Hmatonožce

Hmatonožce (staršie: klieštiky, bičiare, bičovce[1], bičonôžky[2]; lat. Pedipalpi, Pedipalpa alebo Uropygi) sú rad pavúkovcov. Sú to nápadné živočíchy, žijúce iba v (sub)trópoch. Podobajú sa na šťúry – majú malé dvojvetvové chelicery a mohutné kliešťovité pedipalpy. Bruško je tiež segmentované a dvojdielne, ale jeho zadná časť vybieha v dlhý článkovaný bičík. Nemajú stilet ani jedovú žľazu – korisť usmrcujú silou. Prvý pár hrudných nôh neslúži na chôdzu, je premenený na dlhé bičíkovité hmatové orgány. Vývin je epiméria.

hmatonožce
WhipscorpLyd.png
Thelyphonus doriae
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pedipalpi
O. P-Cambridge, 1872
Synonymá
Uropygi
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hmatonožce sú nepočetná skupina menej známych a skryto žijúcich druhov s nočnou aktivitou. Najväčším druhom radu je Mastigoproctus giganteus z teplých oblastí Ameriky, má asi 6 cm.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hmatonožce
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hmatonožce

ZdrojeUpraviť

  1. hmatonožce. In: Encyclopaedia Beliana
  2. pavúkovce. In: Pyramída