Hekatoncheiri

(Presmerované z Hekatoncheirovia)

Hekatoncheiri alebo Hekatoncheirovia (gr. Hekatoncheires; lat. Hecatoncheires; etymológia: hekaton = sto, cheir = ruka) boli v gréckej mytológii traja storukí a päťdesiathlaví bohovia. Volali sa Briareós (alebo Aigaión), Kottos a Gyes (alebo Gyges). Ich rodičmi boli Gaia a Ouranos. Ouranos ich pre ich ohavnosť nemohol ani vidieť, preto ich uväznil vnútri Zeme. Oslobodil ich odtiaľ Zeus; Hekatoncheiri sa mu za to odmenili porazením Titanov, začo Zeus Hekatoncheirov ustanovil strážcami väzenia Titanov v Tartare.

„Storuký" Briareus použitý ako alegória mnohonásobnej hrozby robotníckych nepokojov pre kapitál v politickej karikatúre, 1890
„Storuký" Briareus použitý ako alegória mnohonásobnej hrozby robotníckych nepokojov pre kapitál v politickej karikatúre, 1890

Mená upraviť

Traja hekatoncheiri sa volali Kottus, Briareus a Gygés. Kottus (Κόττος) je bežné trácke meno a možno súvisí s menom tráckej bohyne Kotys.[1] Meno Briareus (Βριάρεως) vzniklo pravdepodobne z gréckeho βριαρός, čo znamená „silný".[2] V Hésiodovej Teogónii ho tiež nazývajú „Obriareus".[3] Meno Gygés pravdepodobne súvisí s mýtickým attickým kráľom Ogygesom.[4]

Homérova Iliada dáva Briareovi druhé meno, keď hovorí, že Briareus je meno, ktorým ho volajú bohovia, zatiaľ čo Aegaeon (Αἰγαίων) je meno, ktorým ho volajú ľudia.[5] Koreň αἰγ- sa nachádza v slovách spojených s morom: αἰγιαλός „breh", αἰγες a αἰγάδες „vlny". Meno naznačuje spojitosť s Egejským morom.[6] Poseidón sa niekedy nazýval Aegaeon alebo Aegaeus (Αἰγαῖος).[7] Aegaeon teda mohol byť patronymom, teda „syn Aegaeov", alebo mohol namiesto toho znamenať „muž z Aegy".[8]

Meno Hekatoncheiri pochádza z gréckeho sto-rukí. Hoci Teogónia opisuje troch bratov ako tých, čo majú sto rúk (ἑκατὸν μὲν χεῖρες),[9] súhrnný názov Hecatoncheires (Ἑκατόγχειρες), t. j. Stohlaví, sa nikdy nepoužíva. V Teogónii sa raz hovorí o bratoch kolektívne ako o „bohoch, ktorých Zeus vyviedol z temnoty", inak sa používajú len ich jednotlivé mená: Kottus, Briareus (alebo Obriareus) a Gyges.

Ani Iliada nepoužíva meno Hekatoncheiri, hoci na označenie Briarea používa prídavné meno hekatoncheiros (ἑκατόγχειρος), t. j. „stokilový". Je možné, že toto meno použil Akusilaios,[10] ale prvé isté použitie nachádzame v dielach mýtografov, napríklad u pseudo-Apollodora.[11]

Mytológia upraviť

Storukí upraviť

 
Briareus, ktorého Thetis privolala na Olymp, aby potlačil vzburu Poseidóna, Atény a Héry proti Diovi. Lept od Tommasa Piroliho (1795) podľa kresby Johna Flaxmana.

Storukí, Kottus, Briareus a Gygés, boli traja obludní obri obrovskej veľkosti a sily, s päťdesiatimi hlavami a sto rukami. Patrili medzi osemnásť potomkov Ourana (Neba) a Gaii (Zeme), ku ktorým patrilo aj dvanásť starších Titanov a traja jednookí Kyklopovia. Podľa Hésiodovej Teogónie boli poslednými z týchto Uránových detí, ktoré sa narodili,[12] zatiaľ čo podľa mýtografa Apollódora boli prvými.[11] V Hésiodovej verzii zohrali kľúčovú úlohu v gréckom mýte o nástupníctve, ktorý rozprával o tom, ako Titan Kronos zvrhol svojho otca Ourana a ako Zeus zasa zvrhol Krona a jeho druhov Titanov a ako sa Zeus nakoniec ustanovil za konečného a trvalého vládcu kozmu.

Podľa štandardnej verzie mýtu o nástupníctve, ktorú uvádzajú príbehy Hésioda a Apollodóra, storukých spolu s ich bratmi Kyklopmi uväznil ich otec Ouranos, Gaia prinútila Krona, aby Ourana vykastroval, a Kronos prevzal nadvládu nad kozmom. So svojou sestrou Titankou Rheiou splodil Kronus niekoľko potomkov, ale každého z nich pri narodení pohltil. Kronovo posledné dieťa Dia však Rheia zachránila a Zeus oslobodil svojich súrodencov a spoločne začali veľkú vojnu, titanomachiu, proti Titanom o vládu nad kozmom. Gaia predpovedala, že s pomocou storukých bohovia z Olympu zvíťazia, a tak ich Zeus prepustil zo zajatia, a tak bojovali po ich boku proti Titanom a prispeli k ich porážke. Titani boli potom uväznení v Tartare, kde ich storukí strážili.[13]

Stratená epická báseň Titanomachia, hoci pravdepodobne vznikla až po Hésiodovej Teogónii,[14] možno zachovala staršiu tradíciu, v ktorej storukí bojovali skôr na strane Titanov než na strane olympionikov.

Briareus upraviť

Briareus bol najvýznamnejším z troch bratov. V Hésiodovej Teogónii je vyzdvihnutý ako „dobrý" a Poseidón ho odmenil, keď mu dal za manželku svoju dcéru Kymopoleu (inak neznámu).[15]

V Homérovej Iliade dostáva Briareus druhé meno, Aegaeon, pričom hovorí, že Briareus je meno, ktorým ho volajú bohovia, zatiaľ čo smrteľníci ho volajú Aegaeon. V Iliade sa rozpráva, ako počas palácového prevratu olympijských bohov Héry, Poseidóna a Atény, ktorí chceli Dia spútať, ho na Olymp privolala morská bohyňa Thetis.[16]

Druhé meno pravdepodobne nevymyslel Homér. Podľa učenca Apollónia z Rodosu legendárny básnik Kinaethón zo Sparty zo siedmeho storočia pred Kr. zrejme poznal obe mená storukého. Toto meno sa objavuje aj v stratenej epickej básni Titanomachia.

Spojenec Titánov upraviť

Zatiaľ čo u Hésioda a Homéra bol mocný Briareus verným a odmeneným spojencom Dia, Titanomachia zrejme odrážala inú tradíciu.[17] Podľa nej bol Aegaeon zrejme synom Gaie a Ponta (mora), a nie Gaie a Ourana, a bojoval na strane Titanov, a nie Olympu. Apollón z Rodosu spomína „veľký Aegeónov hrob", ktorý videli Argonauti, keď „prechádzali na dohľad od ústia Rhyndaku. ... kúsok za Frýgiou".[18] Dozvedáme sa tiež, že hrobka označovala miesto, kde došlo k Aegaeónovej porážke.

Podobne ako v stratenej Titanomachii, aj pre latinských básnikov Vergília a Ovídia bol Briareus skôr nepriateľom bohov než ich spojencom. Vergílius vo svojej Aeneide necháva Aegaeóna viesť vojnu proti bohom „s päťdesiatimi znejúcimi štítmi a päťdesiatimi mečmi."[19] Ovidius vo svojej básni Fasti spomína Briarea na strane Titanov. Ako rozpráva, po zvrhnutí Titanov, zrejme s cieľom obnoviť ich moc, Briareus obetoval býka, o ktorom bolo predpovedané, že kto spáli jeho vnútornosti, bude môcť zvíťaziť nad bohmi. Avšak práve keď sa Briareus chystal vnútornosti spáliť, vtáky mu ich vytrhli a odmenou im bol domov medzi hviezdami.[20]

