Wikipédia

Inštitút milosrdných sestier Svätého kríža

Inštitút milosrdných sestier Svätého kríža alebo Kongregácia Milosrdných sestier Svätého Kríža ( Krížové sestry, Congregatio Sororum Caritatis Sanctae Crucis, SCSC,) je rímskokatolícka ženská rehoľa, ktorá sa sústreďuje predovšetkým na pomoc chorým, pastoračné a sociálne služby.[1]

Kongregácia Milosrdných sestier Svätého Kríža
Základné informácie
Latinský názovCongregatio Sororum Caritatis Sanctae Crucis
Krátky názovSCSC
MottoPožiadavka času je Božia vôľa. (Theodosius Florentini, zakladateľ)
Vznik1859
Typrehoľný rád
Úlohacharitatívne, sociálne a pastoračné služby, vzdelávanie a starostlivosť o chorých a starších ľudí
ZakladateľTeodózius Florentini
Mária Terézia Schererová
SídloIngenbohl, Švajčiarsko
Pôsobeniecelosvetová organizácia
Ďalšie informácie
Wikimedia CommonsMilosrdné sestry Svätého Kríža
Webová stránkasestrysvkriza.sk

Inštitút založil švajčiarsky kapucín Teodózius Florentini v roku 1856 v Ingenbohle. V čase najväčšieho rozmachu v roku 1940 mal inštitút 9638 sestier, dnes je ich počet asi 4500. Pôsobia v 17 štátoch sveta, v Európe: Slovensko, Česko, Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Chorvátsko, Rumunsko, Srbsko, Slovinsko, Maďarsko, v Amerike: Brazília, Spojené štáty, v Ázii: India, Taiwan a v Afrike: Uganda, generálna provincia je v Ingenbohle.

Slovenskú provinciu tvorí asi 240 sestier. Slovenská provincia Milosrdných sestier Svätého kríža, vznikla v roku 1927 [2]. Na Slovensko prišli sestry v roku 1865 [3]. Od roku 1875 patrili sestry na Slovensku pod filiálky v Maďarskej provincii v Žambeku. Od roku 1913 patrili sestry do Moravskej provincii [4].

HistóriaUpraviť

Kongregáciu založili švajčiarsky kapucínsky mních Theodosius Florentini (1808-1865) a Mária Theresia Schererová (1825-1888). V roku 1844 založil mních v Altdorfe Inštitút sestier Svätého kríža pre základné vzdelávanie detí vo vidieckych a horských oblastiach západného Švajčiarska a nasledujúci rok sa k nemu pripojila aj sestra Mária Theresia Schererová.

S podporou pápeža Pia IX. otvoril brat Florentini v roku 1850 nemocnicu Svätého kríža v Chure a v roku 1852 zveril jej vedenie skupine rehoľných sestier (pod vedením matky Márie Terézie Schererovej), pre ktoré bol v Ingenbohle otvorený noviciát (1855). V roku 1856 Kaspar de Carl, biskup z Churu, vyhlásil komunitu v Ingenbohle za autonómnu od kongregácie sestier Svätého kríža a rehoľníčky prijali názov Milosrdné sestry Svätého kríža.

Inštitút, ktorý bol od roku 1905 pričlenený k Rádu menších bratov kapucínov, dostal pápežský dekrét Decretum laudis 4. decembra 1878 a definitívne schválenie Svätého stolca 18. septembra 1894; jeho konštitúcie boli definitívne schválené 29. januára 1897.

Máriu Teréziu Schererovú blahorečil pápež Ján Pavol II. v roku 1985.

Známe sestryUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • HABOVŠTIAK, Anton: Cesta kríža, Konfederácia politických väzňov Slovenska, Bratislava vo vydavateľstve Kon-press, Trnava, 1992, ilustrácia: Ladislav Vančo, akad. maliar, ISBN 80-85413-18-3 (dejiny sestier a dejiny prenasledovania komunistického režimu)
  • MONTONATI Angelo: Marie Terezie Schererová. Spoluzakladatelka milosrdných sester sv. Kříže, 1995, Nakladatelství Viener, Vimperk, preklad: Ludvík Dřímal, ISBN 80-9014476-8-2.
  • SPRENGEROVá - VIOLOVÁ, Inge: Život proti bídě a bezpráví, 1997, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří, preklad: P. Juvenál Antonín Valíček, ISBN 80-7192-324-9, podtitul: Cesta a působení sestry Marie Terezie Schererové.
  • HUBEROVÁ, Gertrúda: Páter Teodózius Florentini. Apoštol charity, 2002, LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava, preklad: Magdaléna Richterová, edícia: Životopisné cesty, ISBN 80-7114-390-1
  • DUTLI-RUTISHAUSER, Maria: Mária Terézia Schererová. Vyslankyňa lásky, 2000, LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava, preklad: Magdaléna Richterová, edícia: Životopisné cesty, (na obálke knihy nesprávne: Dutti-Rutishauserová, vnútri už v poriadku), ISBN 80-7114-323-5
  • BÜNTER, Adelhelm: Pater Theodosius Florentini. Průkopník křesťanské charity 2008, Grafis 2000, Opava.
  • ČEDROŇOVÁ, Helena Eliška: Charisma a poslání Milosrdných sester svatého Kříže dnes. Základní duchovní hodnoty v dějinách kongregace a jejich současná podoba, 2010, Univerzita Palackého v Olomouci, Cyrilometodějská teologická fakulta
  • KOZON, Vlastimil (Kozoň, Vlastimil): Nursing School of the Sisters of Mercy of the Holy Cross in Bratislava 1931-1950 and its Graduates, 2018, ÖGVP Verlag, Wien, ISBN 978-3-9502178-8-9
  • ILIEVOVÁ, Ľubica, JURÍKOVÁ, Erika, LICHNER, Miloš: Prvá ošetrovateľská škola v Bratislave v prizme pastoračnej charizmy Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža, 2020, Dobrá kniha, Trnava, ISBN 978-80-8191-271-9 [5]

MédiáUpraviť

  • Gertrúda Huberová: Páter Teodózius Florentini, Apoštol charity, I-III., audiokniha, 3CD, studio Lux, EAN: 8586005845294,

ReferencieUpraviť

  1. ↑ Inštitút milosrdných sestier Svätého kríža
  2. ↑ Dejiny Kongregácie Milosrdných sestier Sv. kríža a jej zakladatelia [online]. Slovenská provincia Milosrdných sestier Svätého kríža, 2016-02-01. Dostupné online.
  3. ↑ Krížové sestry si pripomínajú 150. výročie pôsobenia na Slovensku [online]. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, Časopis Zasvätený život, 2015-03-05. Dostupné online.
  4. ↑ 1921 minulosť & súčasnosť 2021 [online]. Slovenská provincia Milosrdných sestier Svätého kríža, 2021-03-19. Dostupné online.
  5. ↑ Prvá ošetrovateľská škola v Bratislave má 90 rokov. Založili ju rehoľné sestry Svätého Kríža [online]. Trnavská univerzita. Dostupné online.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Suore di carità della Santa Croce na talianskej Wikipédii.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť


  Tento článok týkajúci sa kresťanstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Inštitút_milosrdných_sestier_Svätého_kríža&oldid=7573499“