Hans Urs von Balthasar

	Hans Urs von Balthasar
	; švajčiarsky rímskokatolícky teológ
Narodenie	12. august 1905; Luzern, Švajčiarsko
Úmrtie	26. jún 1988 (82 rokov); Bazilej, Švajčiarsko
Podpis
Odkazy
Webstránka	https://balthasarspeyr.org balthasarbooks.com
Commons	Hans Urs von Balthasar
	Biografický portál

Hans Urs von Balthasar (* 12. august 1905, Luzern, Švajčiarsko – † 26. jún 1988, Bazilej) bol švajčiarsky rímskokatolícky teológ.

Pochádzal zo starej patricijskej rodiny z Luzernu. Hoci nikdy nepôsobil na akademickej pôde, je považovaný za jedného z najvýznamnejších teológov 20. storočia.

Bol jedným z akýchsi „pripravovateľov“ Druhého vatikánskeho koncilu, na ktorý bol nakoniec aj pozvaný ako „jediný spomedzi veľkých stredoeurópskych teológov^[1]“, ktorý nemal funkciu oficiálneho poradcu (peritus). Po skončení koncilu sa stal členom Medzinárodnej teologickej komisie, ktorá patrila pod Kongregáciu pre náuku viery.

Jeho teológia je poznačená vplyvmi významných jezuitských filozofov a teológov, ako boli napr. Erich Przywara, Jean Daniélou či Henri de Lubac, ktorého diela Balthasar prekladal do nemčiny. Ovplyvnili ho však aj filozofi Gustav Siewerth a Ferdinand Ulrich. Významne ho poznačila dlhoročná spolupráca s mystičkou Adrienne von Speyr. Hans Urs von Balthasar prostredníctvom svojích diel nanovo vyzdvihol význam patristiky pre teológiu a kresťanskú vieru vôbec. Za tieto jeho zásluhy ho pápež Ján Pavol II. v roku 1988 vymenoval za kardinála, avšak zomrel dva dni pred plánovaným prevzatím kardinálskeho klobúka. Bol pochovaný pri kostole Hofkirche St. Leodegar v Luzerne.

Životopis

Navštevoval jezuitské gymnázium Stella Matutina v rakúskom meste Feldkirch. Od roku 1923 študoval v Zürichu, Berlíne a Viedni germanistiku a filozofiu. V roku 1928 promoval v Zürichu s prácou Geschichte des eschatologischen Problems in der modernen deutschen Literatur (Dejiny eschatologického problému v modernej nemeckej literatúre).

Dňa 31. októbra 1929 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej vo Feldkirchu. Po absolvovaní noviciátu pôsobil, v rokoch 1931 až 1932, v Pullachu. V rokoch 1932 až 1936 študoval v Lyone katolícku teológiu. Tzv. terciát absolvoval v Pullachu.

Za kňaza bol vysvätený v Mníchove v roku 1936. V rokoch 1937 až 1939 bol redaktorom rádového časopisu Stimmen der Zeit.

Od roku 1940 bol Balthasar študentským a akademickým kaplánom v Bazileji.

Spolu s Adrienne von Speyr založil 8. decembra 1944 sekulárny inštitút Johannesgemeinschaft. V Zürichu a Bazileji pôsobil potom ako spisovateľ a riaditeľ Johannesverlag („Jánovské vydavateľstvo“). Balthasarov konflikt so Spoločnosťou Ježišovou spôsobil, že v 50. rokoch bol v teológii postavený na vedľajšiu koľaj (theologischer Außenseiter). Istý čas bol dokonca kňazom bez akéhokoľvek cirkevného zaradenia.

V roku 1950 vystúpil zo Spoločnosti Ježišovej.

Balthasar je autorom skutočne rozsiahleho teologického diela. Hoci bol jedným z najvzdelanejších teologických autorov 20. storočia, usilovne sa vyhýbal profesúre. V roku 1960 odmietol ponúkané miesto profesora fundamentálnej teológie na Katolíckej teologickej fakulte Eberhard Karls Univerität v Tübingene, toto miesto tak napokon prevzal Hans Küng.

V roku 1956 bol vyznamenaný cenou Innerschweizer Kulturpreis. V roku 1971 obdržal Cenu Romana Guardiniho (Romano-Guardini-Preis).

Dielo

Literárne dielo Hansa Ursa von Balthasara obsahuje okolo 90 vlastných kníh, 100 prekladov, 550 esejí, 15 zväzkov zobraných spisov vybraných klasických autorov. Okrem toho bol vydavateľom 13 knižných edícií^[2].

Výber z menších spisov:

Apokalypse der deutschen Seele. 3 Bände. Salzburg/Leipzig: Pustet, 1937 – 39.
Das Herz der Welt. Zürich: Arche, 1945.
Therese von Lisieux. Geschichte einer Sendung. Köln: Hegner, 1950.
Karl Barth. Darstellung und Deutung seiner Theologie. Köln: Hegner, 1951.
Reinhold Schneider. Sein Weg und sein Werk. Köln: Hegner, 1953.
Bernanos. Köln: Hegner, 1954.
Einsame Zwiesprache. Martin Buber und das Christentum. Köln: Hegner, 1958. Einsiedeln: Johannes, (2. A.) 1993. ISBN 3-89411-314-6.

Jeho najvýznamnejšia, veľká teologická trilógia pozostáva z nasledujúcich diel:

Herrlichkeit. Eine theologische Ästhetik. 3 zv. Einsiedeln: Johannes, 1961 – 69.
Theodramatik. 4 zv. Einsiedeln: Johannes, 1971 – 83.
Theologik. 3 zv. Einsiedeln: Johannes, 1985 – 87.
Epilog. Einsiedeln: Johannes, 1987.

Výber z ďalších diel:

Skizzen zur Theologie. 5 zv. Einsiedeln: Johannes, 1960 – 86.
Erster Blick auf Adrienne von Speyr. Einsiedeln: Johannes, 1968.

Časopis Communio

V roku 1972 založili Hans Urs von Balthasar, Joseph Ratzinger, Karl Lehmann, Franz Greiner, Otto B. Roegele, Albert Görres und Hans Maier časopis Internationale Katholische Zeitschrift Communio. Vychádza (2017) v 17 jazykoch a je považovaný za jeden z najvýznamnejších katolíckych teologických časopisov^[3].

Referencie

↑ GUERRIERO, Elio. Hans Urs von Balthasar. Eine Monographie. Einsiedeln : Johannes Verlag, 1993. ISBN 3894113170.
↑ PAULY, Stephan (ed.). Theologen unserer Zeit. Stuttgart : Kohlhammer, 1997. S. 38.
↑ Internationale Ausgaben von Communio - Communio [online]. www.communio.de, [cit. 2017-04-12]. Dostupné online. Archivované 2017-04-11 z originálu. (po nemecky)

Literatúra

MEUFFELS, Otmar. Einbergung des Menschen in das Mysterium der dreieinigen Liebe. Eine trinitarische Anthropologie nach Hans Urs von Balthasar. Würzburg: Echter, 1991. ISBN 3-429-01391-7.
GUERRIERO, Elio. Hans Urs von Balthasar. Eine Monographie. Einsiedeln: Johannes, 1993. ISBN 3-89411-317-0.
LOCHBRUNNER, Manfred. Hans Urs von Balthasar als Autor, Herausgeber und Verleger. Fünf Studien zu seinen Sammlungen (1942 – 1967) Würzburg: Echter, 2002. ISBN 3-429-02440-4.
LOCHBRUNNER, Manfred. Hans Urs von Balthasar und seine Philosophenfreunde. Fünf Doppelporträts. Würzburg: Echter, 2005. ISBN 3-429-02740-3.
LÖSER, Werner. Kleine Hinführung zu Hans Urs von Balthasar. Freiburg im Breisgau: Herder, 2005. ISBN 3-451-28781-1.
CAPOL, Cornelia – MÜLLER, Claudia (ed.). Hans Urs von Balthasar: Bibliographie 1925 – 2005. Einsiedeln: Johannes, 2005. ISBN 3-89411-029-5.
Sonderheft der Zeitschrift Communio über Hans Urs von Balthasar. Ostfildern: Schwabenverlag, 2005 (Heft 2). ISSN 1439-6165.
KASPER, Walter (Hrsg.). Logik der Liebe und Herrlichkeit Gottes. Hans Urs von Balthasar im Gespräch. Festgabe für Karl Kardinal Lehmann zum 70. Geburtstag. Ostfildern: Matthias-Grünewald, 2006. ISBN 3-7867-2601-9.
LOCHBRUNNER, Manfred. Hans Urs von Balthasar und seine Literatenfreunde. Neun Korrespondenzen. Würzburg: Echter, 2007. ISBN 3-429-02913-9.
MOGA, Ioan. Hans Urs von Balthasar: ein ekklesiologisches Alternativprogramm. In: KEPPELER, Cornelius – PECH, Justinus C. (Hrsg.). Zeitgenössische Kirchenverständnisse. Acht ekklesiologische Porträts. Heiligenkreuz, 2014. ISBN 978-3-902694-64-5. S. 26 – 58.

Externé odkazy

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hans Urs von Balthasar
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hans Urs von Balthasar

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hans Urs von Balthasar na nemeckej Wikipédii.

[1] GUERRIERO, Elio. Hans Urs von Balthasar. Eine Monographie. Einsiedeln : Johannes Verlag, 1993. ISBN 3894113170.

[2] PAULY, Stephan (ed.). Theologen unserer Zeit. Stuttgart : Kohlhammer, 1997. S. 38.

[3] Internationale Ausgaben von Communio - Communio [online]. www.communio.de, [cit. 2017-04-12]. Dostupné online. Archivované 2017-04-11 z originálu. (po nemecky)

[1]

[2]

[3]