Spojitosť s morom upraviť

V stratenom epose Titanomachia bol Aegaeon synom Ponta (mora) a žil v mori. Spojenie Briarea/Aegaeona s morom možno vidieť už u Hésioda a Homéra. V Theogónii Briareus nakoniec žije okrem svojich bratov aj s Kymopoleou, pravdepodobne morskou nymfou,[21] dcérou Poseidóna, boha mora, kde by sa dalo predpokladať, že dvojica býva, zatiaľ čo z Iliady by dal vyvodiť rovnaký záver, pretože ho na Olymp priviedla bohyňa mora Thetis. Zrejme to explicitne vyjadril básnik Ión z Chiosu v 5. storočí pred Kr., ktorý s odkazom na Homérov príbeh o vzbure olympionikov proti Diovi povedal, že Aegaeon je synom Thalassa (mora) a že Thetis ho „privolala z oceánu."[22] Spojitosť s morom možno vidieť aj v samotnom mene Aegaeón (Αἰγαίων᾽). Koreň αἰγ- sa vyskytuje v slovách spojených s morom: αἰγιαλός „breh", αἰγες a αἰγάδες „vlny", pričom samotný Poseidón sa niekedy nazýval Aegaeon.[23]

Neskorší autori tiež explicitne uvádzajú spojenie Briareus/Aegaeón s morom. Podľa Aeliana Aristoteles povedal, že Heraklove stĺpy (t. j. Gibraltársky prieliv) sa predtým volali Briareove stĺpy.[24] Ovídius vo svojich Metamorfózach opisuje Aegaeona ako „tmavého" morského boha, „ktorého silné ruky dokážu premôcť obrovské veľryby",[25] zatiaľ čo podľa Arriana zrejme Egejské more malo byť pomenované po Aegaeonovi.[26] Ako uvádza Plínius, podľa eubojského autora Archemacha, bol prvým, kto sa plavil na „dlhej lodi".[27]

Eubója upraviť

Briareus/Aegaeón mal osobitnú spojitosť s gréckym ostrovom Eubója. Podľa latinského gramatika Solina z tretieho storočia bol Briareus uctievaný v Karystuse a Aegaeon v Chalkise.[28] Aegaeon bolo vraj meno vládcu Karystu, ktorý bol po ňom pomenovaný aj Aigaie (Αίγαίη), zatiaľ čo Briareus bol vraj otcom Euboie, po ktorom ostrov dostal svoje meno. Aegeaon možno súvisel s miestnym názvom Aegae, ktorý spomína Homér (Il. 13.21, Od. 5.381) ako Poseidónovo sídlo a ktorý Strabón (8.7.4, 9.2.13) lokalizuje na Eubóju severne od Chalkidy ako miesto, kde mal Poseidón chrám.

Poseidón upraviť

Briareus/Aegaeon sa zdá byť tiež úzko spojený s Poseidónom.[29] Meno Aegaeon sa spája s Poseidónom. Ako bolo uvedené vyššie, Homér lokalizuje Poseidónov chrám do Aegy. Poseidón sa niekedy sám nazýval Aegaeon alebo Aegaeus (Αἰγαῖος)[30] a Aegaeon by potom mohlo znamenať „syn Aegaeov".

Homér hovorí, že Briareus/Aegaeón „je mocnejší ako jeho otec", ale kto je Homérom označovaný za otca, nie je jasné.[31] Niekedy sa predpokladá, že na rozdiel od Hésioda, ktorý robí Ourana otcom Briarea, Kotta a Gýgea, v tomto prípade sa hovorí o Poseidónovi.[32]

V Teogónii sa Briareus stáva Poseidónovým zaťom, zatiaľ čo Poseidón, či už je považovaný za otca Briarea/Aegaeóna, alebo nie, je ústrednou postavou príbehu, ktorý sa rozpráva o Hekatoncheiroch v Iliade. Obaja sú morskí bohovia s osobitným vzťahom k Eubóji. Je možné, že Aegaeón bol starším kultovým titulom Poseidóna, avšak podľa Lewisa Richarda Farnella je pravdepodobnejšie, že Poseidón zdedil titul „staršieho eubójského morského obra".[33] Je tiež možné, že Briareus/Aegaeón bol starší, možno predgrécky morský boh, ktorého nakoniec vytlačil Poseidón.[34]

