Otvoriť hlavné menu

Wikipédia β

Hydrológia (z gr. hydros - voda, logos - náuka, veda) je vedná disciplína, zaoberajúca sa vodou na Zemi vo všetkých jej skupenstvách. Skúma zákonitosti časového a priestorového rozdelenia a obehu vody na Zemi (tzv. vodný cyklus) a jej fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti.

Do styku s vodou prichádza ľudstvo od svojich počiatkov. Už v starovekom Egypte bolo nevyhnutnou podmienkou pri pestovaní obilia zavlažovanie políčok, osídlenie v Mezopotámii si vyžadovalo protipovodňové hrádze a Rimania stavali akvadukty na dopravu vody do mestských centier. Prvú teóriu o stavbe vodných ciest, ako aj o vodnom cykle napísal Marcus Vitruvius Pollio (rímsky architekt) približne v 1. storočí pred Kr. Jeho tvrdenie, že zrážky sú pohlcované na zemskom povrchu a následne odtekajú ako rieky a potoky do morí rozvinul Leonardo da Vinci.

Voda pokrýva približne 70 % povrchu Zeme.

Hydrológia sa neskôr rozvíjala vďaka Pierrovi Perraultovi, Edmovi Mariottovi a Edmundovi Halleyovi, ktorí sú považovaní za zakladateľov hydrológie. Ich prínos spočíval vo vytvorení mechanizmov merania množstva zrážok, prietokov, odtokov a mapovania povodí. V 18. storočí prišlo k väčšiemu prieniku fyziky do hydrológie na opísaní modelov prúdenia kvapalín (v súčasnosti hydrodynamika).

Obsah

RozdelenieUpraviť

Rezervoár Objem vody
(1.106 km3)
Percentuálne
vyjadrenie
Oceány a moria 1 370 97,25
Ľadovce 29 2,05
Podzemná voda 9,5 0,68
Jazerá 0,125 0,01
Pôdna vlhkosť 0,065 0,005
Atmosféra 0,013 0,001
Rieky 0,0017 0,0001
Biosféra 0,0006 0,00004

Príbuzné odboryUpraviť

 
Vodný cyklus.

Pohyb vody v Zemskom teleseUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kolobeh vody

Základná idea hydrológie je to, že voda je v neustálom pohybe po celej Zemi. Vyparovanie vody vytvára oblaky. Oblaky sa presúvajú nad krajinu, kde vypršia, resp. v zimných mesiacoch vysnežia (sneženie je aj príčinou jarných zdvihov hladín, nakoľko v zimných mesiacoch sa akumuluje na jar sa všetok roztopí). Dažďová voda stečie do riek, potokov a jazier a následne až do oceánu, kde sa celý cyklus začína odznovu. Za príčiny neustáleho obehu vody je zodpovedná tepelná energia zo Slnka a gravitačné sily Zeme.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť