Henri de Toulouse-Lautrec

Henri de Toulouse-Lautrec (celým menom Henri Marie Raymond de Toulouse-Lautrec-Monfa, * 24. november 1864, Albi, Francúzsko – † 9. september 1901, Saint-André-du-Bois) bol francúzsky maliar a grafik, ktorý patril k najvýznamnejším umelcom konca 19. storočia.

Henri de Toulouse-Lautrec
francúzsky maliar a grafik
Narodenie	24. november 1864 Albi, Francúzsko
Úmrtie	9. september 1901 (36 rokov) Saint-André-du-Bois, Francúzsko
Podpis
Odkazy
Commons	Henri de Toulouse-Lautrec
Biografický portál

Vo svojich prácach nadviazal na impresionizmus a postimpresionizmus, obzvlášť na tvorbu Edgara Degasa. Silný vplyv na jeho tvorbu mal aj japonský drevoryt. Jeho výtvarný prejav vznikol z kresby bol značne lineárny. Významné sú i jeho grafické, technikou litografie vytvárané práce, ktorými predznamenal a ovplyvnil secesiu a to plagáty, voľné grafické listy aj ďalšie druhy použitej grafiky. Námety Lautrecových prác vychádzali predovšetkým zo života na parížskom Montmartre Lautrec často zachytával návštevníkov kabaretov, tanečnice, prostitútky a ostatných ľudí z vtedajšieho okraju spoločnosti.

Lautrecovo dielo je značne rozsiahle - obsahuje 737 olejomalieb, 275 akvarelov, 5 084 kresieb a 359 litografii (53 viacfarebných a 306 jednofarebných).

Životopis

Rodinný pôvod

Šľachtický rod Lautrecovcov siaha až do hlbokej histórie. Ich heslom sa stalo motto Diex lo volt - Boh to chce. Korene tohto rodu siahajú až do 11. storočia, kedy sa Henriho predkovia zúčastnili križiackych výprav či náboženských a občianskych vojen. Ich predok zo 16. storočia, Odet de Foix-Lautrec, bol menovaný Františkom I. za maršala. Rod Lautrecovcov zostal navždy stúpencom monarchie.

Napriek významnej histórii, v 19. storočí už Lautrecovcov sužoval nedostatok financií, ktorí riešili uzatváraním manželstiev v rámci príbuzenstva. Tak aj vznikol sobáš Henriho rodičov. Alphonse Charles Marie de Toulouse-Lautrec-Monfa, si vzal za manželku svoju sesternicu grófku Adéle Zoë Marie Marquette Tapié de Céleyran, ktorej rod vlastnil množstvo pozemkov.

Rodičia Adéle a Alphonse sa poznali už od raného detstva. Mali medzi sebou pomerne dobrý vzťah, ktorý ale po uzavretí manželstva nepretrval. Mohla za to pravdepodobne rozdielnosť pováh. Povaha otca bola živelná, nedokázal zostať na jednom mieste. Jeho najčastejšou aktivitou bola jazda na koni či lovectvo. O svoju manželku a neskôr aj o svojho syna sa nezaujímal takmer vôbec a len zriedka navštevoval ich bydlisko, zámok v Albi.

Detstvo

Svadba Henriho rodičov sa konala 9. mája 1863. O rok a pol neskôr, 24. novembra 1864, sa v mestečku Albi, na zámku Bosc, na ulici de l’École Mage číslo 14 (v súčasnosti sa v rodnom dome Toulouse-Lautreca nachádza jedna z najväčších zbierok jeho obrazov, grafických listov a kresieb) narodil ich prvorodený syn, Henri Raymond de Toulouse-Lautrec-Monfa. O 3 roky neskôr 28. augusta 1867 sa Henrimu narodil mladší brat Richard Constantine de Toulouse-Lautrec-Monfa. Ten ale 27. augusta 1868, deň pred svojimi prvými narodeninami zomrel.