Podľa korintskej legendy bol Briareus rozhodcom v spore medzi Poseidónom a Héliom (Slnkom) a rozhodol, že Korintský priesmyk patrí Poseidónovi a Korintská akropola (Akrokorint) Héliovi.[35]

Pochovaný pod Etnou, vynálezca brnenia upraviť

Básnik Kallimachos z Kyrény z tretieho storočia pred Kr., ktorý si Briarea zrejme zamenil za jedného z Gigantov, hovorí, že bol pochovaný pod Etnou na Sicílii, pričom ako si ju presúva z jedného ramena na druhé, spôsobuje zemetrasenia.[36] Podobne ako Kallimachos, aj Filostratos robí z Aegaeóna príčinu zemetrasení.[37] Podľa papyru z Oxyrhynchu „prvý, kto používal kovové brnenie, bol Briareos, zatiaľ čo predtým si ľudia chránili telo zvieracími kožami."[38] Tieto príbehy možno súvisia s mýtom, ktorý mohol z Briarea urobiť, podobne ako z olympského boha Héfaista, kováča v podzemí, ktorý používal oheň Etny ako kováčsku vyhňu na spracovanie kovov.

Možný pôvod upraviť

Briareus a Aegaeon boli možno pôvodne samostatné entity. Briareus/Aegaeon mohol byť kedysi mnohorukým morským netvorom, zosobňujúcim nekontrolovanú silu samotného mora. Briareus/Aegaeon mohol byť starším bohom mora, ktorého nahradil Poseidón. Možno bol gréckym odrazom blízkovýchodných tradícií, v ktorých more vyzývalo boha búrky, ako napríklad v ugaritskej tradícii boja medzi Jammu (morom) a bohom búrky Baalom.[39]

Referencie upraviť

  1. Bremmer, S. 76
  2. Kirk, S. 94
  3. Hésiodos, Teogónia 617, 734.
  4. Caldwell, S. 37 riadky 147–153
  5. Homér, Iliada 1.403–404
  6. Willcock, S. 12
  7. Fowler 2013, S. 68–69
  8. Fowler 1988, S. 101
  9. Hésiodos, Teogónia 150.
  10. Acusilaus fr. 8 Fowler S. 8–9
  11. a b Apollodorus, 1.1.1
  12. Hésiodos, Teogónia 126–153
  13. Hésiodos, Teogónia 624–735
  14. West 2002, S. 109 datuje Titanomachiu „najskôr na koniec siedmeho storočia pred Kristom".
  15. Hésiodos, Teogónia 817–819
  16. Homér, Iliada 1.404–406.
  17. Fowler 2013, S. 69
  18. Apollonius of Rhodes, Argonautica 1164–1166.
  19. Vergílius, Aeneid 10.565–568
  20. Ovídius, Fasti 3.793–808
  21. Kirk, S. 95.
  22. Ion z Chiosu fr. 741 Campbell [= Schol. on Apollonius of Rhodes 1.1165c].
  23. Kirk, S. 95
  24. Aelian, Varia Historia (Historical Miscellany) 5.3 [= Aristotle fr. 678 Rose]
  25. Ovídius, Premeny 2.8–10.
  26. Fowler 2013, S. 68
  27. Sprawski, S. 106
  28. Boffa and Leone, S. 385–386
  29. Fowler 1988, S. 101–102
  30. Fowler 2013, S. 68–69
  31. Kirk, S. 95
  32. Leaf, S. 32 1.403
  33. Farnell, S. 26 poznámka c
  34. Fowler 2013, S. 69
  35. Pausanias, 2.1.6
  36. Kallimachos, Hymn 4 (to Delos) 141–146
  37. Philostratus, Life of Apollonius of Tyana 4.6.
  38. Boffa and Leone, S. 38
  39. Bachvarova, S. 257

Externé odkazy upraviť

Zdrojе upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hecatoncheires na anglickej Wikipédii.