Ivan Alexander Getting

Ivan Alexander Getting (* 18. január 1912, New York, New York, USA – † 11. október 2003, Coronado, Kalifornia) bol americký technik, ktorý sa zameriaval najmä na fyziku. Jeho otcom bol Milan Getting, slovenský politický činiteľ.

Ivan Alexander Getting
americký technik
Narodenie	18. január 1912 New York, New York, USA
Úmrtie	11. október 2003 (91 rokov) Coronado, Kalifornia, USA
Štátna príslušnosť	USA
Biografický portál

Životopis

Narodil sa v New Yorku do rodiny slovenských imigrantov z Bytče a vyrastal v Pittsburghu v Pensylvánii. Jeho otec Milan Getting, bol politický činný a významnou mierou prispel ku vzniku Československej republiky. V rokoch 1905 – 1919 vydával noviny Slovenský Sokol. V rokoch 1914 – 1918 organizoval v USA kampaň, ktorá pripravila návštevu T.G. Masaryka v USA. Bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z roku 1918. V roku 1919 na pozvanie Vavra Šrobára, sa rodina Milana Gettinga dočasne vrátila na Slovensko do Bratislavy, kde Milan Getting mal napomôcť s utvorením novej vlády a prestavbe krajiny. Bývali v Bratislave, na Rybnom námestí. Ivan spolu s bratmi navštevovali slovenské školy. Milan Getting s rodinou sa neskôr vrátil do USA ako vedúci tlačového oddelenia československého veľvyslanectva vo Washingtone. V rokoch 1924 – 1932 pôsobil ako konzul Československa v Západnej Pennsylvánii.

Ivan Getting už v mladosti prezentoval svoj vzťah k technickým vedám a hlavne k fyzike. Ako 11 ročný si sám zostrojil vlastne rádio - kryštálku. Vyhral súťaž pre mladých fyzikov, ktorú organizoval Thomas Alva Edison, ktorou si zabezpečil bezplatné štúdium na Massachusettskom inštitúte technológie / MIT/. Absolvoval stáž na Oxfordskej Univerzite ako Rhodesov vedecký pracovník (D.Phil., 1935). Potom pracoval na Harvardovej univerzite na jadrovej prístrojovej technike a kozmických lúčoch (Junior Fellow, 1935-1940) a v laboratóriu žiarenia na MIT (MIT Radiation Laboratory (1940-1950). Počas druhej svetovej vojny bol zvláštnym poradcom ministra vojny Henryho L. Stimsona vo veciach vojenského použitia radaru. Bol vedúci oddelenia riadených striel a vojenských radarov. V roku 1950, počas kórejskej vojny, Getting sa stal asistentom pre plánovanie rozvoja, zástupcom náčelníka štábu pre vzdušné sily Spojených štátov a v rokoch od 1951 do 1960 bol viceprezidentom pre inžinierstvo a výskum v Raytheonskej spoločnosti. Počas pôsobenia v Raytheonskej spoločnosti, Getting tiež pôsobil vo výbore pre podmorský boj pri Národnej rade pre výskum. V roku 1960 sa Getting stal zakladajúcim prezidentom Aerospace Corporation / Spoločnosť pre letectvo a kozmonautiku, kde zotrval až do roku 1977. Spoločnosť bola založená na žiadosť ministerstva vzdušných síl ako nezisková organizácia s využívaním všetkých zdrojov modernej vedy a techniky na dosiahnutie pokrokov v oblasti balistických rakiet a kozmických systémov, ktoré sú základom národnej bezpečnosti. Getting bol tiež zakladajúcim členom vedeckej poradenskej skupiny vzdušných síl (neskôr premenovanej na Vedecký poradenský zbor) a predsedal výboru pre elektroniku. V roku 1978 pôsobil ako prezident Inštitútu elektrických a elektronických technikov / IEEE /. Pôsobil tiež v predstavenstve riaditeľov spoločnosti Northrop a v dozornej rade výskumného ústavu životného prostredia v Michigane. Ivan Alexander Getting zomrel 11. októbra 2003 v Coronado, Kalifornia.

Jeho motto

„

Vedu som vždy chápal ako prvok v obrane demokracie.