Henri vyrastal hlavne v spoločnosti svojej milujúcej matky, bratrancov, či sesterníc. K ich večernej zábave patrilo aj kreslenie. Umenie bolo v krvi Lautrecovcov, keďže Henriho otec, Alphonse de Toulouse-Lautrec, bol výborným maliarom a taktiež aj jeho brat, Henriho ujo, Charles de Toulouse-Lautrec mal veľký záujem o umenie. Keď nejaký čas Henriho otec pobýval na zámku, tak so synom chodieval aj jazdiť či loviť. Tieto návštevy ale nebývali časté. Naopak Henriho matka, sa o svoje jediné dieťa až priveľmi starala. Uvádza sa, že okrem malého vzrastu Toulouse-Lautreca, sa toto stalo ďalším dôvodom úniku z elitnej vysokej šľachty do nižšej vrstvy kabaretov a nevestincov.

Na jeseň roku 1872 sa celá rodina presťahovala do Paríža, ich sídlom sa tam stal palác Péry, rodinný penzión v cité du Retire. Henri začal navštevovať lýceum Fontanes, kde vynikal predovšetkým v štúdiu cudzích jazykov. Lýceum navštevoval aj Louis Pascal, bratranec z matkinej strany či Maurice Joyant, ktorý sa neskôr stal obchodníkom s obrazmi a v budúcnosti Henrimu veľmi pomohol. Po príchode do Paríža okrem iného začal navštevovať ateliér René Princeteaua, kam ho priviedol jeho otec. Princeteau bol typický maľbou koní či dostihov. Tieto témy v mladosti aj Henri maľoval, keďže sa nachádzal v blízkosti koňov hlavne na zámku Bosc. Ďalej ho Princeteau naučil pozorovať a vidieť pohyb a takisto to dokázať namaľovať.

Pobyt v Paríži mu ale v roku 1875 prerušili ochorenia, ktoré sa začali prejavovať čoraz častejšie. Hlavným dôvodom týchto ochorení mu zapríčinil incestný vzťah jeho rodičov. Z tohto dôvodu opustil Paríž a s matkou navštevoval rôzne kúpele. O Henriho štúdium sa začali venovať súkromný učitelia v rodnom Albi. 30. mája 1878 spadol Henri na parketách zámku du Bosc a zlomil si ľavú nohu. V auguste 1878 po čerstvom zahojení ľavej nohy znova padol a zlomil si pravú nohu. Napriek návšteve rôznych lekárov došlo k prerušeniu rastu nôh a odvtedy mu rástla len horná časť tela. Dôvodom krehkosti kostí bola pravdepodobne dedičná kostná choroba.

Po týchto incidentoch, mal Henri veľmi ťažké psychické obdobie. Nemohol poriadne chodiť a do konca svojho života musel chodiť pomocou paličky. Rast sa úplne zastavil a až do smrti bol vysoký 152 centimetrov. Jeho otec ho zavrhol. Taktiež sa ale v tomto období začal venovať intenzívne maľbe.

Po návrate do Paríža zložil na druhý pokus maturitnú skúšku a znova začal navštevovať ateliér René Princeteaua, s ktorým ho už okrem lásky k umeniu, spájal aj hendikep, keďže Princeteau bol hluchonemý. Stali sa z nich blízky kamaráti.

Začiatky maliarskej kariéry

Keďže sa Henri definitívne rozhodol stať maliarom, v roku 1882 nastúpil do ateliéru Léona Bonnata. Léon Bonnat bol prísnym akademickým maliarom, ktorý pohŕdal impresionizmom. Toulouse-Lautrec pri ňom maľoval tmavšími farbami a precíznejšie. Napriek všetkej snahe sa Bonnatovi jeho diela nepáčili. V ateliéry sa zoznámil s Louisom Anquetinom, Henrim Rachou, či s Émilom Bernardom, s ktorými sa spriatelil.

Na jeseň roku 1882 Bonnat svoj ateliér zrušil, a tak spoločne s priateľmi prešli do ateliéru ďalšieho akademického maliara, Fernarda Piestresa, ktorý bol známi pod umeleckým menom Fernard Cormen. Cormen bol na rozdiel od Bonnata veľmi zhovievavý a na svojich žiakov nemal vysoké nároky. Taktiež podporoval u svojich žiakov rozvoj moderných štýlov. Toulouse-Lautrecovi sa nepáčili klasické obrazy, pre neho to boli obrazy bez citu, expresivity či pravdivého života.

V Cormonovom ateliéry v roku 1885 spoznal aj 20-ročnú modelku Marie-Clémentine Valadon, ktorá sa stala na nejaký čas aj jeho milenkou. Neskôr si zmenila meno na Suzanne Valadon a po celý život sa venovala maľbe. Hovorilo sa, že Valadon si maliara chcela vziať, hlavne z dôvodu jeho aristokratického pôvodu a majetku rodiny. Spoločne so svojou matkou mali pripraviť predstieranú samovraždu Suzanne, ktorá by prinútila Henriho sa s ňou oženiť. Toulouse-Lautrec ale na toto prišiel a odvtedy s ňou ukončil kontakt.

Okrem iného v roku 1886 do ateliéru prišiel z Antverp, 33-ročný Vincent van Gogh. Tento tajomný, tichý Holanďan Henriho očaril. V roku 1887 namaľoval pastelom Portrét Van Gogha, sediaceho v kaviarni La Tambourin. Z obrazu sa dala vyčítať Vincentova melancholická, hĺbavá povaha. Tento portrét odkúpil od Henriho Vincentov brat, Theodor van Gogh, ktorý bol správcom galérie Boussod a Valadon (významná sieť umeleckých obchodov, ktorá sa venovala nákupu a vystavovaniu impresionistických a postimpresionistických diel) a obchodníkom s umením.

Ateliér Cormona patril k jednému z liahní postimpresionizmu. Vznikol tam aj štýl takzvaný cloisonizmus, ktorý využíval hlavne van Gogh, Bernard či Anquetin ale občas aj samotný Lautrec. Neskôr svoj ateliér Cormon zatvoril z dôvodu búriacich sa študentov, ktorí odporovali klasickému štýlu.

Montmartre

Henri počas voľného času spoločne s priateľmi pobýval na Montmartri, kde chodieval do rôznych podnikov. Medzi ktoré patrili či už významné kabarety ako Le Chat Noir alebo neskôr Le Mirliton, ktorý založil spevák Aristide Bruant. Bruant sa stal blízkym priateľom Henriho. Neskôr oba kabarety vyzdoboval svojimi maľbami a ilustroval do ich novín.

V jednom z kabaretov spoznal aj prostitútku Marie Charlet, s ktorou nadviazal na nejaký čas kontakt. Taktiež na Montmartri nadobudol časom závislosť od alkoholu, ktorá sa každým rokom zhoršovala. Osemnásťročného Henriho toto miesto očarilo hlavne preto, že to bolo takzvané miesto vydedencov či spodiny. Tu Henri hlavne kvôli svojmu vzhľadu patril a cítil sa byť tak rovnocenný medzi ostatnými.

V lete roku 1883 Henriho matka kúpila zámok Malromé pri Bordeaux, tam Henri maľoval hlavne portréty. Pomaly ale isto presedlal z maľby zvierat či krajín na maľby ľudí, ktoré sa mu zdali zaujímavejšie.

Časom sa ale vzďaľoval rodine. V roku 1884 opustil hotel Péry, kde žil dovtedy s rodičmi. Keďže s odchodom nesúhlasili rozhodli sa ho prestať finančne podporovať. Nepáčil sa im jeho životný štýl či spoločenská vrstva s ktorou sa stretával, keďže sa to na šľachtica nehodilo. Presťahoval sa na Rue Fontaine, do domu manželov René a Lily Grenierovcov. Bol to mladý manželský pár, ktorý sa rád obklopoval spoločnosťou. Často usporadovali večierky na ktorých sa zúčastnil aj Toulouse-Lautrec. Vo dvore domu Grenierovcov mal ateliér aj Edgar Degas ku ktorému Henri vzhliadal celý svoj život a považoval ho za svoj vzor. V roku 1886 sa presťahoval na Rue Tourlaque, kde býval spoločne so svojim priateľom z ateliéru Henrim Rachou. V lete roku 1886 sa totiž zmieril s matkou a tá mu poskytla financie na bývanie. Obidva tieto príbytky sa nachádzali na Montmartri.

Na Montmartri stretol ďalšiu prostitútku Carmen Gaudin. Zaujala ho hlavne kvôli jej ryšavým vlasom, stala sa jeho modelom a podľa nej vytvoril 4 portréty. Pravdepodobne práve od nej získal chorobu syfilis, s ktorou podobne ako so závislosťou na alkohole bojoval do konca svojho života.

Obľuboval maľovanie v tanečných kabaretoch aj ako Elysée Montmartre. Na konci 80tych rokov už dával prednosť kabaretu Moulin de La Galette. Zobrazil ho napríklad v diele Ples v Moulin de La (1889). Je to jeho prvý obraz z kabaretu, no zároveň aj posledný, kde nie sú zobrazení jeho priatelia či iné významné osobnosti Montmartru.

Prvé výstavy a úspechy

V roku 1887 vystavoval spoločne s Van Goghom, Anquetionom a Bernardom v Toulouse a taktiež v tom istom roku v galérii Boussod a Valadon. V tom čase vystavoval pod pseudonymom Tréclau aby nepošpinil meno svojho šľachtického rodu.

V roku 1888 mal Henri svoj prvý zahraničný debut a to v Bruseli. Bol pozvaný na výstavu Les Vingt kde vystavoval jedenásť obrazov a jednu kresbu. V porovnaní s ostatnými modernými maliarmi tej doby, bol Lautrec kritikami hodnotený pomerne vysoko a jeho diela sa často predávali. Aj keď mu vyčítali „niekedy priveľmi drsnú kresbu“, „orgie krikľavých a špinavých farieb“, na druhej strane chválili jeho analytické schopnosti, „obnažujúce intimitu srdca a myšlienok“, jeho „trochu výtržnícke nadšenie“ a „dobre vystihnuté typy“.

Od roku 1888 tiež publikoval svoje kresby v popredných francúzskych ilustrovaných časopisoch. Na rozdiel od iných maliarov však Lautrec nebol závislý od predaja obrazov, pretože bol hmotne zaistený svojou matkou.

Galéria

• 

  La Blanchisseuse (1884-1888)

• 

  Portrét Van Gogha (1887)

• 

  Equestrienne (1888)

• 

  Rousse (La Toilette) (1889)

• 

  Ples v Moulin de la Galette (1889)

• 

  Bal au Moulin Rouge (1890)

• 

  Gabrielle (1891)

• 

  Moulin rouge - La Goulue (1891)

• 

  La Goulue arrivant au Moulin Rouge (1892)

• 

  Jane Avril dansant (1892)

• 

  Au Moulin Rouge (1892)

• 

  Aristide Bruant dans son cabaret

• 

  Divan japonais (1892-1893)

• 

  Louis Pascal (1893)

• 

  Jane Avril dans les Jardins de Paris (1893)

• 

  Monsieur Boileau au café (1893)

• 

  Yvette Guilbert salue le public (1894)

• 

  Femme qui tire son bas (1894)

• 

  Salon Rue des moulins (1894)

• 

  Babylone d'Allemagne (1894)

• 

  Troupe de M^lle Églantine (1895 - 96)

• 

  Le Coucher (1899)

• 

  Maxime Dethomas, au Bal de l'Opéra (1896)

• 

  Madame Marthe X, Bordeaux (1900)

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Henri de Toulouse-Lautrec
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henri de Toulouse-Lautrec