Hadrián III.

Svätý Hadrián III. (* ?, Rím – † 8. júl 885, Spilamberto, Modena) bol pápežom od 17. mája 884 až do svojej smrti.

Hadrián III.
94. rímsky biskup
Hadrián III.
Funkcie a tituly
Pontifikát
17. máj 884 – 8. júl 885
Predchodca Marinus I. Štefan V. Nástupca
Biografické údaje
Narodenie?
Rím
Úmrtie8. júl 885
Spilamberto, Modena
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Pápež
Voľba17. máj 884
Odkazy
Hadrián III. na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Hadrián III.
Emblem of the Papacy SE.svg Kompletný zoznam pápežov Emblem of the Papacy SE.svg

ŽivotUpraviť

Po Marinovej smrti sa stal pápežom 17. mája 884 Hadrián III, syn vznešeného Rimana Benedikta z Via Lata, muž vraj podľa zmýšľania talianskeho. Pripisujú sa mu dve ustanovenia, avšak o ich pravosti nie sú dôkazy. Ustanovil, že zvolený pápež má byť posvätený bez potvrdenia cisára, a budúci cisár má byť niektoré z talianskych kniežat. Cisár Karol Tučný bol bezdetný. Nijak ako cisár nepomohol proti Saracénom, a preto sa ozývali hlasy aby budúci cisár bol Talian a aby mu na oslobodení Talianska spod Saracénskeho vplyvu viac záležalo. Vojvodovia Kvido a Berengar túžili po cisárskom tróne. Kvido našiel u cisára milosť a v roku 844 bol dosadený do spoletského vojvodstva. Začiatkom roka 885 odišiel cisár z Pávie do Nemiec, a chcel vo Wormse vysporiadať otázku nástupníctva a zosadiť pár nepohodlných biskupov. Na snem pozval cisár aj Hadriána. Pápež však sa vydal na cestu, ale pri osade Vilczachara (San Cesaro) ,na severe Itálie neďaleko Modeny ochorel a zomrel v auguste alebo septembri 885. Bol pápežom 1 rok a asi 4 mesiace.

Za jeho pontifikátu bol Rím postihnutý suchom, kobylkami, hladomorom a krvavými šarvátkami miestnych šľachticov. Jeden z nich, povestný boháč Gregor z Aventina bol zavraždený na svätopeterskom námestí.

Bol pochovaný v kláštore Nonantola pod hlavným oltárom. Jeho kult potvrdil v roku 1892 pápež Lev XIII.. Hadrián má sviatok 8. júla, predtým 7. septembra.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hadrián III. na českej Wikipédii.

ALBERTI, Páter: Dějiny papežů, Přerov, 1932, str. 155