“

Hlavný prínos jeho činnosti

Gettingova skupina vyvinula prvý radar automatického mikrovlnného sledovania riadenia paľby, SCR 584. Tento radar významne znížil straty na životoch a poškodenie Londýna bombami V-1, ktoré boli odpálené Nemeckom. Pre ilustráciu, dňa 28. augusta 1944, posledný deň, kedy bolo odpálených veľké množstvo V-1 rakiet proti Londýnu, zo 104 vystrelených, 68 rakiet bolo zničených delostrelectvom za pomoci radaru SCR 584, 16 inými prostriedkami a 16 minulo cieľ. Getting bol jedným z troch konštruktérov a navrhovateľov satelitných navigačných systémov, ktoré viedli k rozvoju a zavádzaniu globálneho navigačného systému (GPS). Keď bol v Raytheone, dohliadal na vývoj prvého troj-dimenzionálneho systému na určenie polohy podľa časového rozdielu príchodu - vypracovaného na základe požiadavky vzdušných síl pre navádzací systém, ktorý sa má použiť s navrhovanou medzikontinentálnou balistickou raketou (ICBM), ktorá by dosiahla mobilitu tým, že by cestovala prostredníctvom železničného systému. Počas pôsobenia v spoločnosti pre letectvo a kozmonautiku (Aerospace Corporation), dohliadal na štúdie o využití satelitov ako základu pre navigačný systém pre vozidlá pohybujúce sa rýchlo v troch rozmeroch. Okrem svojich technických prínosov do GPS, Getting bol neúnavným obhajcom tohto projektu aj napriek prvotnému odporu zo strany Pentagónu. Ako poradca americkej vlády zaviedol rýchlu reakčnú schopnosť v oblasti elektronických protiopatrení; zriadil európske laboratórium vrchného veliteľstva spojeneckých síl SHAPE v Haagu, rozmiestnil americkú leteckú obranu nazvanú poloautomatický pozemný radarový systém (SAGE Defense System), viedol štúdiu o MX odpaľovacej raketovej základni a o bojových lietadlách s dlhým doletom, technickú analýzu a návrh nadzvukového bombardéra s dlhým doletom, ktorý by bol schopný doletieť až k bývalému Sovietskemu zväzu a vrátiť sa späť bez tankovania. Na základe aplikácie vylepšení do strategického bombardéra do B-1, sa Gettingovi pripisuje aj znovu zavedenie financovania programu B -1 bombardéra zo strany Kongresu USA a jeho zásluhou modifikovaný strategický bombardér B-1B je prevádzke aj v súčasnosti). Bol predsedom vedenia dozornej komisie pri vývoji strategického bombardéra triedy Stealth, B-2 Spirit. Významnou mierou sa podieľal na vývoji prvého vysokorýchlostného klopného obvodu na Harvarde. Bol zapojený do vývoja námorného GFCS MK-56 protilietadlového systému riadenia paľby, ako aj do vývoja a budovania 350 MeV synchrotronu v laboratóriu radiácie na MIT. Podieľal sa na vývoji rakiet Sparrow III a Hawk ako aj na výrobe tranzistorov v Raytheone. V spoločnosti pre letectvo a kozmonautiku (The Aerospace Corporation) plánoval nové balistické raketové systémy, dohliadal nad systémom odpaľovania rakiet, vývojom vysoko výkonných chemických laserov, prispel do Mercury a Gemini raketových systémov.

Hlavné ocenenia a uznania

• Medaila za zásluhy udelená prezidentom Spojených štátov (1948)
• Cena za rozvoj námornej munície (výzbroje)
• Cena za výnimočnú službu pre vzdušné sily (1960)
• Cena za priekopníctvo v kozmických a elektronických systémoch (IEEE Aerospace and Electronic Systems Pioneer Award) (1975)
• Cena Kittyho Hawka (1975)
• Medaila zakladateľov IEEE (IEEE Founders Medal) (1989)
• Medaila ministerstva obrany za výnimočné verejné služby (Department of Defense Medal for Distinguished Public Service) (1997)
• Medaila Johna Fritza (1998)
• Sieň slávy priekopníkov vesmírnych vzdušných síl a rakiet na leteckej základni Peterson v Colorade Springs (Air Force Space and Missile Pioneers Hall of Fame at Peterson Air Force Base in Colorado Springs)
• Kozmická sieň slávy medzinárodného kozmického múzea v San Diegu (Aerospace Museum's International Aerospace Hall of Fame) (2002)
• Cena za výnimočné námorné verejné služby (Navy Superior Public Service Award) (1999)
• Cena Charlesa Starka Drapera – Národná akadémia inžinierstva (National Academy of Engineering Charles Stark Draper Prize) (s Bradfordom Parkinsonom, 2003)
• Sieň slávy národných vynálezcov (National Inventors Hall of Fame) (posmrtne, 2004)
• v roku 2011 bol zaradený na 10. priečku do zoznamu 150 najlepších inovátorov MIT.