Habit
Habit (z lat. habitus[1], teda odev, vzhľad) alebo kutňa[2] je označenie pre rehoľnícke alebo mníšske rúcho na každodenné nosenie.[3] Podľa farby a strihu habitu je možné rozoznať jednotlivé rehole a rády.
Nosenie habitu je viditeľným znakom, že sa osoba zasväcuje Bohu.[4] Jeho nosením sa vyčleňuje od bežných ľudí.[5] Rehoľník alebo mních ho nosí v kláštore i na verejnosti.[6]
Kresťanstvo upraviť
Katolicizmus upraviť
Nosenie habitu nie je záväzné pre postulantov, ale pre novicov áno.[7] Slávnostné odovzdanie habitu kandidátom na vstup do rehoľného alebo mníšskeho spoločenstva sa volá obliečka,[8][9] počas ktorej je habit posvätený.[4] Novic habit alebo jeho časť sa často líši (hlavne farebne) od rehoľníka alebo mnícha s trvalými sľubmi, aby bol zrejmý jeho stav.
Druhý vatikánsky koncil žiadal, aby sa rehoľné rúcha prispôsobili miestnym okolnostiam a pracovným podmienkam.[10]
Typy habitov podľa rádu upraviť
Vo všeobecnosti sa habity skladajú z tuniky (z lat. tunica, kedysi dlhá voľná košeľa) a škapuliaru, ktorý je vo väčšine prípadov dlhým pruhom látky s otvorom na hlavu, ktorý slúžil v prvopočiatkoch ako zástera.[1] V súčasnosti je považovaný za sväteninu.
Benediktíni upraviť
Benediktíni nosia habit čiernej farby. Skladá sa z tuniky, ktorú si preväzujú remeňom. Na ňu si obliekajú škapuliar rovnakej farby s prišitou kapucňou.[1] Počas liturgie si novici a mnísi s dočasnými sľubmi obliekajú dlhý čierny plášť, zatiaľ čo mnísi s trvalými sľubmi si obliekajú tzv. kukulu, teda skladaný čierny talár rovnakej dĺžky ako tunika.[1]
Dominikáni upraviť
Dominikánsky habit je bielej farby.[11]
Františkáni upraviť
Františkáni nosia habit hnedej farby, ktorý je previazaný bielym povrazom. Na povraze sú tri uzly, ktoré symbolizujú rehoľné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti.[12]
Karmelitáni upraviť
V súčasnosti je karmelitánsky habit tmavohnedej farby, ktorá symbolizuje pokoru a chudobu, prepásaný koženým opaskom, symbolom poslušnosti. Pevnou súčasťou tohto oblečenia je škapuliar, ktorý je považovaný za symbol ochrany Pannou Máriou. Počas významných liturgických slávností si členovia tohto rádu obliekajú aj biely plášť.[5]
Misionárky lásky upraviť
Matka Tereza vytvorila v roku 1948 pre rád Misionárok lásky biely habit, tzv. sárí,[13] ktorý je od kraja lemovaný širším modrým pásom a následne dvomi úzkymi modrými pásmi. Biela farba habitu znamená čistotu a pravdu a pásy symbolizujú sľub chudoby, poslušnosti a služby tým najchudobnejším. Účelom tejto kombinácie farieb a štýlu bolo, aby sestry splynuli s vtedajším miestnym chudobným obyvateľstvom.[13] Od 4. septembra 2016 je habit chráneným duševným vlastníctvom, keďže dochádzalo k jeho častému zneužívaniu.[13]
Novicky Misionárok lásky nosia sárí bez modrých pruhov.
Satmárky upraviť
Milosrdné sestry sv. Vincenta nosia čierny habit s bielym okrúhlym golierom. Kedysi silne naškrobený biely závoj vystriedal závoj čiernej farby a od roku 2007 už jeho súčasťou nie je biely čelník. Sestry nosia na habite krížik na retiazke.[10]
Služobnice Ducha Svätého ustavičnej pomoci upraviť
Rehoľníčky sú známe ako tzv. ružové sestry podľa charakteristickej svetloružovej farby habitu, ktorá má vyjadrovať radosť a zasvätenie Duchu Svätému. Keďže pri jeho sláveniach je liturgickou farbou červená, zakladateľ rádu ju zjemnil do ružovej, ktorú považoval za vhodnejšiu pre ženy.[14] Škapuliar je bielej farby.
Referencie upraviť
- ↑ a b c d Benediktinská komunita dnes [online]. www.brevnov.cz, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ „kutňa“ v Krátkom slovníku slovenského jazyka - Slovnik.sk [online]. slovnik.aktuality.sk, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ „habit“ v Krátkom slovníku slovenského jazyka - Slovnik.sk [online]. slovnik.aktuality.sk, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ a b HEISEROVÁ, Jana. Přijímání do mnišského společenství podle Regula Benedicti. Bakalářská práce. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, Cyrilometodějská teologická fakulta, 2009. Dostupné online. S. 83. (cz)
- ↑ a b Karmelitánský hábit | Karmel | Bosé karmelitky - Karmel sv. Josefa [online]. [Cit. 2024-02-28]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Mnišský hábit – Opatství Nový Dvůr [online]. [Cit. 2024-02-28]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Povolanie [online]. MINORITI, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ U kazateľov bola obliečka, dominikánsky habit prijali Slovák a Čech [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ SPOLOČNOSŤ BOŽIEHO SLOVA. PRIJATIE REHOĽNÉHO RÚCHA [online]. www.verbisti.sk, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ a b Satmárky - Vývoj habitu [online]. stary.satmarky.sk, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ Církevní historie (katolická) - Znaky a tituly katolických duchovních [online]. cirkevnihistorie.estranky.cz, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ ČTK. V katedrále sv. Víta blahořečili 14 františkánů zabitých před čtyřmi stovkami let [online]. Hospodářské noviny (HN.cz), 2012-10-13, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c TAKÁČ, Adam. Misionárky lásky si nechali patentovať bielo-modré sárí [online]. www.postoj.sk, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ Z môjho pohľadu ste za mrežami vy [online]. Zasvätený život, 2018-11-07, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
|
Tento článok týkajúci sa kresťanstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |