Lev Davidovič Landau

	Lev Davidovič Landau
	sovietsky teoretický fyzik
Narodenie	12. január 1908; Baku, Ruská ríša (dnešný Azerbajdžan)
Úmrtie	1. apríl 1968 (60 rokov); Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Odkazy
Commons	Lev Davidovič Landau
	Biografický portál

Lev Davidovič Landau (rus. Лев Давидович Ландау; * 22. január 1908, Baku – † 1. apríl 1968, Moskva) bol sovietsky fyzik židovského pôvodu, ktorý prispel k rozvoju mnohých oblastí teoretickej fyziky. V rokoch 1926 - 1927 publikoval svoje prvé práce z teoretickej fyziky. Od roku 1929 strávil pol roka v zahraničí, v Dánsku, Anglicku a Švajčiarsku, kde pracoval s poprednými teoretickými fyzikmi.

Nositeľ Nobelovej ceny

Život

Narodil sa 22. januára 1908 v Baku v dnešnom Azerbajdžane v židovskej rodine inžiniera pracujúceho v naftovom priemysle Davida Ľvoviča Landau a lekárky Ľubovi Veniaminovny Garkavi-Landau. Obaja jeho rodičia pochádzali z Bieloruska. Lev Davidovič Landau vyrastal v Baku, kde absolvoval štúdium na židovskom gymnáziu. Mal veľké nadanie na matematiku, vedel derivovať a integrovať v 14 rokoch. Vďaka týmto schopnostiam mu bolo umožnené zapísať sa na univerzitu v Baku len ako 14 ročnému. V roku 1927 ako 19 ročný absolvoval štúdium na Leningradskej univerzite. Následne začal ašpirantúru na Leningradskom fyzikálno-technickom inštitúte. Ako veľmi nadanému mladému vedcovi mu bolo umožnené odcestovať do Dánska, kde spolupracoval s Nielsom Bohrom.^[1] Navštívil aj Cambridge, kde krátko spolupracoval s Diracom a Zürich, kde sa stretol s Wolfgangom Paulim.

V roku 1930 publikoval svoju prácu o diamagnetizme kovov (tzv. Landauov diamagnetizmus), v ktorej vypočítal diskrétne hladiny elektrónov v magnetickom poli (Landauove úrovne) a predpovedal periodické zmeny v citlivosti v závislosti od poľa v silných poliach (de Haasov-van Alphenov jav). V roku 1933 ako prvý navrhol teóriu antiferomagnetizmu. V polovici 30. rokov spoločne s Je.M. Lifšicom pracoval na výskume feromagnetizmu a začal s ním písať desaťzväzkovú učebnicu fyziky. Toto dielo je dodnes považované za veľmi kvalitnú vysokoškolskú učebnicu, bolo preložené do 20 jazykov a dočkalo sa viacerých vydaní.

V roku 1932 bol poverený vedením teoretického oddelenia na Ukrajinskom fyzikálno-technickom ústave v Charkove. V roku 1934 mu bol za jeho vynikajúce výsledky udelený doktorát. Od roku 1937 pracoval na Ústave fyzikálnych problémov Sovietskej akadémie vied.^[2] Napriek tomu, že jeho veľké úspechy na poli vedy boli známe aj v zahraničí, bol v období veľkých čistiek zatknutý a vyšetrovaný ako nemecký špión.^[1] Vzhľadom na jeho židovský pôvod sa jednalo o mimoriadne nezmyselné obvinenie. Prepustený bol až v roku 1939 po zásahu svojho nadriadeného prof. Piotra Kapicu priamo u Stalina. Kapica sa zaňho osobne zaručil a začal sa vyhrážať, že v prípade pokračovania Landauovej väzby prestane vykonávať ďalšiu vedeckú činnosť.

Za svoju vedeckú prácu bol v rokoch 1949 a 1953 ocenený prestížnou Stalinovou cenou. V roku 1954 získal titul Hrdina Socialistickej práce. V roku 1962 získal Nobelovu cenu za fyziku za objav supratekutosti. V roku 1962 ho zrazil nákladný automobil a cenu si preto osobne nemohol prevziať. Niekoľko mesiacov ležal v kóme. Zranenia napokon postupne prekonal, ale už nikdy viac sa nevenoval vedeckej činnosti.

Medzi jeho významných študentov patrili Lev Pitaevskij, Alexej Abrikosov, Jevgenij Lifšic, Lev Gorkov, Isaak Chalatnikov, Roaľd Sagdeev a Isaak Pomerančuk.

Bol ženatý s Korou Drobanzevou, s ktorou mal syna Igora (1946).

Posledná vedecká publikácia mu vyšla v roku 1960.^[3] Zomrel v dôsledku komplikácií súvisiacich s predošlým zranením z automobilovej nehody^[4] vo veku 60 rokov 1. apríla 1968. Pochovaný je na Novodevičiom cintoríne v Moskve.

Knihy preložené do slovenčiny

LANDAU, Lev Davidovič; RUMER, Jurij Borisovič. Čo je to teória relativity. Preklad Ján Chrapan. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1966. 72 s. (Edícia teoretickej literatúry. Polytechnická knižnica.)
LANDAU, Lev Davidovič; RUMER, Jurij Borisovič. Čo je to teória relativity. Preklad Ján Chrapan. 2. vyd. Bratislava : Alfa, 1971. 71 s. (Polytechnická knižnica.)
LANDAU, Lev Davidovič; RUMER, Jurij Borisovič. Čo je to teória relativity. Preklad Ján Chrapan. Vyd. 1. Bratislava : Mladé letá, 1975. 79 s.
LANDAU, Lev Davidovič; KITAJGORODSKIJ, Aleksandr Isaakovič. Fyzika pre každého. Preklad Ján Chrapan. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1966. 420 s. (Polytechnická knižnica.)
LANDAU, Lev Davidovič; KITAJGORODSKIJ, Aleksandr Isaakovič. Fyzika pre každého. Preklad Ján Chrapan. 2. vyd. Bratislava : Alfa, 1972. 420 s. (Edícia teoretickej literatúry. Polytechnická knižnica.)
LANDAU, Lev Davidovič; LIFŠIC, Jevgenij Michajlovič. Úvod do teoretickej fyziky 1 : Mechanika, elektrodynamika. Preklad Juraj Šebesta. 1. vyd. Bratislava; Moskva : Alfa; Mir, 1980. 286 s. (Edícia matematicko-fyzikálnej literatúry.)
LANDAU, Lev Davidovič; LIFŠIC, Jevgenij Michajlovič. Úvod do teoretickej fyziky 2 : Kvantová mechanika. Preklad Juraj Šebesta. 1. vyd. Bratislava; Moskva : Alfa; Mir, 1982. 360 s. (Edícia teoretickej literatúry.)
LANDAU, Lev Davidovič; KITAJGORODSKIJ, Aleksandr Isaakovič. Fyzika pre všetkých 1 : Fyzikálne telesá. Preklad Ján Chrapan, Eva Tokariková. 1. vyd. Bratislava; Moskva : Alfa; Mir, 1982. 263 s.
LANDAU, Lev Davidovič; KITAJGORODSKIJ, Aleksandr Isaakovič. Fyzika pre všetkých 2 : Molekuly. Preklad Ján Chrapan, Eva Tokariková. 1. vyd. Bratislava; Moskva : Alfa; Mir, 1983. 219 s. (Edícia matematicko-fyzikálnej literatúry.)
LANDAU, Lev Davidovič; KITAJGORODSKIJ, Aleksandr Isaakovič. Fyzika pre všetkých 3 : Elektróny. Preklad Ján Chrapan, Eva Tokariková. 1. vyd. Bratislava; Moskva : Alfa; Mir, 1984. 222 s. (Edícia matematicko-fyzikálnej literatúry.)
LANDAU, Lev Davidovič; KITAJGORODSKIJ, Aleksandr Isaakovič. Fyzika pre všetkých 4 : Fotóny a jadrá. Preklad Ján Chrapan, Eva Tokariková. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1984. 229 s. (Edícia matematicko-fyzikálnej literatúry.)

Referencie

↑ ^a ^b Goldsmith, M., 2007, Landau, Lev Davidovich. in Skolnik, F., Berenbaum, M. (Eds.) Encyclopaedia Judaica, 2nd Edition. Kat–Lies. Vol. 12, Thomson, Gale, Detroit, s. 464
↑ Landau, Lev Davidovič, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (po rusky)
↑ GINZBURG, Vitaly L. Landau's Attitude Toward Physics and Physicists. Physics Today, 1989, roč. 42, čís. 5, s. 54 – 61. ISSN 0031-9228. DOI: 10.1063/1.881169.
↑ Landau, Lev Davydovič. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo vydavateľstve Obzor), október 1977, roč. VII, čís. 74, s. 2416-2417. ISSN 0231-9047.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lev Davidovič Landau

Externé odkazy

Lev Davidovič Landau (po anglicky)
Lev Landau ^{[nefunkčný odkaz]} (po rusky)
Landau, Kapica a Stalin Archivované 2005-08-24 na Wayback Machine (po česky)
http://arxiv.org/PS_cache/hep-ph/pdf/0204/0204295v1.pdf Landauove teoretické minimum - seminár, podľa Boris L. Ioffe, v 1950) (po anglicky)

[EJ-1] Goldsmith, M., 2007, Landau, Lev Davidovich. in Skolnik, F., Berenbaum, M. (Eds.) Encyclopaedia Judaica, 2nd Edition. Kat–Lies. Vol. 12, Thomson, Gale, Detroit, s. 464

[2] Landau, Lev Davidovič, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (po rusky)

[3] GINZBURG, Vitaly L. Landau's Attitude Toward Physics and Physicists. Physics Today, 1989, roč. 42, čís. 5, s. 54 – 61. ISSN 0031-9228. DOI: 10.1063/1.881169.

[4] Landau, Lev Davydovič. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo vydavateľstve Obzor), október 1977, roč. VII, čís. 74, s. 2416-2417. ISSN 0231-9047.

[1]

[2]

[3]

[4]