Hamiltonova funkcia (fyzika)
Hamiltonova funkcia alebo hamiltonián je funkcia, ktorá charakterizuje stav fyzikálnej sústavy vo fázovom priestore pri daných fyzikálnych podmienkach.[1] Je nazvaná podľa írskeho fyzika W. R. Hamiltona.
Hamiltonova funkcia je funkciou:
- zovšeobecnených hybností
- zovšeobecnených súradníc
- času
Jej tvar je , kde je zovšeobecnená hybnosť, zovšeobecnená rýchlosť a je Lagrangeova funkcia.[2]
Prechod medzi Lagrangeovým a Hamiltonovým spôsobom zápis pohybových rovníc tvorí Legendrova transformácia.[2] Z Hamiltonovej funkcie možno prejsť k Hamiltonovým kánonickým rovniciam, ktoré sú pohybovými rovnicami v Hamiltonovom formalizme.
- v karteziánskych súradniciach:
- v cylindrických súradniciach ( - polomer, uhol, súradnica na osi z):
- v sférických súradniciach:
Zdroje
upraviť- ↑ Hamiltonova funkcia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 479.
- ↑ a b c LANDAU, Lev Davidovič; LIFŠIC, Jevgenij Michajlovič. Úvod do teoretickej fyziky 1 : Mechanika, elektrodynamika. Preklad Juraj Šebesta. 1. vyd. Bratislava; Moskva : Alfa; Mir, 1980. 286 s. (Edícia matematicko-fyzikálnej literatúry.) S. 122 – 124.