Hana Kvapilová

česká herečka a spisovateľka

Hana Kvapilová (rodená Kubešová, * 29. november 1860, Praha[1][2] – † 8. apríl 1907, Praha) bola česká divadelná herečka svetového významu.

Hana Kvapilová
česká divadelná herečka
česká divadelná herečka
Rod. menoKubešová
Narodenie29. november 1860
Praha, Česko
Úmrtie8. apríl 1907 (46 rokov)
Praha, Česko
Aktívne roky1886 – 1907
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Hana Kvapilová

Život upraviť

Narodila sa v Prahe, kde jej otec Gustav (8. apríl 1837 – 16. december 1889) prevádzkoval pozlacovačskú reštaurátorskú dielňu na Spálené ulici č. 75[3]. Matka Marie, rodená Urbanová, bola chovankou z čelákovickej fary. Hanin jediný brat Gustav zomrel v roku 1888.

Navštevovala najprv súkromnú školu Svatavy Amerlingovej na Konskom trhu, v rokoch 1871 – 1875 Vyššiu dievčenskú školu. Jej učiteľom hry na klavíri bol Antonín Dvořák, vtedy člen orchestra Prozatímního divadla[4]. Keď sa po finančnom úpadku otcovej firmy okolo roku 1873 rodina ocitla v biede, pomáhala ju živiť príležitostnými prácami. Hrať divadlo začala ochotnícky v Malostranskej besede v roku 1884 (rola komornej Katynky v Šamberkovej hre Blázinec v prvním poschodí) a rýchlo na seba upozornila svojím výrazným hereckým talentom. Prešla ešte ďalšími ochotníckym spolkami, napr. žižkovským Pokrokom a hrala tiež s ochotníkmi z Poděbrad. V roku 1886 dostala ponuku od spoločnosti Pavla Švandy ze Semčic (v lete spoločnosť pôsobila v Prahe na Smíchove – Švandovo divadlo) a stala sa profesionálnou herečkou.

So súborom Pavla Švandy sa zúčastňovala pravidelne zájazdových vystúpení napr. v Brne, Mladej Boleslavi, Jičíne. Jej partnerom na javisku býval obyčajne Eduard Vojan, s ktorým sa 24. februára 1887 tajne zasnúbila[5].

V roku 1888 ju pozval F. A. Šubert na skúšky do Národného divadla (20. apríl 1888 J. Vrchlický: Noc na Karlštejně, 22. apríl 1888 E. Bozděch: Z doby kotillonů) a 1. júna 1888 ju spolu s Eduardom Vojanom prijali za členku činohry Národného divadla, kde pôsobila až do svojej smrti.

Koncom januára 1890 sa zoznámila pri repríze hry Sedm havranů, kde vystupovala v úlohe Svetlany, s o osem rokov mladším novinárom, spisovateľom a neskorším režisérom Národného divadla Jaroslavom Kvapilom. O štyri roky neskôr (24. mája 1894)[6] sa za neho vydala. Dlhoročné priateľstvo ju spájalo so spisovateľkou Ruženou Svobodovou.

Na javisku Národného divadla bol jej dôležitým partnerom ďalší veľký český herec Eduard Vojan. Spolu s ním sa stala vedúcou osobnosťou činohry Národného divadla. Žila plne atmosférou doby v ktorej žila, a otázkami, ktoré si kládla. Jednou z nich bolo hľadanie nového zmyslu života ženy i mýtus ženy ako nositeľky síl, ktoré môžu očistiť a odrodiť spoločnosť.

Kvapilová na ne odpovedala a odpovede hľadala vo svojich rolách, ktoré preto nadobúdali neobyčajnú presvedčivosť. Hľadajúcich, po kráse a dokonalosti túžiacich, citlivých žien, často sklamaných počas života aj mužmi, stelesnila celý rad, od Ibsenovej Nory a Rebekky Wessovej (Biele kone), Čechovovej Máši, Kvapilovej Princezny pampelišky až po Mínu z Hilbertovej Viny a Zeyerovu Mahulenu. "Hovorila, a vy ste videli lúky kvitnúť, počuli vtáky spievať, lipy voňali a jar viala vo vzduchu," charakterizoval jeden z divadelných kritikov jej umenie. Kvapilová a jej muž boli tiež medzi prvými, kto začali pracovať s dekoráciou ako súčasťou nálady inscenácie.

V roku 1902 a 1906 uskutočnila pohostinské vystúpenia v Záhrebe a v Belehrade, kde bola vrelo prijatá a v roku 1902 tu po predstavení Hamleta dostala Rád sv. Sávu[7].

V závere života bola často kritizovaná v tlači pre svoje pokrokové názory a modernú ženskosť (najmä Jaroslavom Hilbertom a redaktorom Josefem Krapkom)[8][9].

Zomrela náhle a nečakane vo veku štyridsiatich šiestich rokov na vrchole svojej umeleckej dráhy.

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. Kolektiv autorů: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str. 267
  2. Pavla Buzková: Hana Kvapilová, Praha: Orbis, 1949, str. 5
  3. Jindřich Vodák: Tři herecké podobizny, Melantrich, Praha, 1953, str. 90
  4. Pavla Buzková: Hana Kvapilová, Praha: Orbis, 1949, str. 6
  5. Pavla Buzková: Hana Kvapilová, Praha: Orbis, 1949, str. 10
  6. Pavla Buzková: Hana Kvapilová, Praha: Orbis, 1949, str. 21
  7. Pavla Buzková: Hana Kvapilová, Praha: Orbis, 1949, str. 31
  8. Kolektiv autorů: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str. 268
  9. Pavla Buzková: Hana Kvapilová, Praha: Orbis, 1949, str. 33 – 5, 37, 40
  10. Jana Cermanová: Mařatkova Hana Kvapilová [online]. [Cit. 2014-08-02]. Dostupné online. Archivované 2012-05-29 z originálu.

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hana Kvapilová na českej Wikipédii.