Ignorovanie
Ignorovanie je úmyselné nevšímanie, nepozn(áv)anie či zanedbávanie, nedbanie na prítomnosť niekoho či niečoho, odmietanie reagovať.
Ignorovanie z pohľadu sociálnej psychológie
upraviťZ hľadiska ľudskej komunikácie sa v sociálnej psychológii za ignorovanie považuje zámerné odmietanie reagovať (napríklad na otázku, dotaz alebo kritiku) a vyjadriť sa tak k danému problému. Dôvodom môže byť napríklad pohŕdanie daným človekom alebo pocit urazenosti voči danému človeku. Ignorovanie však môže byť aj snahou vyhnúť sa konfliktu s daným človekom:
- Selektívne ignorovanie je asertívna komunikačná technika, ktorá umožňuje vyrovnať sa s kritikou tak, že na manipulatívnu, nevecnú, príliš všeobecnú kritiku nereagujeme. Dávame však jasne najavo, že sme ju zaregistrovali.
- Pluralistická ignorancia (pluralitná ignorancia, spoločenský nezáujem) je pojem zavedený Danielom Katzom a Floydom H. Allportom[1], označujúci "situáciu, kedy väčšina členov skupiny subjektívne neprijíma normu, ale usudzuje (nesprávne), že väčšina ostatných ju akceptuje...Slovami Krecha a Crutchfielda (1948, str. 388–89) je to situácia, kedy 'nikto neverí, ale každý si myslí, že všetci veria'"[2].
Referencie
upraviťPozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ignorovanie
Odkazy
upraviť- Ján Praško: Asertivita v partnerství
- M. J. Smith: When I say no, I feel guilty