraviť
Názov tohto rodu, resp. v užšom zmysle hľuzovky letnej (Tuber aestivum), bol od 17. stor. do 30. rokov 20. storočia lanýž/lanyž([1][2][3]), jelenia huba, jelenia hubka, jelení hríb, jelenica, jelienka, tryfla, homolica a homôlka. Uvedené názvy sú zároveň ľudové názvy tohto rodu (resp. hľuzovky letnej); ďalšie ľudové názvy sú hubka, trifľa a trifeľ. Slovo lanýž (lanyž) je bohemizmus (po čes. lanýž), slová na trif- (tryf-) sú germanizmy (po nem. Trüffel).[4][3][5][6][7][8][9][10]
Rozšírenie a výskyt upraviť
Hľuzovky sa vyskytujú najmä v Stredomorí, napríklad v Talianskom Piemonte, vo francúzskom Périgorde alebo v oblasti Istrijského polostrova. Hľuzovky rastú prevažne v dubových a iných listnatých horách. Väčšine druhov sa darí vo vápnitej pôde s mierne zásaditou reakciou pôdneho roztoku.[11]
Na Slovensku do prvej polovice 20. storočia rástla pomerne hojne predovšetkým hľuzovka letná (Tuber aestivum), ale aj iné druhy, no v súčasnosti sa u nás hľuzovky takmer nevyskytujú.
Opis upraviť
Plodnice sú typu tuberotécium, čo je druhotne uzatvorené apotécium. Bývajú nepravidelného guľovitého až zemiakového tvaru, hrboľaté až bradavičnaté, belavé, žltohnedej alebo sivočiernej farby. Nachádzajú sa pod zemou v hĺbke približne 15-20 cm, čo sťažuje ich hľadanie a vyžaduje si pomoc svine alebo vycvičeného psa, makrozmatických živočíchov, čiže živočíchov s čuchom citlivejším, ako má človek, ktoré hľuzovku zisťujú tak, že cítia chemikáliu dimetylsulfid vytvorenú plodnicou.[11]
Zdroj upraviť
- ↑ Slovenské odborné názvoslovie. [s.l.] : Vyd. SAV, 1954. 444 s. S. 294.
- ↑ lanýž čierny. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel II. E – M. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 379 s. S. 287.
- ↑ a b POLÍVKA, F., DANĚK, G. Rastlinopis a náuka o Zemi. 1935. S. 162
- ↑ MAJTÁNOVÁ, M. Názvy húb v slovenských učebniciach do roku 1918. In: Kultúra slova 5 1974 S. 156 a nasl. [1]
- ↑ Josef Loos. A magyar, német és tót nyelv szótára. [s.l.] : [s.n.], 1870. 666 s. S. 527.
- ↑ BENEDIKOVÁ, D. Rámcová metodika Národného programu ochrany genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo. S. 91 [2]
- ↑ MAJTANOVÁ, M. Z vývinu slovenskej mykologickej terminológie. In: Kultúra slova č. 5 1969, S. 152 a nasl. 159
- ↑ huba. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1. (pozri aj dolnú časť hesla „-ka“)
- ↑ hubka1. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 636 – 637.
- ↑ História hľuzoviek na Slovensku [3]
- ↑ a b Tento odsek je čiastočný alebo úplný preklad článku "lanýž" na českej Wikipédii.